Ježiš vyháňa kupcov z chrámu

Veľkonočný príbeh je známy asi každému - Ježiš, najprv oslavovaný, neskôr zradený, ponížený, pribitý na kríži, zomiera. Príbeh Veľkej noci sme chceli doma prežiť priamo, tak ako sa stal v danom čase, preto tento článok trošku mešká. Niekedy sme si k tvoreniu pustili aj obľúbenú gospelovú hudbu.

Každý deň sme si našli vo Svätom Písme príslušné verše, ktoré sa na daný deň vzťahujú. Prečítali sme si ich a porozprávali sa o nich. Celkom ma prekvapili niektoré detské múdrosti. Som ale presvedčená, že niektorým poslúži ako inšpirácia na prežívanie Veľkej noci o rok. Tatko postupne sme každý deň tvorili a prežívali Veľkonočný príbeh spolu s Ježišom.

Tvorenie:

• palmové listy
• stôl z mincami
• modliace sa ruky a oči, ktoré bdejú
• zvitok, z ktorého Ježiš čítal v chráme
• zlatý kalich a chlieb
• kríže na Golgote
• Ježišov hrob
• prázdny hrob.

Vyrobiť si ich môžte z machovej gumy, farebných papierov alebo krepových papierov. Zvitok sme si vyrobili z paličiek a papiera. Na kríže sme znovu použili paličky. Ježiš ležal v hrobe, ktorý bol vytesaný do skaly, ktorú sme vystrihli z výkresu. Hrob sme spravili podobne ako v sobotu, ale tentokrát sme nazreli aj dovnútra, kde sme našli už len zavinuté plachty.

Verše:

• Mk 11, 9 (Hosanna!)
• Lk 24,6 (Niet ho tu!)

Poďme sa teda pozrieť na samotný biblický príbeh.

Slávnostný vstup do Jeruzalema

Keď sa priblížili k Jeruzalemu a stúpali na Olivový vrch, zbadali pred sebou dedinky Betfage a Betániu. Ježiš poslal dvoch zo svojich učeníkov dopredu a povedal im: „Choďte do tamtej dediny pred nami. Hneď na kraji uvidíte pri plote oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte ku mne."

A keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, odpovedzte mu: Pán ho potrebuje, no čoskoro ho vráti.“ Učeníci odišli a naozaj našli pred jedným domom priviazaného oslíka. Odviazali ho, ale niektorí ľudia, čo tam stáli, sa ich spýtali: „Čo to robíte? Prečo odväzujete osla?“ Odpovedali tak, ako im poradil Ježiš, a ľudia im dovolili zviera odviesť. Priviedli ho k Ježišovi, prehodili mu cez chrbát plášte a Ježiš naň vysadol.

Mnohí ľudia zo zástupu, čo ich sprevádzal, prestierali pred neho svoje plášte, lámali zelené konáre zo stromov a vystielali mu nimi cestu. Pred ním i za ním sa utvoril veľký sprievod a všetci volali: „Nech žije kráľ! Sláva tomu, kto prichádza v Božom mene! Nech žije Dávidovo kráľovstvo! Sláva Bohu na výsostiach!“

Tak vstúpil Ježiš do Jeruzalema a pobral sa do chrámu. Všetko si tam pozorne prezrel. Keďže bol už večer, odišiel so svojimi dvanástimi učeníkmi na noc do Betánie.

Neúrodný figovník

Na druhé ráno, keď vyšli z Betánie, Ježiš bol už veľmi hladný. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím. Pristúpil bližšie, či by na ňom nenašiel nejaké figy. Ale zistil, že má iba lístie, lebo v tomto ročnom období na ňom figy ešte nerástli. Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: „Nech nikto už z teba neje ovocie!“

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu

Vrátili sa do Jeruzalema a Ježiš vošiel do chrámu. Keď na jeho nádvorí videl stánky s obetnými zvieratami a stoly zmenárnikov, poprevrhoval stánky predavačov i stoly zmenárnikov a kupcov a povyháňal aj kupujúcich. A nedovolil ani, aby niekto prechádzal nádvorím s nádobou.

Rozhorčoval sa: „Neviete, že je napísané: ‚Môj chrám bude pre všetkých domom modlitby‘? Ale vy ste ho premenili na brloh lupičov.“ Počuli to aj veľkňazi a učitelia Zákona a začali kuť plány, ako by sa ho zbavili. Naháňal im strach, lebo ľud bol nadšený jeho učením. A keď nastal večer, opustil Ježiš s učeníkmi mesto.

O sile viery

Na druhé ráno, keď šli zasa popri tom figovníku, videli, že je úplne vyschnutý. Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: „Majstre, strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!“ Ježiš na to odpovedal: „To vás prekvapuje? Božia moc je omnoho väčšia.

Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní. Pamätajte si: všetko, o čo s pevnou vierou prosíte, Boh vám naozaj dá.

Ale keď sa za niečo modlíte, najprv musíte odpustiť ľuďom to, čo proti nim máte. Lebo ak vy neodpustíte ľuďom, ani Boh neodpustí vám vaše previnenia.“

Odkiaľ má Ježiš moc?

Ježiš a učeníci zasa prišli do Jeruzalema. Keď Ježiš prechádzal chrámom, zastavili ho veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia a spýtali sa ho: „Kto ťa poveril takto si tu počínať? Kto ti dal takú moc?“ Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, od koho mám tú moc.

Povedzte mi: Jána Krstiteľa poslal Boh alebo ľudia?“ Začali sa dohadovať medzi sebou: „Ak mu odpovieme, že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili? Nato im Ježiš povedal: „Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou všetko konám.“

Použité s dovolením. Všetky práva vyhradené celosvetovo. Biblia je najviac napadanou knihou na svete. Napriek tomu, že je to jediné svetlo v tomto temnom svete, ľudia svetlo nechcú prijať. A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. (Ján 3:19).

Ľudia milujú tmu a čo je pre nás najhoršie, tmu milujú aj falošní bratia, ktorí si hovoria že sú kresťania, ale svetlo z Biblie neprijímajú. Otázka potom ale zostáva: na čom stojí ich viera? Odpoveď je jednoduchá - na slove ktoré nemá moc - na slove ľudskom, nie Božom.

Boh koná úplne zvrchovane a aj keď ľudia dávali dohromady Bibliu po roku 300, Boh nedopustil to, aby bolo niečo pridané do Písma. Pavol prorocky predpovedal vo svojich listoch, že po jeho ukončení misií, cirkev zblúdi, ale že to tak má byť. Prečo? Pretože sa cirkev odklonila od Božieho slova. Nad Bibliu sa začalo povyšovať slovo človeka a jeho názorov. Podobne zblúdil Izrael, keď svoje ľudské slovo povýšili nad Božie a prišiel ich strašný koniec v roku 70.

Boh dal do Biblie úplne na konci tieto verše: Výstraha pred pridaním alebo odňatím od slova Božieho. Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe. Tento verš je veršom zo Zjavenia Jána a preto by sa mal vzťahovať iba na túto knihu.

Kedy padol Adam s Evou? Keď neuverili Božiemu slovu, ale uverili satanovým sladkým rečiam. Boh povedal: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš. Boh povedal, že Adam a Eva zomrie. Nielen fyzicky, ale aj duchovne, oddelením sa od Stvoriteľa.

Čo povedal satan v podobe hada? A had (satan) povedal žene: Istotne nezomriete. Vidíme ten rozdiel? Boh povedal že zomrú a satan povedal že nezomrú. Kto mal pravdu?

Nechajme rozprávať bez komentárov samotné Slovo Boha:

Slovo Božie.

• Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca. (Hebrejom 4:12).
• Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme. (2. Korinťanom 2:17).
• Boh povedal: tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem. (Izaiáš 55:11).
• Ježiš hovorí: Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. (Matúš 24:35).
• A vezmite aj prilbu spasenia i meč Ducha, ktorým je slovo Božie. (Efezanom 6:17).
• Ale sme sa odriekli skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba každému svedomiu ľudskému pred Bohom. (2. Korinťanom 4:2).
• Lebo každé stvorenie Božie je dobré, a nič nie je na zahodenie, čo sa prijíma z ruky Božej s ďakovaním,lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou. (1. Timotejovi 4:4-5).
• Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti.

Pilotný verš: Boh povedal: tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem. Boh čo vyriekol, to aj splnil na 100%.

Boh nepozná náhody, Boh nie je ,,vystresovaný" zo žiadnej situácie ktorá sa vo svete stane. Boh je mimo čas, je vo svojom - pre nás - neprístupnom svetle, kde vie presný koniec času ľudstva, vie kedy sa kto narodí, ako sa narodí, či bude spasený, kedy sa narodí posledný človek, koľko ľudí bude v Jeho kráľovstve. On pošle na zem slovo a to slovo vykoná presne to, čo Boh vyriekne. On slovom dal stvoriť vesmír a slovom ho aj udržuje.

Učil Ježiš nejaké nové učenie, ktoré by bolo mimo Božieho slova? Ježiš hovorí: Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť.

Ako je to možné, že Boží Syn prišiel naplniť a vysvetliť Božie slovo, ktoré mali Židia napísané? Ježiš mal takú moc, že by mohol úplne zrušiť starú zmluvu. Dokonca sa našli heretici, ktorí nevidia Krista v starej zmluve a starú zmluvu chcú oddeliť od novej zmluvy. Ale Ježiš hovorí, že prišiel naplniť Božie slovo.

Ako je to možné, že neskôr cirkev si pridala alebo ubrala mnoho vecí z Biblie, podľa svojej ľubovôle, podľa ľudského pohľadu čo sa jej hodilo a čo nie?! Dodnes ľudia posudzujú Božie slovo tak, že svoje ľudské slovo dávajú nad Písmo. Toto sa neodvážil ani sám Ježiš Kristus!

Ježiš nehovoril - ja si myslím, alebo podľa mňa je to takto, ako to hovoria mnohí pohania, či falošní kresťania, keď chcú Božie slovo vyložiť podľa seba. Ježiš sa často pýta - detským jazykom: čo čítaš v Božom slove?

Ako Ježiš hovoril? Nechajme hovoriť Ježiša, ako On sám šermuje Božím slovom, nie svojimi názormi a pohľadmi na svet. Ježiš bráni Božím slovom pred satanom: A on odpovedajúc riekol: Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie. (Matúš 4:4).

Satan chce prekrútiť Božie slovo a preto aj on hovorí, že je napísané. Ale Ježiš mu tou istou zbraňou odpovedá. Všimnime si satana, aký je prefíkaný.

Satan hovorí: Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň. A Ježiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! (Matúš 4:6-7).

Vtedy mu povedal Ježiš: Odídi, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť!

Ježiš hovorí o Jánovi Krstiteľovi ako o tom, že to bolo napísané: Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.

Ani keď Ježiš vyháňa kupcov z chrámu, nehovorí že ich vyháňa preto, lebo sa to Jemu nepáči: A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov, a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.

Aj to, že Ježiš bude odsúdený bolo napísané, aj to že ho zradí Judáš: No, Syn človeka síce ide, jako je o ňom napísané, avšak beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza; lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil.

Aj keď Ježiša učeníci opustili, aj to bolo zapísané v Biblii: Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda.

Aj to že Ján Krstiteľ bol narodený nato, aby pripravil cestu Ježišovi, bolo v Biblii dávno pred tými udalosťami: Ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.

O falošných veriacich vtedajšej doby, ale aj o falošných veriacich dnešnej doby je tiež záznam: A Ježiš odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

Za Ježišom prišiel zákonník a pýta sa: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život? (Lukáš 10:25). Ako mu Ježiš odpovedá? Podľa svojho názoru, čo si myslí?

Každý kto odpovedá podľa samého seba, dáva slávu sebe a svojmu egu. My máme tendenciu takto uvažovať a máme tendenciu sa povyšovať nad iných ľudí, že sme chytrejší. Ale Ježiš sa bráni ZAPÍSANÝM Božím slovom: A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš? (Lukáš 10:26).

Vidíme ten rozdiel? Ježiš ho neučí nejakú novú vec, svoje vlastné videnie. Dokonca aj o základnom kameni cirkvi sám Ježiš hovorí, že ho stavitelia zavrhli.

Mnohokrát vznikajú trenice o to, či je základný kameň Peter alebo Kristus. Ranná cirkev učila že Kristus, ale neskôr sa cirkvi nedohodli na tomto bode až dokonca prišiel prvý rozkol.

Ježiš sám o sebe hovorí, ako o základnom kameni celej stavby, ktorá sa nazýva cirkev: Ale On (Ježiš) pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? (Lukáš 20:17).

Uholný kameň, je základný kameň. Izrael neprijal tento základný kameň - Krista. Neskôr samotná cirkev začala brať Ježiša Krista ako jedného zo základných kameňov a tak bol Kristus odsunutý Petrom. Preto Ježiš hovorí, že Izrael spadol na ten kameň a dolámal sa. O neskoršej cirkvi zase predpovedá, že ten kameň ak spadne na ňu a rozdlávi ju: Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. (Lukáš 20:18).

Dávid predpovedá o Kristovi, ako o základnom kameni: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. (Žalmy 118:22).

Izaiáš predpovedá: Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený! (Izaiáš 28:16).

Sám Ježiš napomína slepých a nechápavých učeníkov, že On je kameňom celej stavby, ktorú stavitelia zavrhli. Ak nemáte základný kameň, z pohľadu murára táto stavba spadne: Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach! (Matúš 21:42).

Napokon sám Peter hovorí nie o sebe že je kameňom cirkvi. To by Peter vedel že sa rúha a nikdy by ho to ani len nenapadalo. Peter hovorí pred Židovskou veľradou toto: Toto je ten kameň (Kristus), ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli (ukrižovali), ale ktorý sa stal uholným kameňom (základným kameňom).

Písmo sa vykladá Písmom. Sú veci, kde sa cirkvi nedohodnú, pretože Boh zahmlil pred nami ľuďmi niektoré veci. Otázka eschatológie je otázkou, ktorú sotva niekto rozrieši z dnešných ľudí. Podobne ako Izrael očakával Mesiáša a keď Mesiáš prišiel, nespoznali Ho a dokonca ho dali povesiť na kríž.

Sú veci z Písma úplne jasné a sú veci z Písma, ktorá Boh pred nami skryl. Ak by sme vedeli čas príchodu Pána, pripravovali by sme sa na tento deň, ale Boh nám ukryl Jeho príchod a je to tak správne.

Pozrime sa, ako Ježiš vyučoval učeníkov. A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov , ktoré sa volalo Emauzy. A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi.

Ježiš sa im nedal spoznať a išiel s nimi. Oni boli smutní a Ježiš sa ich pýtal, prečo sú smutní. Oni boli prekvapení a tak Mu hovorili: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať.

A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Ježiš im odpovedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? Ježiš ich napomína, pretože neveria v Božie slovo, aj keď Izraeliti Bibliu poznali celkom dobre, pretože od malička im bola vštepovaná do srdca. Preto sa diví nad ich neverou.

A teraz pozor! Ako im Ježiš vyloží, že sa to tak malo stať? Tak že im povie svoj názor, svoj postoj, svoju osobnú vieru, akou sa často oháňajú mnohí falošní kresťania, ktorí neveria v Bibliu, ale veria vo svoje osobné egoistické chápanie sveta? Nie! Ježiš im nehovorí nič zo seba, Ježiš im otvorí Bibliu a vysvetľuje: Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom.

Na čom stojí viera mnohých kresťanov? Mnohokrát sa totiž stretnete s tým, že samotní kresťania nám budú vyvracať a prekrúcať Slovo Živého Boha. Toto Slovo je živé, pretože Boží Svätý Duch prišiel na to, aby nás usvedčoval z hriechu a to skrze zapísané Božie Slovo.

Mnoho ľudí chce to, aby sa im zjavil Ježiš, alebo aby sa zjavil nejaký kresťan ktorý je označený za svätého, alebo nejaká bytosť z duchovného sveta. Mnoho ľudí si hovorí, keby mi Ježiš prehovoril osobne, mal by som oveľa väčšiu vieru. Aká malovernosť. Boh nám dal Písmo a vylial na svet Svojho Ducha, ktorý nám skrze toto Písmo prehovára.

Každému kresťanovi Kristus prehovára skrze Svätého Ducha a to skrze Jeho neomylné Slovo Božie. Kresťan sa má sýtiť týmto Slovom, má byť Jeho potravou a Boh mu toto Slovo bude neustále viac a viac odkrývať. Sám však nikto Písmo nevyloží a je mnoho vecí, ktoré nevyloží žiaden človek, pretože to je vôľa Božia aby to tak bolo. Ale sú veci zjavené, jasné a priame.

Nemusíme sa zhodnúť v otázke krstu, večere Pánovej, liturgie, obradov. Prvotná cirkev nepoznala liturgiu a obrady a dnes sa ťažko dopátrame toho, ako sa presne krstilo a ako sa presne konala oslava večere Pána. Čo však určite a jasne vieme je to, že krstom sme zomreli svetu a ožili sme v Kristovi. Večera Pánova nám má neustále pripomínať to, čo Boh pre nás vo Svohom Drahom Synovi vykonal na Golgote, ale taktiež Biblia nás učí, že opäť s Kristom na večeri budeme stolovať, v kráľovstve Božom za jedným stolom. Preto máme túžobne očakávať druhý príchod Pána a radovať sa z toho.

Taktiež nás Biblia učí, že spasenie je len na základe viery, z ktorej prídu dobré skutky, ktoré nám však Boh predom pripravil. Žalárnik sa pýta Pavla, že čo má robiť, aby bol spasený. Pavol mu odpovedá: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený! Nič viac sa od kresťana neočakáva.

Uveriť - zveriť svoj život, oddať sa Bohu, spoľahnúť sa na Boha. Veď Ježiš nám hovorí, že máme na Neho uvaliť všetky svoje problémy, máme vziať Jeho ľahké jarmo na krk a On za nás vezme to naše. Boh chce, aby sme mu plne dôverovali, verili, zhovárali sa s ním v modlitbe, začínali všetko modlitbou, končili ďakovaním v modlitbe. Boh nám zanechal svoje Slovo a my máme ku Nemu pristupovať z úctou. Je to Slovo samotného Boha, preto je úplne neslušné to, keď mu skáčeme do reči, keď toto Slovo ignorujeme, keď toto Slovo popierame, keď ho nevykladáme samým sebou, ale ho vykladáme podľa ľudských názorov, ktoré vždy začínajú egom.

Ak vykladáme Písmo Duchom, Duch nám vždy Písmo vyloží Písmom. Ak sa prestaneme sýtiť Božím Slovom, príde nutne pád. Boh ku nám totiž prestane prehovárať, pretože čo je zdrojom viery? Ak sa budeme hladkať vlastným úsilím a svojimi snahami, bude to falošné náboženstvo podobné buddhizmu, kde sa tiež ľudia snažia zo všetkých síl, aby boli spasení.

Ak sa plníš Božím Slovom, si podobný svätým mužom starej zmluvy. Na záver nechajme prehovárať toto Slovo: Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo. (Žalmy 119:9). Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil, a že od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Božie...

tags: #je #v #biblii #jezis #ktory #vyhana