Hornonitrianska obec Nedožery-Brezany vznikla v roku 1964 zlúčením samostatných dedinských celkov. Písané dejiny začínajú roku 1264 pre Nedožery a roku 1267 pre Brezany.
Už v dávnej minulosti tu prechádzala obchodná cesta, ktorá spájala Ponitrie s Turcom. Najkratšia cesta z hornej Nitry do Turca prechádzala cez obec Nedožery - Brezany, o niečo dlhšia cez obec Pravenec. Dlhšia cesta viedla cez Pravenec, Solku, Vyšehradné popod Vyšehrad do Turca.
Nedožery patrili k panstvu Diviackovcov, ktorí sa výraznou mierou podieľali na osídľovaní celej oblasti hornej Nitry.
Nedožery - Brezany vo svete preslávil najmä rodák Vavrinec Benedikt - Laurentius Benedictus Nudozierinus (10. 8. 1555 - 4. 6. 1615), ktorý sa narodil v meštianskej rodine. Po štúdiách na partikulárnych školách v Prievidzi a Jihlave pôsobil ako rektor a učiteľ v Moravských Budejoviciach, Uherskom Brode, Prahe, Žatci a v Havlíčkovom Brode.
Kostol sv. Heleny v Brezanoch
K stavbe farského kostola sv. Heleny v Brezanoch sa spája i stará legenda, ktorá hovorí, že sám Boh si prial, aby kostol stál na terajšom mieste. Tak podľa legendy sa mal kostol postaviť na kopci zvanom Nadávky. Keď už bolo všetko k stavbe pripravené a malo sa začať so stavbou, stalo sa, že cez noc bolo všetko poprenášané na protiľahlý kopec zvaný Kaplňa. Ľudia si mysleli, že to urobil niekto z huncútstva alebo zo zlomyseľnosti.
Tento pôvodný kostol sa zachoval dodnes a slúži, ako svätyňa. Svätyňa je osmouhlá a gotickou vežičkou pokrytá, ktorej žily (consoles) v umelecky vykresaných kameňoch (z ktorých visia hlavy drakov a iné kresané ozdoby) spájajú sa v ústrednom kameni, na ktorom je hlava Spasiteľa. Na ľavej strane sa zachoval i krásne vykresaný pastophor. Nad svätyňou bola pôvodne malá vežička v ktorej bol umiestnený zvon s názvom “THOS SAS“ (Thomas Sanctus) 1547. Tento zvon bol pred prvou svetovou vojnou zobratý.
Po postavení kostola v Brezanoch chodieval slúžiť bohoslužby farár menom Peter z Bojníc. V roku 1437 sa vybrali richtári a prísažní, a celá zastúpená obec z Brezian a Nedožier do zámku v Bojniciach a žiadali pre kostol sv. Heleny v Brezanoch samostatného kňaza.
V roku 1437 bola na žiadosť veriacich zriadená samostatná farnosť a pričlenené boli k nej obce Brezany, Nedožery, Poluvsie, Pravenec a dnes už zaniknutá obec Lehotka. Asi po roku 1550 prešiel breziansky kostol do rúk protestantov.
Po smrti grófa Pavla Palffyho jeho manželka Františka Khuen dala v roku 1666 rozšíriť kostol v Brezanoch o loď a vežu. Kostol bol vysvätený v roku 1716. Kostol je teda jednoloďová stavba v jadre gotická.
Kostol je jednoloďová stavba v jadre gotická. Loď je zaklenutá barokovou klenbou s lunetami. Vo svätyni je novogotický oltár so sochou sv. Heleny. Na hlavnom oltári boli pôvodne dve sochy svätého Petra a Pavla, ktoré odkúpil Pállfy v roku 1897, a ktoré boli bezpochyby súčasťou neskorogotického oltára. Na južnej stene víťazného oblúka nachádza sa bočný barokový oltár Panny Márie. Na severnom pilieri víťazného oblúka, nachádza sa renesančná kazateľnica. Na severnej stene víťazného oblúka nad bočným oltárom, sú viditeľné fragmenty nástennej maľby “Snímanie z kríža“ z 15. storočia. Na západnej strane lode kostola je parapet empory s dvanástimi apoštolmi. Na západe kostola stojí stredoveká veža ukončená nadstavbou z 18. storočia.
Na farskom kostole v Nedožeroch - Brezanoch sú na veži tri zvony. Najmenší zvon nazývaný umieračik. Druhý zvon má nápis: “Vydaný rozšírený k pocte svätej Heleny patrónky farnosti brezianskej, opäť ma rozšíril Samuel Palisch v Kremnici“. Tretí zvon má nápis: “Zvon bol zadovážený v roku 1930 z pokladnice urbarialistickej obce Brezany a Nedožery, z milodarov obce Poluvsie a Pravenec. Taktiež z milodarov Jozefa Gatiala a bratov Jána a Štefana Flimlovcov - kachliarov, obyvateľov, brezianskych, ktorí po 500 - 550 korún obetovali a z milodarov jednotlivých veriacich.
Kostol Krista Kráľa
Pretože kostol sv. Heleny v Brezanoch bol malý pre všetkých veriacich z Brezian, Nedožier, Pravenca a Poluvsia rozhodlo sa, a za kňaza Jána Hulu doa 1.5.1938 sa začal stavať nový kostol Krista Kráľa. Projekt na nový kostol vypracoval Ing. arch. Břetislav Štorm bývalý tech. komisár krajinského úradu v Bratislave a neskôr stavebný poradca Benediktínskeho opátstva v Břevnove. Stavebné plány vypracoval staviteľ Alojz Engliš z Prievidze. Stavbu previedli Brečtenský a Kočner z Nitrianskeho Pravna. Kostol sa staval vo veľmi ťažkých časoch, ale veriaci vďačne obetovali aj to posledné, čo mali. Stavba bez vnútorného zariadenia stála 320 000 Kčs.
Posviacku kostola Krista Kráľa vykonal doa 20. augusta 1939 gen. vikár Mesík - Vajda. V nasledujúcom roku bol vyrobený nový orgán, ktorý bol požehnaný doa 26. decembra 1940. Dňa 11. apríla 1943 bola požehnaná “Krížová cesta“, ktorú zhotovil umelecký rezbár Drozd z Novák. Konsekráciu kostola vykonal otec biskup ThDr. Jozef Feranec dňa 26.
Nový kostol Krista Kráľa je jednoloďová stavba, pristavená na južnom boku starého kostola a s loďou pôvodnej stavby je spojená dvoma arkádami. Nový kostol je riešený v modernom chrámovom štýle. Klenby sú krížové bez rebier, obloky na južnej strane vysoké, ukončené elipticky a rozdelené betónovými priečkami. Vnútorná strana severného múru je členená čiastočne zamurovanými arkádami. Nad každou arkádou sú tri oblúkom zakončené výklenky. Spolu je ich dvanásť a sú v nich umiestnené sochy svätých apoštolov. Víťazný oblúk je nízky, hore prelomený troma arkádami, kde je umiestnená Kalvária: uprostred Kristus na kríži a po oboch stranách s ním ukrižovaní lotri. Svätyňa má trojuholníkový záver a je zaklenutá podobne ako loď.
V roku 1986 študenti Vysokej školy výtvarných umení katedra reštaurovanie, odkryli fresku “Snímanie z kríža“ z 15. storočia, vytónovali starý kostol a očistili sochy. Na jeseň sa previedlo prekrytie starého i nového kostola medeným plechom. Postupne sa začali reštaurovať niektoré sochy v starom kostole, ktoré sú kultúrnou pamiatkou. V roku 1997 boli to sochy sv. Petra a sv. Pavla. V roku 2005 boli reštaurované na Vysokej škole výtvarných umení sochy: sv. Rochus, sv. Šebastián, sv. Helena, Panna Mária Immaculata a Madona patrónka Uhorska.
I keď chrám je vzácnou kultúrnou pamiatkou, predsa zostáva miestom stretnutia Boha s človekom. Prijímajme ho, ako miesto osobitného požehnania, kde môžeme nájsť silu v slabosti, útechu v bolesti a život vo chvíli smrti.
Tabuľka: Správcovia farnosti Bojnice (chronologický prehľad)
| Obdobie | Meno farára |
|---|---|
| zač. 15. stor. | Peter |
| 1437 | Ladislav |
| 1464 - 1487 | Michal Keberhard |
| 1488 | Peter Poleczy |
| 1569 | Peter Szuchini |
Zdroj : web fara Bojnice
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
V rokoch 1692-1721 dal František Žilka, bojnický prepošt, postaviť gotický kostol s drevenou vežou, ktorý sa stal od roku 1788 farským kostolom, avšak v roku 1822 vyhorel. Bol reštaurovaný, ale roku 1861 sa za silného vetra zrútil. V rokoch 1875-1878 bol postavený nový kostol zasvätený Panne Márii Snežnej, ktorý stojí dodnes. Dal ho postaviť laziansky farár Daniel Latyak, architektom kostola bol Šimon Rajnoha z Bojníc. Kostol požehnal Ján Gutta, farár v Brezanoch, na sviatok sv. Hedvigy 17. októbra. Kostol je postavený v tirolskom štýle. Ide o Rímskokatolícky kostol Panny Márie Snežnej v Lazanoch.
V Brežanoch sa nachádza drevený gréckokatolícky Chrám svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727 - jeden z najstarších drevených kostolíkov na Slovensku a zároveň jediný drevený kostolík v okrese Prešov aj v celej Šarišskej vrchovine. Je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Architektúru chrámu predstavuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hervartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiacu ako predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej predstavanej veže. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733 a hlavný oltár z roku 1782. Súčasťou areálu je historický cintorín, kde môžete nájsť aj hroby a kríže staršie než 100 rokov.
Svoj vlastný kostol rímskokatolícki veriaci v Brežanoch až do roku 2017 nemali. Na slúženie svätých omší využívali priestory dreveného Chrámu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý patrí Gréckokatolíckej cirkvi. V roku 2013 sa začalo s výstavbou nového kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorý 29. októbra 2017 konsekroval Mons. Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Ide o Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Brežanoch.
V Kanianke sa nachádza Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý bol posvätený 7. novembra 1993. Dňa 22. apríla 1990 bol základný kameň na výstavbu kostola posvätený pp. Jánom Pavlom II. Dňa 25.