Farnosť Nesluša: História, Vývoj a Sakrálne Pamiatky

Obec Nesluša sa prvýkrát písomne spomína v roku 1367. Nitrianska kapitula v nej potvrdzuje hranice chotára obce, z toho vyplýva, že obec bola osídlená už dávnejšie. V 15. storočí už mala pomerne súvislé osídlenie a patrila k Budatínskemu panstvu.

V mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva si obec a farnosť pripomenula významné výročie. Naša farnosť patrí do dekanátu Kysucké Nové Mesto v Žilinskej diecéze. Farnosť v Nesluši vznikla v roku l788, na základe Regulácii farnosti za vlády Jozefa II. Do farnosti patrila aj obec Rudinská, ktorá sa osamostatnila pri vzniku Žilinskej diecézy v roku 2008.

Správcom farnosti je p. farár Mgr. Martin Lisík. Podľa údajov z roku 2015 je počet obyvateľov 3 199. Chceme si aj takto uctiť snahu našich predkov, kňazov a všetkých, ktorí sa pričinili o rozvoj našej farnosti.

Posviacka kostola Nesluša 2013 - foto

Od svojich začiatkov patrila vždy k farnosti v Kysuckom Novom Meste, respektíve predtým k Radoli. Ako obec cirkevne prislúchajúca k fare v KNM sa spomína prvýkrát v roku 1507, v súpise desiatkov Nitrianskej diecézy. Záznam o Nesluši počas evanjelických čias, nachádzame v dokumente z roku 1608, v ktorom sa špecifikuje plat kaplána vo farnosti KNM. Pri Nesluši sa uvádza, že kaplánovi platí 2 zlaté, pretože oni sú farníci najprednejší po Novom Meste.

V roku 1757 sa v Nesluši spomína jeden kríž, ktorý bol zabezpečený fundáciou príslušníkmi rodiny Jancovej vo výške 10 zlatých. Rozvoj našej farnosti je úzko spätý aj s menom biskupa Nitrianskej diecézy Františka Xavera Fuchsa (1777- -1804), z ktorého iniciatívy vznikali viaceré chrámy, školy a chudobince. Nesluša, podobne ako ďalšie farnosti pocítila jeho štedrosť najmä vo forme vybavenia kostolov. Do novovzniknutej farnosti pridelili ako filiálku obec Rudinská, ktorá dovtedy patrila do Diviny.

Pôsobenie Kňazov vo Farnosti

Prvý kňaz, ktorý spravoval farnosť, bol rehoľný kňaz - františkán Samson Ulrich. Do farnosti prišiel l2.decembra l788. Býval vedľa kostola v malom drevenom domčeku, v ktorom bola jedna izba s pecou a komora. Takto býval jeden a pol roka. Potom farníci postavili drevenú farskú budovu, ktorá mala dve izby a kuchyňu. V roku l795 začal farnosť spravovať tiež kňaz - františkán Rudolf Kuszy. Obaja františkáni sú pochovaní v krypte Kostola sv. Barbory v Žiline za hlavným oltárom.

V roku l799 nastúpil 38-ročný kňaz Anton Dzian. Tento horlivý pastier, ktorý bol aj členom Slovenského učeného tovarišstva, po jedenástich rokoch spravovania farnosti zomrel (l8l0) a bol pochovaný za veľkého žiaľu veriacich na cintoríne v Nesluši. V roku l8l2 inštalovali za farára do Nesluše kaplána z Kysuckého Nového Mesta, Jána Krabáča. Aj naďalej však býval v Kysuckom Novom Meste, pretože ešte nebola postavená nová farská budova.

Počas jeho pôsobenia bol postavený terajší farský kostol (l8l4-l8l6) aj farská budova (l8l4). Veriaci ľud sa spolu s kňazom rozhodli postaviť nový kostol. Rozhodnutie o stavbe kostola a farskej budovy sa uskutočnilo 24.augusta l8l3 v Budapešti na zasadaní Kráľovskej miestodržiteľskej rady. Z tejto sumy sa odrátalo 2.670 zlatých, 4 a 2/3 denára na práce, ktoré mali veriaci odpracovať zdarma. Peniaze na stavbu poskytla Náboženská Základina (Fundus Religioris).

So samotnou stavbou kostola sa začalo v roku l8l4. Po postavení klemby nad svätyňou a hlavných oblúkov nad loďou kostola, hoci ešte nebol celkom dokončený, už sa v ňom mohli vykonávať bohoslužby. Kostol požehnal 27. októbra l8l6 kanonik Ján Kmeťko z Kysuckého Nové ho Mesta, ktorý zároveň aj odslúžil prvú svätú omšu. Stavebné práce na kostole boli pritom zavŕšené koncom októbra nasledujúceho roka. Posviacka kostola sa uskutočnila až 10.

Do farnosti Nesluša patrila v minulosti aj obec Rudinská. Až do roku 1995, kedy bol postavený nový kostol, sa bohoslužby konali v miestnej kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, postavenej v roku 1880. V roku 1995 bol vysvätený kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom nový kostol zasvätený Fatimskej Panne Márii.

V roku 1903 bola zrejme oprava kaplnky na Rudinskej za 6.280,- korún a 80 filierov a 20 ľudí požiadalo písomne nitrianskeho biskupa o schválenie základiny na opravu a údržbu objektu. Žiadosť podpísal neslušský farár Ignác Gašparec a k jej schváleniu došlo až 3.8. 1907 v Nitre biskupom. Základina činila 400,- korún.

Za pôsobenia p. dekana Tarábka sa kostol niekoľkokrát modernizoval interiér, vnútorná maľba, strecha a vonkajšie omietky. Do kostola bola zavedená elektrina, rozhlas, vykurovanie (akumulačné kachle), zrenovoval a rozšíril sa organ, oltár, lavice, krížovú cestu a drevený inventár. Vedľa kostola sa postavila nová farská budova. Vo farnosti i vo filiálke Rudinská konal bohoslužby a vyučoval náboženstvo.

Významné Udalosti a Výročia

  • ~ 1270 - predpokladaný vznik kostola v Radoli, najstaršej sakrálnej stavby na Kysuciach.
  • 1788 - vznik farnosti Nesluša na základe Regulácii farnosti za vlády Jozefa II.
  • 1788 - Prvý kňaz, ktorý spravoval farnosť rehoľný kňaz františkán Samson Ulrich.
  • 1816 - 27. októbra kostol požehnal kanonik Ján Kmeťko z Kysuckého Nové ho Mesta, ktorý zároveň aj odslúžil prvú svätú omšu.

V októbri 2016 uplynulo dvesto rokov od požehnania nášho kostola a slúženia prvej svätej omše dekanom Jánom Kmeťkom z Kysuckého Nového Mesta. Chceme si aj takto uctiť snahu našich predkov, kňazov a všetkých, ktorí sa pričinili o rozvoj našej farnosti.

Prehľad Kňazov pôsobiacich vo farnosti Belá:

Roky Meno Kňaza Poznámka
1859-1881 Jozef Kropáč Zomrel v Belej, 28. 8. 1881, vo veku 58 rokov.
1881-1898 Henrich Radlinský Zomrel v Belej 20.2.1898, vo veku 55 rokov.
1898-1913 Pavol Ďuriník Zomrel v Belej, 29.4.1913 vo veku 54 rokov. Je pochovaný vedľa kostola pri svojej matky.
1913-1924 Jám Greben Je pochovaný v Belej, v záp.
1977-1989 Jozef Čičmanec Mgr.honorárny dekan, n.o.
1992-2017 Milan Krkoška Mgr.tit. kanonik pri katedrá¡lnej kapitule v Nitre, hon.

Panoramatický pohľad na obec Nesluša.

Kysucké kaplnky a božie muky dotvárajú náš región od nepamäti. Kaplnka je priestor, kde človek, prípadne skupina ľudí dokáže vstúpiť, tráviť istý čas v interiéri stavby. Kaplnky a božie muky majú rôznu veľkosť a tvar. Niektoré majú už svoj vek a historický rámec, iné sú pomerne „mladými stavbami“.

„Monumentorum sacrorum Kisucensium Corpus“ alebo „Súpis sakrálnych pamiatok na Kysuciach“, taký názov má iniciatíva Mgr. Drahomíra Veličku, PhD., ktorý sa usiluje o súpis sakrálnych pamiatok v rámci regiónu. Kaplnky a božie muky patria do oblasti záujmu.

tags: #farnost #neslusa #omse