Vianoce - slovo, ktoré pozná hádam každý obyvateľ tejto planéty. Iba jediné sviatky v roku majú toľko prívlastkov - radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné... Niet vari krajších sviatkov.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Vianočné trhy v Bratislave navodzujú sviatočnú atmosféru.
Prípravy na Vianoce
V rodinách, v ktorých je láska a porozumenie, sú aj deti šťastné a spokojné. V týchto rodinách má celé vianočné obdobie, čiže aj čas na prípravu Vianoc, svojské čaro. Kedy už budú Vianoce? Túto otázku vyslovujú všetky deti. Na Vianoce sa tešíme spolu s deťmi. Snažíme sa svojim blízkym pripraviť čo najviac radostí a prekvapení. Tajomstvá pri chystaní darčekov vyvolávajú sladké napätie a netrpezlivé očakávanie.
A pretože nielen v duši, ale i všade okolo seba chceme mať „sviatočno“, zdobíme a krášlime svoje byty. Sviatočná výzdoba v oknách oznamujeme blížiaci sa príchod sviatkov. Kiežby to vianočné svetlo porozumenia a pokoja v nás zotrvalo čo najdlhšie. Bol by to najkrajší vianočný dar.
Spomienky na Vianoce
V rozhlase požiadali školákov, aby napísali sloh o svojich vianočných zážitkoch. Nie som dieťa už dlhé roky, no nedalo mi, aby som sa aj ja nezamyslel nad tým, ktoré z mojich Vianoc boli najkrajšie. Jednoznačne som sa rozhodol pre Vianoce, keď som mal iba necelých sedem rokov.
Na Štedrý večer som sa tešil, lebo som vedel, že sa pod stromčekom objaví darček. Mal som dvoch bratov starších odo mňa o dvanásť a trinásť rokov. Súhlasil som s nimi, keď vraveli, že je jedno, kto darčeky pod stromček dáva, hlavne že ich tam dáva. A že vraj oni spolu so mnou budú dávať pozor, aby sme odhalili, či ich tam dáva mama. Mňa posadili za vrch stola, aby som na všetkých videl. Mama natierala medom oblátky, kládla nám ich na taniere. Sledoval som každý jej krok. No najviac som sledoval brata Tibora, pretože ten sa neustále snažil všetkých nás rozveseľovať grimasami a vtipkovaním. Pritom nešikovne zhodil zo stola lyžičku.
Poprosil ma, aby som mu ju podal. A to bola práve tá chvíľa, ktorú som neustrážil. Keď som sa náhodou obrátil k stromčeku, zbadal som pod ním balíčky s darčekmi. Mama to nemohla byť, čo ich tam dala, otec tiež nie, sedel na opačnom konci stola. Brat Šanko sedel pri stole a prezeral si ruky, či ich má čisté. Ani brat Tibor to nemohol byť, tomu som celý čas najviac videl na ruky. Navyše tvrdil, že on pod stromčekom žiadne darčeky nevidí. Neveril som mu, ale už ma to ani nezaujímalo, túžil som darčeky čo najskôr rozbaliť. Bola to pre mňa večnosť, kým sme skončili večeru a mama ma vyzvala, aby som si otvoril svoj darček.
Vedel som už čítať, nerobilo mi problém nájsť darček, na ktorom bolo napísané moje meno. Opatrne som rozbaľoval obal. Pod papierom sa objavila nádherná veľká kniha veršovaných rozprávok s prekrásnymi obrázkami. Prečítal som nahlas jej názov: Čo sa stalo jednej noci. Bola to moja prvá kniha v živote, ktorú som si sám prečítal. Začal som ju čítať hneď, ako som ju rozbalil. Skončil som, keď sa rodičia aj s bratmi vrátili z polnočnej omše. To boli moje najkrajšie Vianoce.
Úvaha o Vianociach
Hovorí sa, že Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku. Myslím si, že to tak naozaj je. Na svete je mnoho ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní z každodenného steretypu. No na Vianoce akoby ten kolotoč zastal. Na chmúrnych tvárach sa zablysnú úsmevy, oči ľudí žiaria šťastím.
Aj ja sa vždy teším na vianočné sviatky. Spomenula som si, aké krásne boli Vianoc, keď som bola malé dievčatko. Verila som, že darčeky nosí Ježiško... Rodičia vedeli navodiť krásnu sviatočnú atmosféru. Táto atmosféra vplýva na mňa dodnes. Nie je nič krajšie ako cítiť vôňu Vianoc. Babka pečie medovníčky, mama sa stará o výzdobu domu a vytvára tú pravú vianočnú idylku.
Neraz si zaspomíname na deti, ktoré ležia v nemocniciach a ich rodičia dúfajú, že sa čoskoro uzdravia. Ťažšie to však majú deti, ktorú sú síce zdravé, ale musia žiť v detských domovoch. Dúfam, že láskavé ruky opatrovateliek, ktoré im hladkajú tváričku im vytvoria to správne sviatočné prostredie. Bola by som veľmi rada, keby sa celý svet aspoň na Vianoce zmenil k lepšiemu. Bol by to svet čistý, spravodlivý, svet bez vojen, násilia, sirôt, vdov, svet šťastia, spokojnosti, rodinnej pohody, porozumenia a radosti.
Želám si, aby na Vianoce nebol nik sám, aby vládla všade láska, aby mali všetci ľudia na tvárach úsmev. Určite je na svete veľa ľudí, ktorí majú také isté prianie ako ja. Dúfam, že raz sa naše spoločné želania splnia a na svete zavládne pokoj a láska človeka k človeku.
Vianoce u nás doma
Vianoce u nás doma pôsobia čarovne tým, že sa zíde celá naša rodina. Máme zvyk striedať domy každé 2 hodiny. Raz sme u babky, potom v našom dome a nakoniec u uja. Na Štedrý večer varíme tradičné jedlá, ako sú rezne, šalát, kapustnica a aj zákusky. Pod obrus dávame peniaze pre šťastie.
Darčeky zvykneme otvárať hneď ráno. Vianočné ozdoby skrášľujú celý dom, a tým sú Vianoce pre nás oveľa krajšie. Pred večerou si všetci pripíjame a dedko želá všetkým šťastie a zdravie do života. Každý rok sa teším na Vianoce práve pre toto. Minulosť hádžeme za hlavu a radujeme sa zo šťastných chvíľ. S ujom a s bratrancami hrávame videohry a pozeráme, či sa niekto po roku zlepšil. Štedrý večer končíme vždy u uja, lebo najprv sme u babky a potom u nás. Sláviť Vianoce s celou rodinou je pre mňa to najdôležitejšie, takže dúfam, že tohtoročné Vianoce ma nesklamú.
Rozdiely v slávení Vianoc
Rodiny slávia Vianoce inak. Niekto na Vianoce je kapra, niekto chodí do kostola, atď.. Každá rodina má svoje zvyky a tradície. Na Vianoce sa fakt teším. Moja rodina nezvykne kupovať darčeky. Ale to pre mňa nie je dôležité. Pre mňa je dôležitý čas, ktorý strávim so svojou rodinou. Rada pomáham mamke s prípravou šalátu, ktorý na Vianoce nesmie chýbať.
Zvykneme kupovať veľa ovocia, zákuskov a medovníkov. Moja mama ich väčšinou objednáva. Ja a moja sestra pomáhame mamke s prípravou jedál, niekedy aj moja staršia sestra. Dúfam, že príde k nám na Vianoce. Myslím, že sme už dvakrát neslávili Vianoce so sestrou. Stromček ozdobuje sestra s bratom. Ja ho nerada zdobím. Stromček vždy vyzerá krajšie, keď ho ozdobia oni. Vianoc sa už nemôžem dočkať.
Predvianočná atmosféra
Každý rok sa to začína rovnako. Predvianočnou náladou, atmosférou a celkovo tou radosťou z nastávajúcich sviatkov. Asi mesiac pred nimi sa začínajú moje myšlienkové pochody, čo komu kúpiť. Zhruba dva týždne pred Vianocami ozdobujeme u nás doma stromček. Pri tomto krásnom okamihu si veľmi radi púšťame vianočné pesničky i koledy, aby sme sa už celkom naladili na vianočnú atmosféru. Ako vždy, mama vytiahne nejaké trapasy z nášho detstva.
Pečieme koláče, medovníky a veľa ďalších dobrôt. Pri pečení si veľmi rád zaspomíname na našich zosnulých, akí boli, aké zvyky dodržiavali, ktoré sme si zachovali dodnes a naopak, ktoré vymizli. Mama nás naučí vždy nový recept, niektoré medovníky pečieme už sami. Ešte pred Vianocami sa stretneme aj so zvyšnou rodinou a dohodneme sa, kde budeme sláviť Nový rok. Minulý rok sme boli u sestry, tento rok sa to pravdepodobne zmení.
Je tu posledný týždeň spojený so Štedrým dňom, pripravuje sa finále všetkého. Začína sa pomaly variť. Otec väčšinou jedlá, ako kapustnica, mama skôr jednoduchšie jedlá a koláče. Mama dáva pokyny, čo máme urobiť my. Nemôže chýbať medový rez. Prichádza ten deň "dé". Ráno sa zobudíme a ideme na raňajky, ktoré pripravila mama s otcom. Už aj tie sú výnimočné. Keď je všetko hotové, ideme sa pomaly kúpať. Každý prevetrá svoje najkrajšie oblečenie. Schyľuje sa k štedrej večeri, no ešte predtým si ako každý rok spravíme fotku. Keď si všetci sadneme za stôl, otec vstane a začne vinšovať . Po večeri si dávame darčeky a ideme k blízkym. Takto vyzerajú Vianoce u nás doma.
Vianočné zvyky
Vianoce sú krásne sviatky prežité v kruhu rodiny. Na Vianociach mám najradšej vianočnú atmosféru. To, ako sa každý teší a trpezlivo čaká na Štedrý deň. Vianoce u nás doma vyzerajú takto. Najprv začneme s veľkým upratovaním. Nerada to robím, ale musím. Potom prichádza vianočné zdobenie. Môj otec najradšej ozdobuje vianočný stromček, každý rok zvykne kupovať veľa sladkostí. Jeden rok sa nám stalo, že nám vianočný stromček spadol lebo na ňom bolo veľa sladkostí.
Vždy si musím pozrieť všetky moje obľúbené vianočné filmy, lebo bez nich by asi Vianoce Vianocami neboli. Darčeky chodievam nakupovať v posledný deň. Mamke zvyknem kupovať voňavé sviečky. Otcovi a bratovi kupujem oblečenie. Sestru beriem do obchodu, aby si vybrala, čo ona chce. Malej sestre kupujem puzzle, ale vždy ich stratí. Na vianočne darčeky si každý rok šetrím. Moja mama pečie medový a punčový zákusok, niekedy si zákusky aj objednáme. Kupujeme aj čokoládovú tortu. Na Štedrý deň sa všetci zídeme pri stole. Večera vždy začína modlitbou. Každý rok sa modlí niekto iný, tento rok to budem asi ja. Po modlitbe začíname večeru kapustnicou a potom si berie každý to, na čo má chuť. Po večeri si rozdáme darčeky a ideme si sadnúť k televízoru a spolu pozeráme našu obľúbenú Perinbabu. Na Vianoce sa už veľmi teším.
Vianoce v spomienkach
Vianoce sú tu každý rok, takže každoročne sa na nich všetci tešíme. Nedávno mi vyskočilo na internete video s vianočnou piesňou. Tá pieseň bola z filmu Sám doma a práve ona vo mne vždy vyvolá vianočnú náladu. Pri nej si hneď spomeniem na situáciu z detstva, keď som mala 9 rokov a všetci sme jedli moje obľúbené jedlá. Zemiakový šalát, chlebíčky, zákusky... V televízie práve bežal film. Čo iné by to mohlo byť, ako (už teraz) obľúbený film Sám doma.
U nás prebiehajú Vianoce úplne bežne. Mamke pomáham s varením a rozprávame sa o hocičom. S chlebíčkami pomáham najradšej. Najradšej dávam na ne syr. V izbe, kde je stromček, sú všade svetielka. Potom kontrolujem v televízii, či nezmeškáme naše obľúbené filmy, ktoré si vždy radi pozrieme. Zákusky pečieme už pár dní pred Vianocami. A keď konečne prídu, tak si všetci sadneme a užívame Vianoce. Celá rodina. Mám veľmi rada Vianoce. Nie kvôli darčekom, ale kvôli tomu, že sa narodil TEN, ktorému najviac dôverujem.
Zamyslenie nad Vianocami
Keby som na ulici zastavoval okoloidúcich a položil by som im otázku čo si myslia o Vianociach, myslím, že by mi väčšina nedokázala ani poriadne odpovedať. Hold už sú zvyknutí a príde im tento sviatok ako súčasť ich života, bez toho aniž by sa nad Vianoci trochu hlouběji zamysleli.
Vianoce sú pre mňa zvláštnym sviatkom. Uvedomujem si, že je to sviatok, ktorý má dlhou tradíciu, ale myslím si, že pojem "Vianoce" dnes znamená pre väčšinu ľudí niečo iného než v minulosti. "Průměrný" človek podľa mňa bere Vánoce len ako určitú povinnosť, pri ktorej je nucen koupit dárky ostatným, zjednodušene řečeno. Podle statistik zaujímají Vánoce na žebříčku stresových faktorů sedmé místo! Vytratilo se postupem času to původní kouzlo Vánoc a ze svátku, při kterém se celá rodina sejde, popovídá si, a udělá radost ostatním nějakým dárkem se stává svátek chaosu, nákupních horeček a jak už jsem zmiňoval - povinnosti. Z všech těchto informací jsem sám trochu zmaten a sám sebe se ptám: "Co pro mě Vánoce znamenají?. Nedokážu si jednoznačně odpovědět. Vánoce jsou křesťanským svátkem a naše rodina je z větší části nevěřící. Tak proč tedy slavíme Vánoce? Slavíme je proto, že je to tradice. Kus historie naší země. Pozůstatek z dob již dávno zapomenutých. Tradice by se měli do jisté míry udržovat, jsou přeci základem každého národa. Proto slavím Vánoce, i když sám jsem ateista. Mají pro mě takovou zvláštní hodnotu. Ne křesťanskou, ale historickou.
Typické slovenské vianočné tradície.
Posolstvo Vianoc
Vianoce - čas pripomenutia si narodenia najväčšieho proroka, Božieho Syna, ktorý svojím príkladom a Slovom Pravdy ukázal a ukazuje ľuďom dobrej vôle pôvod ľudského ducha a cestu Domov, do duchovnej ríše; cez Jeho všeobsiahlu Lásku ku všetkým životným formám, k ľuďom, k zvieratám, rastlinám, k prírodným ríšam i elementom, bez tajomstiev zaodetých do cirkevného rúcha, bez strachu z trestajúceho Boha, v úcte i k materiálnemu bytiu ako výrazu pôsobenia Ducha Života, cez Jeho Múdrosť v dennodennom uskutočňovaní Jeho vôle, pretože ak žijeme podľa Jeho Zákonov, môžeme sa nazvať Božími deťmi... A tak vám prajem požehnané Vianoce... Vyberte si sami aké! No nezabúdajme: Čo sejeme - to budeme aj žať!