Obec Smilno, nachádzajúca sa na Slovensku, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V tejto rozsiahlej histórii zohráva významnú úlohu aj duchovný život, školstvo a kultúrne tradície. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti v Nižnej, ako aj na vývoj duchovného života a školstva v obci Smilno.
Kostol sv. Štefana Uhorského v Smilne
História Obce Smilno
Početné úlomky keramiky boli nájdené z neskorej doby rímskej a skorej doby sťahovania. Medzi ne patrí koleso tzv. K nájdeným artefaktom patria tiež kovové úlomky tavenej rudy a črepy stredovekej keramiky. Niektorí historici predpokladajú, že stredoveké Smilno sa vyvinulo zo staršej občiny. Názov obce od 13. storočia prešiel rôznymi zmenami.
Čo sa týka názvu obce Smilno, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (str.153) uvádza tieto názvy:
- 1250 Zemelnye
- 1269 Zemeldene
- 1277 Scemella
- 1347 Scemelnye
- 1618 Smilna
- 1786 Smilno
- 1920 Smilno
- 1927 Smilno
Uličný (str.282) k tejto problematike uvádza: „B. Varsik názov Smilno odvodzoval od osobného mena Smil. Názov však nemá prisvojovaciu koncovku, preto sa domnievame, že korení v slove smilniť."
Z obdobia stredoveku nachádzame v písomných prameňoch viac informácií: „Za Ondreja //. smilniansky majetok nadobudol predok komesa Puda z rodu Abovcov" (Beňko, str. 187). Tento ho v roku 1250 daroval zemanom z rodu Tekule. Majetok Smilna sa rozrastal, ale Tekulovci museli obhajovať svoje vlastnícke práva aj vzhľadom na výbojnosť susedného makovického panstva, ktoré sa snažilo zabrať časť smilnianskeho územia a ktoré lákalo poddaných z ich panstva na územie panstva hradu Makovica. V roku 1355 Tekulovci požiadali kráľa Ľudovíta I.
Ako uvádza Ferdinand Uličný (str. 284), v priebehu druhej polovice 14. storočia Tekulovci stratili zem Smilno. Vlastníkmi tohto panstva, ktoré im daroval kráľ Ľudovít I., sa stali od roku 1364 šľachtici Cudarovci. Začiatkom 15. storočia Cudarovcom nepochybne patrilo celé územie panstva Smilna, ale aj panstva Makovica pri dedine Zborov. Rovnako do vlastníctva Cudarovcov sa dostala aj samotná dedina Smilno ako majetková súčasť panstva Makovica.
O Cudarovcov svedčí fakt, že od roku 1364 mýto v kráľovskom meste Bardejov vyberali oni, nie kráľ, a tým zároveň kontrolovali celý dôležitý úsek krajinskej cesty na Zborov a Smilno (Jankovič, str. Od roku 1427 sedliacke domácnosti v Smilne platili dane kráľovi od 45 port, čo dokumentuje, že Smilno bolo veľkou dedinou. Podľa Uličného (str. 285) sa počet domácností menil. Začiatkom druhej polovice 15. storočia tu hospodárilo len 24 domácností a v roku 1492 len 10 domácností.
Šoltýska kolonizácia zasiahla aj Smilno. V 16. storočí sa sem prisťahovalo niekoľko nových poddanských domácností. V roku 1600 tu bolo obývaných 24 usadlostí (port), kým v roku 1618, 48. Okrem kostola tu boli aj 2 - 3 obydlia šoltýsov, fara a škola. Väčšina obyvateľov bola roľníkmi, ktorí mali ťažný dobytok, kone alebo voly. Zarábali si aj furmančením, keď prevážali tovar bardejovských remeselníkov a obchodníkov do Poľska.
Rozloha jeho majetku, ako je to možné vyčítať z Urbárskej kroniky Esterházsyovcov, dosahovala 450 ha. Z toho role zaberali 258 ha, lúky 73 ha, záhrady 1,5 ha, pasienky 37 ha, lesy 50 ha, zastavené plochy 94 árov a neplodné plochy 32 ha. Toto panstvo patrilo do šarišskej župy a majiteľom kaštieľa bol maďarský gróf Esterházsy. Svoj majetok navštevoval len počas letného obdobia. Člnkoval sa na rybníkoch a chodil na poľovačku do lesa Zverníka (Džvirníka).
Prechod ruských vojsk v roku 1799 sa uskutočňoval viacerými smermi. V máji 1799 pod vedením generála Rebindera prechádzali cez východné Slovensko po trase Dukla - Svidník - Bardejov - Košice do severného Talianska. Prvou zastávkou na území Slovenska bol Nižný Komárnik. Generál Rebinder dostal od cára prísny rozkaz nezdržiavať sa a pokračovať v ceste. Cez Svidník prechádzali do Nižného Orlíka, kde dorazili 6. mája 1799. V roku 1806 po bitke pri Slávkove časť ruskej armády prechádzala cez Košice - Prešov - Bardejov - Smilno na Duklu. Touto cestou prechádzal aj jeden z najväčších ruských generálov Kutuzov. Z Bardejova cez Smilno odišiel Kutuzov do Svidníka 8.1.1806.
V období 1. sv. vojny sa Smilno stalo lokalitou priamych bojov. Žiaľ, vojna poznačila predovšetkým kostol, ktorého veža bola pokrytá len šindľami. Rakúsko-uhorské vojská si na tejto veži zriadili pozorovateľňu proti ruským vojskám, ktorá bola zameraná na smer Hutka a Nižná Polianka. Dňa 14. 4. 1917 bola veža zasiahnutá delovým granátom ruských vojakov a čiastočne zhorela. Týmto uvedeným dátumom sa rozpútal boj medzi rakúsko-uhorským vojskom a vojskom ruským. V hore nad obcou Mikulášová vznikla bitka na bodáky, v ktorej padlo okolo 3400 vojakov. V júni r. 1917 bola veža pokrytá plechom.
V dôsledku priamych bojov na území Smilna počas 1. sv. vojny bola väčšia časť domov zničená. Pred 2. svetovou vojnou sa v obci Smilno nachádzalo 7 židovských rodín - 65 obyvateľov. 15. júna 1944 prišli gardisti zo Zborová a donútili Židov nastúpiť do vozov a odviezli ich do Bardejova.
V roku 1944 nemecké vojská ustupovali do Svidníka. Vyhodili do povetria všetky mosty v smere Bardejov a telefónne stĺpy. Keď prišli do Smilna ubytovali sa v rodinách a zobrali obyvateľom 70 párov konských poťahov s vozmi a ošípané. Nemci zistili, že sú obkľúčení a začali ustupovať na smer Lenartov a do Prešova. Obec Smilno bola oslobodená 18. 1. 1945 sovietskou armádou. Počas oslobodenia nepadol nikto, čo bolo zásluhou dobre organizovaného odboja partizánskeho hnutia.
V roku 1970 bolo 92 občanov rómskej národnosti vyvezených do severných Čiech. Maďarské panstvo dalo v r. 1750 postaviť dvojposchodový kaštieľ, v okolí ktorého sa nachádzali maštale, sýpky, stodoly a dva rybníky. Keďže kaštieľ je v súčasnosti už iba ruina, ťažko je ho zaradiť do určitého obdobia. Domnievame sa, že kaštieľ je neskorobarokový. V prvej polovici 18. storočia sa územie Smilna dostalo pod správu Esterházsyovcov.
V roku 1927 sa však rozhodli kaštieľ zbúrať zo strachu, aby sa panstvo opäť nevrátilo. Z tehál kaštieľa sa postavilo 9 obytných domov.
Duchovný Život
Dejiny Slovenska dokumentujú fakt, že dôležitou súčasťou života jeho obyvateľov je duchovný život. Ani Smilno nie je výnimkou. Najstaršou budovou v Smilne je ranogotický kostol z konca 13. storočia (Gúntherová, 1969, str. 130). Kostol prešiel niekoľkými prestavbami a stojí dodnes. Je zasvätený svätcovi sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi. Tento kostol bol pôvodne ranogotický, no po požiari v roku 1768 bol barokovo upravený. Predpokladá sa, že šírka kostola dosahovala 7 m.
Interiér tvorila sakristia, ktorá sa nachádzala na ľavej strane, oltáriky, menší chór a kazateľnica, pod ktorou sedávali správcovia kostola. Steny zdobili tri mozaikové okná. Na jednom z nich bola zobrazená Matka ustavičnej pomoci. Spočiatku mal kostol drevenú vežu, neskôr ju nahradili murovanou. Dnes ho spravuje rímskokatolícka cirkev. V jeho blízkosti sa nachádza cintorín. Pri vchode do kostola pozornosť upútava zaujímavá kamenná zárubňa, ktorá kedysi bola súčasťou tunajšieho kaštieľa.
K vzácnostiam, ktoré sa zachovali zo starého kostola, patrí kamenné okno (dnes zamurované), zvon z roku 1769 a oltár Krista na kríži z polovice 18. storočia. Na múre kostola je osadené torzo sochy pravdepodobne neznámeho poľského biskupa. Ďalšou zaujímavou sakrálnou stavbou je kaplnka Panny Márie. Nachádza sa na odľahlom mieste za dedinou. Je to neoklasicistická, rustikálna stavba z roku 1885. K tejto kaplnke sa viaže aj jedna legenda.
Počas 1. sv. vojny otrasmi z výbuchov granátov sa klenba starého kostola natoľko poškodila, že nakoniec detonáciám aj podľahla. Po ukončení vojny veriaci kostol opravili tak, že klenbu odstránili a urobili iba rovný strop. Avšak statika múrov bola narušená. Na nový kostol boli potrebné väčšie finančné prostriedky ako mohli Smilňania zvláštnych zdrojov zabezpečiť. Preto v rokoch 1941-42 sa realizovala zbierka po celom Slovensku.
Až v roku 1981 získal dekan Jozef Juhász stavebné povolenie. Samozrejme, podmienkou bolo zachovať historické črty stavby pôvodnú okennú kamennú obrubu z pieskovcových kameňov, torzo biskupa s vyrytým rokom 1444, najmenší zvon, bočný oltár sv. Kríža a vežu. Výstavba sa začala 28. 3. 1982. Pri vykopávke základov boli nájdené značné množstvo ľudských kostí, ktoré dokladujú fakt, že naši predkovia, ako to bolo zvykom, pochovávali ľudí v bezprostrednej blízkosti starého kostola.
Z ústneho podania našich obyvateľov sa dozvedáme, že celá dedina ochotne prichádzala pomáhať s výstavbou a to umožnilo skorú vysviacku kostola 15. septembra 1984. Kostol vysvätil vikár Štefan Onderko z Košíc a kanonik Jozef Šesták z Prešova. Pri tejto príležitosti sa konala aj birmovka. Patrónom kostola zostal sv. Štefan.
Zo smilnianskej farskej kroniky sa dozvedáme, že v minulosti fara pôsobila priamo v Smilne, ale neskôr sa presťahovala do susedného Zborová. Z uvedeného vyplýva, že preloženie fary zo Smilna do Zborová sa mohlo udiať v rozpätí rokov 1495-1541. Pri návšteve rímskokatolíckeho farára Jána Švec - Babova v Zborové sme získali zoznam kňazov pôsobiacich v miestnej farnosti od roku 1895. Prvou z nich je Alojz Tkáč, ktorý tu pôsobil v roku 1961-62 a dnes je rímskokatolíckym arcibiskupom pôsobiacim v Košiciach.
V období Vianoc a Veľkej noci sa koná tzv. akadémia, ktorú každoročne pripravuje skupina nadšencov. V dedine pôsobí cirkevný zbor pod vedením M. Pravidelne každoročne v máji - júni žiaci 3. ročníka základnej školy pristupujú k prvému svätému prijímaniu. Raz za dva roky sa v obci koná aj sviatosť birmovania. Cirkev sa aktívne podieľa aj pri výchove mládeže.
Aktuálne farské oznamy (9. september):
- Eucharistická pobožnosť bude dnes o 14,00 hod.
- Poklona Oltárnej Sviatosti vo štvrtok do 20,00 hod.
- Úmysly svätých omší na mesiac október sa budú prijímať tento pondelok 10. septembra po večernej sv. omši na fare.
- V pondelok večer po sv. omši pozývame všetkých na faru na prvé poprázdninové Biblické stretnutie.
- Zbor Gaudium bude mať v pondelok po sv. omši na fare nácvik na birmovkou. Prosíme všetkých spevákov o účasť na skúške.
V Nižnej a Zemianskej Dedine:
- Dnes po pobožnosti bude na fare v knižnici stretnutie rodičov birmovancov.
- Blíži sa deň vysluhovania sviatosti birmovania v našej farnosti. Birmovka vo farnosti = Turíce farnosti. Od piatku sa začína novéna k Duchu Svätému. Prosíme všetkých birmovancov, aby sa zúčastňovali na tejto pobožnosti, ktorá bude vždy na začiatku večernej sv. omše.
- Rodičia tohtoročných tretiakov si v sakristii môžu vyzdvihnúť prihlášky na Prvé sväté prijímanie. Vyplnené prihlášky sa budú odovzdávať na stretnutí rodičov prvoprijímajúcich detí v nedeľu 30. septembra 2012 po pobožnosti.
- V sobotu popoludní pozývame všetky deti (v prípade priaznivého počasia) o 15,00 hod. do farskej záhrady na „Bodku za prázdninami“. Tešíme sa na vás.
Školstvo
V blízkosti kostola sa nachádza škola, ktorú navštevovali ešte naši prarodičia. Podľa výpovede miestnych obyvateľov táto budova stála už pred 1. svetovou vojnou a je nepochybne veľmi stará. V budove sa nachádzali dve triedy, v ktorých sa vyučoval 1.-5. ročník. Školu navštevovali 6 dní v týždni a učilo sa 5 vyučovacích hodín. Spočiatku písali tzv. griflíkom na tabuľku, ktorá bola vyhotovená z dreva. Do školy chodili len v zimnom období, kedy bolo na poli menej práce.
V obci pred 1. svetovou vojnou vyučovali deti Mária Stenhúrová a Jozef Hajek v maďarskom jazyku. Po 2. svetovej vojne sa situácia v školstve zlepšila a zvýšila sa aj úroveň vzdelávania. Nasvedčuje tomu fakt , že v roku 1945 sa k inteligencii hlásilo 5 obyvateľov Smilna a v roku 1950 to už bolo 20 občanov.
Podľa spomienok viacerých miestnych obyvateľov uvádzame mená prvých vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Smilne: O. Marcinek a J. Baran - právnici, E. a A. Jančošek - učitelia, P. Fecek - docent Elektrotechnickej fakulty Košice, A. Štefančík - notár a A. Štefančíková - farmaceutka. Žiaci v škole už používali zošity a do školy chodili počas celého roka. Deti vyučovali Jagelza a B. Hajczová. Keďže v našej obci sa vyučoval len 1. - 4. ročník, žiaci museli navštevovať meštianku, ktorá sa nachádza v susednej obci Zborov, nato aby získali vyššie vzdelanie.
Rok 1973 sa považuje v našej obci za najplodnejší rok z hľadiska výstavby nových objektov. Išlo o uskutočňovanie tzv. akcie Z. Počas tohto roku sa postavili v obci Smilno 3 objekty: bezprašné komunikácie, vodovod a nová budova základnej školy. Prvým riaditeľom sa stal J. V školskom roku 1973 - 1974 školu navštevovalo 18 žiakov. Postupom času tu pôsobili učitelia ako Dzubák, Dračová, M. Jančošková a A. Baslárová. Od roku 1989 riaditeľom školy je Mgr.
V roku 1973 po prestavbe starej budovy základnej školy vznikla materská škola, ktorá je významnou pomocou rodinám s malými deťmi. Materskú školu navštevuje v priemere 25 detí ročne. Počas celého roka sa deti zúčastňujú na rôznych podujatiach ako posedenie pri jedličke, karneval, MDŽ, MDD, športové hry a v posledných rokoch aj kreslenie po chodníkoch. V materskej škole pôsobili učitelia ako A. Branická, D. Rozmušová, O. Jurašiová, N. Honsová, I. Halečková, Barančíková a D. Chomová.
Kultúrny život
Nechýbali tam ani členovia nášho Detského folklórneho súboru Goral, ktorý už od roku 1957 vzorne reprezentuje našu obec a naše goralské tradície na rôznych podujatiach nielen na Slovensku, ale z času na čas aj za jeho hranicami. Aj v tejto súťaži nás vzorne reprezentovali a ich usilovná príprava im priniesla aj veľmi pekné umiestnenie.
Prehľad vystúpení DFS Goral:
- 30. 3. 2025: Regionálna prehliadka detských folklórnych súborov Eniki beniki v Nižnej (strieborné pásmo).
- 4. 5. 2024: Krajské kolo postupovej súťaže Vidiečanova Habovka v Kamennej Porube.
- 21. 3. 2024: Regionálne kolo celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky hudobného folklóru detí v Habovke.
- 13. 12. 2023: Účasť na programe Oravské Vianoce v Trstenej s predstavením Betlehemská hra.
- 25. 3. 2023: Regionálna súťažná prehliadka Oravské krpčeky s programom Cepeňe (Čepčenie).
- 21. 4. 2022: Regionálne kolo folklórnej súťaže Vidiečanova Habovka v Nižnej.
- 14. 3. 2019: Súťaž pre detské folklórne súbory z Oravy pod názvom Oravské krpčeky.
- 18. 11. 2017: Tanečný dom na Hornej Orave v Hladovke.
- 28. 10. 2017: 60. výročie DFS Goral.
- 5. 8. 2017: Účasť na 42. Podroháčskych folklórnych slávnosti v Zuberci - Brestovej.
- 30. 4. 2017: Kubínske krpčeky - krajská prehliadka.
- 23. 3. 2017: Regionálna súťaž detských folklórnych súborov v Nižnej nad Oravou s programom "Cepjarky".
- 24. 4. 2016: Kubínske spievanky - Krajská prehliadka detských folklórnych súborov v Dolnom Kubíne (zlaté pásmo).
- 18. 3. 2016: Regionálna súťažná prehliadka detských ľudových hudieb, spevákov, inštrumentalistov a speváckych skupín ORAVSKÉ SPIEVANKY v Nižnej.
- 31. 5. 2015: Vystúpenie DFS v programe Dňa rodiny v Hladovke.
- 30. 4. 2015: Stavanie mája.
- 26. 4. 2015: Krajská súťažná prehliadka Kubínske krpčeky (prvé miesto a postup na Celoštátnu súťažnú prehliadku do Likavky).
- 25. 3. 2015: Oravská prehliadka DFS.
- 14. 12. 2014: Kultúrny program v škole.
- 7.-8. 6. 2014: Detský festival hudobného folklóru Vidiečanová Habovka (titul LAUREÁT pre muzikantov, strieborné pásmo pre sólistku).
- 1. 6. 2014: Dfs Goral v Raciechowiciach.
- 27. 4. 2014: MsKs Dolný Kubín - Krajská súťaž detského hudobného folklóru, Kubínske spievanky.
- 4. 4. 2014: Nižnú rozveselili Oravskí speváci a muzikanti.
- 1.-2. 6. 2013: Celoštátna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov POD LIKAVSKÝM HRADOM.
- 21. 4. 2013: Krajská súťažná prehliadka detských folklórnych súborov Kubínske krpčeky (priamy postup na Celoštátny detský folklórny festival Pod Likavským hradom).
- 4. 4. 2013: Regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov ORAVSKÉ KRPČEKY v Nižnej.
Na záver programu nesmela chýbať pieseň Goraľu cy či ňe žaľ, ktorú spievali naozaj všetci prítomní.