Príbeh o tom, ako Boh hovoril k Mojžišovi, je jedným z najvýznamnejších v Biblii. Tento príbeh, ktorý sa nachádza v knihe Exodus, opisuje, ako Boh povolal Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z egyptského otroctva, a zjavil mu svoje meno.

Mojžiš a Horiaci Ker
V knihe Exodus v 3. a 4. kapitole sa píše: „Mojžiš pásol stádo svojho tesťa Jitra, madiánskeho kňaza. Raz prešiel so stádom za púšť a došiel k Božiemu vrchu Horebu. Tam sa mu v plameni horiaceho kra zjavil Hospodinov anjel. Mojžiš videl, ako ker horí a nezhára.“
Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: "Pôjdem a obzriem si ten čudný jav.
Keď si Pán niekoho povoláva, nikdy to nie je náhodné, má to v sebe logiku. Mojžiš, ktorý bol ako nemluvňa zázračne zachránený pred smrťou a vyrastal vo faraónovom paláci, bol nútený tento blahobyt opustiť a odísť do vyhnanstva v krajine Midjánčanov. Tento jeho osud ako keby prorocky ukazoval na to, že jedného dňa Boží Syn opustí slávu neba a stane sa človekom, Mesiášom, aby zachránil Boží ľud zo zajatia hriechov, podobne ako Mojžiš kedysi zachránil Izrael zo zajatia v Egypte.
Je pozoruhodné, že druhá osoba Božej Trojice sa objavuje všade tam, kde sa odohrávajú kľúčové udalosti dejín spásy. Horiaci ker reprezentuje ešte jednu dôležitú duchovnú skutočnosť. Boží oheň horí, ale toho, kto ním horí, nespáli. Podobný jav nastal na Letnice, keď na učeníkov zostúpili jazyky ohňa. Nikto sa nepopálil, ale všetci boli naplnení mocou ku kázaniu evanjelia!
Božie stretnutie s Mojžišom nebolo náhodné, Hospodin naňho čakal a oslovil ho menom. Keď Boh niekoho povoláva, toto povolanie je adresné. My ľudia niekedy zápasíme s myšlienkou, či dokážeme naplniť veci, ku ktorým nás Pán volá. Skutočnosť, že nás Boh dokonale pozná, by nás mala upokojiť.
Božie Povolanie Mojžiša
Boh sa Mojžišovi predstavil ako Boh jeho otca, Boh patriarchov Abraháma, Izáka a Jákoba. Je to stále ten istý Boh, ktorý v minulosti už veľakrát dokázal svoju moc a teraz chce konať ďalšie skutky prostredníctvom toho, koho povoláva. Platí to aj dnes. Aj my sme povolaní rovnakým Bohom. Boh hovorí o tom, že sa nemení a dokonca aj v dnešnej dobe sa prejavuje prostredníctvom svojich znamení a zázrakov.
V tomto momente zaznieva jasná výzva pre Mojžiša, pozostávajúca z jednoduchého Božieho príkazu: „Choď a vyveď!“ Mojžiš si je teraz istý, že ho Boh posiela. Skutočná služba Bohu v tomto svete nikdy nie je niečím statickým. Prosím, zabudnime na pohodlný život kazateľa na vidieckej fare. Slúžiť znamená ísť, znamená to cestovať, znamená to riskovať, znamená to položiť na oltár naše pohodlie, bezpečie aj reputáciu.
Mojžíš a hořící keř | Animované biblické příběhy | Moje první Bible | 21
Mojžiš tu otvorene priznáva isté pochybnosti. Je si vedomý svojej nedostatočnosti, veď je 80-ročným starcom, ktorý je už 40 rokov človekom na úteku. Opatrne Bohu namieta: „Kto som ja?“ Nie je to falošná pokora, je to úprimné zvolanie človeka, ktorý o sebe nemal valnú mienku.
Pán hovorí Mojžišovi: „Budem s tebou“ a dáva mu prísľub znamenia, ktoré sa aj neskôr naplní. „Mojžiš sa však Boha opýtal: Keď prídem k Izraelitom a poviem im: Boh vašich otcov ma posiela k vám a oni sa ma spýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem?
Zjavenie Božieho Mena
Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som." A povedal: "Hľa, toto povieš Izraelcom: ‚Ja som‘ ma poslal k vám." Boh ešte povedal Mojžišovi: "Takto prehovoríš k Izraelcom: ‚Jahve, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky, takto ma budú vzývať z pokolenia na pokolenie.‘"
Meno vyjadruje bytnosť, totožnosť osoby a zmysel jej života. Boh má meno. Nie je nejakou anonymnou silou. Keď Boh zjavuje svoje tajomné meno YHWH, čiže „Ja som ten, ktorý je“ alebo „Ja som ten, ktorý som“, alebo aj „Ja som, ktorý som“, hovorí, kto je a akým menom ho treba volať. Toto Božie meno je tajomné, ako je tajomstvom sám Boh.
Keď Boh zjavuje svoje meno, súčasne zjavuje svoju vernosť, ktorá je od vekov a naveky, ktorá platí pre minulosť i pre budúcnosť. Pred príťažlivou a tajomnou prítomnosťou Boha objavuje človek svoju nepatrnosť. Izraelský ľud nevyslovuje Božie meno z úcty k jeho svätosti. Pri čítaní Svätého písma sa zjavené meno nahrádza Božím titulom „Pán“ (Adonaj, po grécky Kyrios).
Meno Jahve by potom znamenalo niečo ako „Ten, ktorý je a spôsobuje bytie“. Boh sa teda opäť predstavil a dal Mojžišovi a celému Izraelu dva veľké prísľuby: dá im krajinu Kanaán a prevedie bohatstvo Egypta do izraelských rúk. Taktiež povedal Mojžišovi, čo presne má hovoriť faraónovi, až sa pred neho postaví.
Mojžišove Námietky a Božie Znamenia
Mojžiš sa nijako nesnaží skrývať pred Hospodinom svoje pochybnosti a pýta sa, čo má robiť v prípade, že mu neuveria. Boh mu dáva nadprirodzené znamenia, ktoré majú v očiach ľudu potvrdiť, že ho skutočne posiela Hospodin. Toto je kľúčová vec pri povolaní Božích služobníkov. Vždy, keď nás Boh posiela, aby sme Ho reprezentovali, je s nami Jeho moc.
Mojžiš konštatuje, že nemá na úlohu, do ktorej ho Boh volá. Tvrdí, že nevie hovoriť, že to nikdy nevedel a nevie to ani teraz. V Božej reakcii prvýkrát badáme akýsi náznak hnevu. Pýta sa Mojžiša: „Kto dal človeku ústa?“ Veď je to Hospodin, ktorý je Stvoriteľom a darcom všetkých našich schopností. Nič ďalšie nevysvetľuje a opakuje Mojžišovi svoj príkaz „Choď!“ a dodáva, že mu pomôže a poučí ho, čo má hovoriť!
Je možné, že týmto svojím posledným namietaním si Mojžiš „vyrobil“ isté nepríjemnosti, ktoré ho neskôr stretli. Keby poslúchol Pána a išiel bez výhovoriek, Áronovo postavenie v Božom ľude by nebolo také silné a možno by neprebehli niektoré vzbury a komplikácie, ktorým Mojžiš neskôr čelil, pričom Áron v tom nebol celkom nevinne.
Mojžiš sa teda napokon rozhodol poslúchnuť Hospodina a ísť. Keď sa išiel vypýtať od svojho svokra, pre ktorého pracoval, dostalo sa mu ďalšieho povzbudenia a potvrdenia, lebo Jitro bez námietok súhlasil. Každé povolanie Božieho služobníka je sprevádzané potvrdeniami od druhých a tiež opakovaným Božím povzbudzovaním. Je skvelé, že môžeme slúžiť Bohu, ktorý o nás vie, ktorý je s nami a ktorý nás aktívne povzbudzuje.
Mojžiš teda vyráža na cestu do Egypta spolu s manželkou a deťmi. Berie si Božiu palicu, to znamená, že prijal autoritu a povolanie od Boha. Hospodin sa mu aj naďalej prihovára a povzbudzuje ho. Pripomína mu, aby vykonal pred faraónom všetky zázraky a už teraz ho pripravuje na to, že faraón zatvrdí svoje srdce a budú nasledovať Božie súdy vrátane smrti prvorodených.
Na tomto príbehu vidíme, že ľudia, ktorí slúžia Bohu, musia mať svoje životy v súlade s Božím slovom, musia si plniť svoje zmluvné záväzky voči Bohu. V Novej zmluve už nemá význam fyzická obriezka, lebo naše srdcia boli obrezané Duchom Božím , no dôležité je znovuzrodenie, viera a posväcujúce a zmocňujúce dielo Ducha Svätého v životoch veriacich.
Áron ich oboznámil so všetkým, čo Hospodin povedal Mojžišovi, ktorý pred očami ľudu robil znamenia, a ľud uveril. Náš príbeh sa končí t...

Prvé Vyjednávanie s Faraónom a Zvýšený Útlak
Potom Mojžiš a Áron išli a vraveli faraónovi: "Toto ti odkazuje Pán, Boh Izraela: “Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť!”" Faraón však odvetil: "Kto je Pán, aby som ho počúval a prepustil Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím!" Vtedy mu povedali: "Zjavil sa nám Boh Hebrejov. Máme ísť na tri dni cesty do púšte a tam priniesť Pánovi, nášmu Bohu, obetu, aby nás nenavštívil morom alebo mečom."
Ale egyptský kráľ im odvetil: "Mojžiš a Áron, prečo chcete odviesť ľud od jeho práce? Len choďte za svojou robotou!" A faraón ešte hovoril: "Ľudu v krajine je veľa a vy by ste im chceli dožičiť odpočinok od robôt?!"
A v ten istý deň faraón prikázal dozorcom a predákom ľudu: "Nabudúce nedodávajte ľudu slamu na výrobu tehál ako doteraz. Sami nech si idú nazbierať slamy! Ale vy žiadajte od nich také množstvo tehál, aké vyrábali doteraz. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví! Veď prečo kričia: “Chceme odísť, chceme obetovať nášmu Bohu!”? Robotou treba týchto ľudí pritisnúť, aby sa starali o ňu a nestarali sa o hlúpe reči!"
I pobrali sa predáci izraelského ľudu a sťažovali si u faraóna: "Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami? Slama sa nedodáva tvojim sluhom, ale “tehly - hovoria nám - len vyrábajte!” Ešte aj bijú tvojich sluhov! Veru, krivdíš svojmu ľudu!" On však odvetil: "Leniví ste, leniví! Preto žiadate: “Chceme odísť, aby sme obetovali Pánovi.” A už sa berte, pracujte! Slama sa vám nedodá, ale množstvo tehál odovzdáte!"
Tu videli izraelskí predáci, že sú v zlom položení, lebo sa im prikazovalo: "Nič sa vám nezľaví z vašej dennej výroby tehál!" Keď vyšli od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom, ktorí na nich čakali, a povedali im: "Nech vás vidí Pán a nech súdi! Veď ste nás urobili nenávidenými v očiach faraóna a jeho služobníkov. Meč ste mu vtisli do rúk, aby nás povraždil!"
Nato sa Mojžiš obrátil na Pána a prosil: "Pane, prečo dávaš tomuto ľudu toľko trpieť? Veď odvtedy, čo som vkročil k faraónovi, aby som hovoril v tvojom mene, on gniavi tento ľud a ty svoj národ vôbec nevyslobodzuješ!"
Rodokmeň Mojžiša a Árona
Boh znova hovoril s Mojžišom a Áronom a poslal ich k Izraelitom a k egyptskému kráľovi, faraónovi, aby vyviedli Izraelitov z egyptskej krajiny.
Tu je prehľad rodov, z ktorých Mojžiš a Áron pochádzali:
| Rod | Synovia |
|---|---|
| Ruben | Henoch, Falu, Hesron, Charmi |
| Simeon | Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Soar, Šaul |
| Lévi | Gerson, Kaát, Merari |
| Kaát | Amram, Isaár, Hebron, Oziel |
| Amram | Áron, Mojžiš |
Amram si vzal za ženu svoju tetu Jochabed a ona mu porodila Árona a Mojžiša. Áron si vzal za ženu Aminadabovu dcéru, Nahasonovu sestru Alžbetu, a ona mu porodila Nadaba, Abiuho, Eleazara a Itamara. Áronov syn Eleazar si vzal za ženu z Futielových dcér a ona mu porodila Finésa.
To oni sa rozprávali s egyptským kráľom, faraónom, keď chceli vyviesť Izraelitov z Egypta.