História farnosti Partizánska Ľupča

Partizánska Ľupča, ktorá mala kedysi výsady kráľovského mesta, má dnes takmer tisíctristo obyvateľov - katolíkov a evanjelikov. Ako stoja blízko seba ich tamojšie kostoly, tak majú k sebe blízko aj miestni veriaci. K úcte, tolerancii a peknému spolužitiu vedú veriacich v obci na strednom Liptove tunajší duchovní otcovia.

Spolupráca katolíckych a evanjelických duchovných existovala v Partizánskej Ľupči aj v minulosti, no nebola rozvinutá až do takej miery. Spolu s obidvomi sedíme za jedným stolom na evanjelickej fare. „Mojím prvým pôsobiskom po vysviacke boli Gánovce pri Poprade, kde sme s katolíckym kňazom nemali vybudované vzťahy ani žiadnu spoluprácu,“ hovorí Ján Molčan.

„Keď som v roku 2009 prišiel do Ľupče, bol tu katolíckym farárom Michal Regec. Bol otvorený ekuméne a ochotne prejavil záujem o súčinnosť. Prvýkrát hneď ten istý rok počas odpustu na sviatok svätého Matúša, ktorému je zasvätený katolícky kostol.

V rokoch 1620 - 1630, kedy už kostol slúžil protestantom, sa uskutočnila jeho veľká prestavba, v rámci ktorej bol priestor dvoch lodí zjednotený zaklenutím renesančnými klenbami podoprenými dvoma piliermi. Interiér doplnili aj drevenou trubúnou. Súčasne bola pre južný vstup pristavaná predsieň a veža doplnená o ochodzu.

Koncom 17. storočia prevzali chrám opätovne katolíci, pričom došlo aj k zmene patrocínia na sv. Matúša (nie je pritom vylúčené, že k nej došlo ešte v 16. V 18. storočí bola zbarokizovaná veža a nové zariadenie dostal aj interiér.

V roku 1855 vyzdobil interiér kostola maľbami známy slovenský maliar Jozef Božetech Klemens. Už v roku 1856 však stavbu poškodil požiar, ktorému okrem iného padli za obeť zvony zavesené vo veži.

Kostol predstavuje výraznú dominantu obce i krajiny vďaka veži viditeľnej z veľkej vzdialenosti (aj z Archeoskanzenu Havránok). Stavba vznikla v období, kedy dochádzalo k prelínaniu románskeho a gotického štýlu.

V kostole sa pôvodne nachádzal gotický oltár sv. Stanislava z roku 1459, ktorý je dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Zaujímavým je renesančný náhrobný kameň Ursuly Sparndienst z roku 1585, ktorý je osadený do steny za hlavným oltárom. V odbornej literatúre sa dosiaľ nesprávne uvádzal ako epitaf Žofie Guothovej. S jeho identifikáciou pomohol M.

Nad západným vstupom do podvežia je v stene zamurovaná kamenná plastika postavy držiacej kríž zo 16. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v dobrom stave.

Kostolík postavili niekedy koncom 13. storočia vo vyvýšenej polohe nad potokom ako neveľké bezvežové jednolodie s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. V stredoveku dostal frekovú výzdobu, z ktorej sa dodnes zachovali len frangmenty.

Veľká prestavba objektu sa uskutočnila v 18. storočí, kedy bola zaklenutá loď a úpravou prešli aj fasády. V 19. storočí bol kostolík zariadený viacerými kusmi dodnes zachovaného vnútorného vybavenia (napr. oltáre). V roku 2020 sa začala vďaka grantom z Ministerstva kultúry SR a zbierkam veriacich pamiatková obnova kostola.

Tradične sa v literatúre uvádza doba vzniku kostolíka k roku 1263, kedy obyvatelia Ľupče dostali od ostrihomského arcibiskupa Filipa právo postaviť si vlastný kostol a ďalšie výsady v cirkevnej oblasti. Niektoré zdroje hovoria, že kostolík postavili ešte v priebehu prvej polovice 13. Novšia literatúra výstavbu kostolíka kladie do prvej tretiny 14.

V sakristii sa nachádza časť gotického krídlového oltára zdobená maľbami svätcov. Pod kostolom sa nachádza krypta z 18. Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a využíva sa len príležitostne. Od roku 2020 sa postupne realizuje obnova. V roku 2022 bola aj vďaka dotácii z MK SR (program Obnovme si svoj dom) rekonštruovaná strešná vežička.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252. Pred reformáciou tu žili takmer iba katolíci. Tých je dnes podľa Ondreja Švančaru približne osemsto. Miestny evanjelický cirkevný zbor je najstarší v bývalom Uhorsku. Do pôvodne katolíckehomestečka Nemecká Ľupča prišla reformácia v roku 1525.

V Kostole sv. Matúša - vtedajšom Chráme sv. Stanislava - čítal tamojší kňaz 95 téz proti predávaniu odpustkov. Gašpar Štítnický, pôvodne katolícky duchovný, si Lutherovo učenie osvojil a prijal za svoje. Odvtedy počet evanjelikov pribúdal. Podľa historických prameňov bolo mestečko koncom 16. storočia už evanjelické, 17.

Evanjelický farár Ján Molčan sa vo svojom „rajóne“, ktorý tvorí ďalších 13 obcí, stará o takmer tisíc duší. V samotnej Ľupči je ich do dvesto. „Keď nie je záujem, nemôžeme nič robiť, musíme to akceptovať. Obaja ľupčianski duchovní sa zhodujú, že všetko je o ochote, vôli a úcte k druhým.

„Kde nie je úcta a rešpekt, ťažko budovať niečo spoločné,“ dopĺňa Ondrej Švančara. S ekuménou má skúsenosti z vlastnej rodiny. Mama je evanjelička, otec bol katolík. „Pôvodne som chcel byť rušňovodič, vieru som veľmi nepraktizoval. Miestni veriaci potvrdzujú slová svojich kňazov. Tešia sa, že hoci má každý svoju vieru, vedia navzájom spolupracovať a chodiť na spoločné podujatia, bohoslužby nevynímajúc. Tí, pokiaľ môžu, radi sa na nich zúčastnia. Zbližuje ich to nielen ako príslušníkov dvoch cirkví, ale aj ako ľudí.

„S mojím katolíckym kolegom mám nádherný vzťah duchovného prežívania viery so všetkým, čo služba kňaza prináša. Dokážeme sa jeden druhému zdôveriť, poradiť si navzájom, niekedy sa aj vyžalovať či potešiť a žehnať jeden druhého. Nikdy sme sa nepohnevali, vždy si máme čo povedať. Nevládne medzi nami žiadna konkurencia, tobôž nenávisť. Je to o chcení, ľudskosti a ochote.

Anna a Alexander Beňovci sú manželia 45 rokov. Pochádzajú z Partizánskej Ľupče a poznajú sa odmalička. Anna je evanjelička, Alexander katolík. Deti Michal a Eva sú vyznaním po matke. „Moji ani manželovi rodičia ani iní členovia rodiny s naším odlišným vierovyznaním nikdy nemali problém,“ hovorí Anna. „Hneď na začiatku sme si povedali, že sa budeme navzájom akceptovať. Vždy, keď mávame slávnostnú večeru počas sviatkov, pomodlíme sa Otčenáš, Sláva Otcu i Zdravas’, Mária.

Ekuména sa u Anny začala ešte v detstve, keď bývali v jednom dvore s miestnou katolíckou rodinou. „Sused bol kostolník v katolíckom kostole a Zuzka, jeho manželka, bola ako moja druhá mama. Navzájom sme si pomáhali. Rozdielnosť som si neuvedomovala, myslela som si, že to tak má byť. Beňovci nechali na deťoch, nech sa samy rozhodnú, akú vieru prijmú. Otázky viery v ich rodine nikdy nevyvolávali hádky ani rozbroje. Nikto s náboženským vyznaním druhého nemal problém. „Každý rešpektuje každého, nech si zachová svoju vieru. Nikto u nás nikoho nepresviedča, nech prijme tú jeho.

Jej dcéra Eva je od detstva zvyknutá na staré mamy rozličného vyznania. „Naučili ma veci z jednej i druhej viery, dokonca som sa s babkou ako dievča modlievala ruženec. Keďže som sa s dvoma vyznaniami stretávala odmalička, je to pre mňa prirodzené. Beriem to tak, že Pán Boh je pre nás všetkých len jeden,“ vraví. Členovia rodiny občas chodia spoločne na evanjelické aj katolícke obrady. Nedávno sa Anna stala členkou ekumenického speváckeho zboru, ktorý vznikol v obci len nedávno. „Počas Vianoc sme spievali v obidvoch kostoloch a bolo to veľmi dojemné.“ V mladosti premýšľala, že sa stane evanjelickou farárkou, napokon sa rozhodla pre učiteľské povolanie.

Manželia Dana a Michal Černochovci sa spoznali počas štúdia na lekárskej fakulte. Ona je evanjelička, pôvodom z Liptovského Mikuláša, pracuje ako detská endokrinologička. On je katolík, rodák z Marčeka a tiež lekár. Sobáš mali v evanjelickom kostole. Černochovci vychovávajú dve školopovinné deti. Dcéra Nina aj syn Michal sú pokrstení v katolíckej viere. „Vštepujeme im základné hodnoty z Desatora. Učíme ich tolerancii aj k iným náboženstvám. Rodina chodí na nedeľné bohoslužby striedavo do oboch kostolov. Majú zaužívané aj niektoré tradície. „Veľký piatok je pre nás evanjelikov veľkým sviatkom. V tento deň preto vždy navštívime evanjelický kostol. Na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu ideme zasa do katolíckeho. Podobné je to na Vianoce. Páči sa im, že tunajší duchovní i ľudia v obci robia spoločné aktivity, ktoré ich zbližujú.

„V rovnaký deň majú totiž pamiatku posvätenia chrámu aj tunajší evanjelici. Miestni kňazi zaviedli v Ľupči aj peknú vianočnú tradíciu. Evanjelický kňaz sa zúčastní na polnočnej katolíckej svätej omši a prihovorí sa veriacim. Katolícky kňaz „na oplátku“ prichádza na Božie narodenie 25. Keďže v obci žije viacero nábožensky miešaných rodín, na tradičnú novoročnú koledu a požehnanie domov k nim chodia obaja kňazi Ján aj Ondrej spoločne.

Minulý rok zorganizovali na Veľký piatok prvýkrát aj spoločnú krížovú cestu. „Začali sme ju v katolíckom kostole, pokračovanie mala na námestí a program sme ukončili v evanjelickom kostole krátkou bohoslužbou a spoločným požehnaním. Tradičným ekumenickým podujatím je aj poďakovanie za úrodu. Koná sa vždy začiatkom októbra v evanjelickom kostole a príhovor má katolícky kňaz.

Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrili ku farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10.-12. storočia. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mikus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare.

Táto skutočnosť by mohla nasvedčovať tomu, že svätomarský kostol bol od svojho začiatku správnym centrom liptovského vicearchidikonátu, ktorým zostal aj v rámci náboženských búrok v 16. storočí, keď miestny evanjelický farár Melchior Duchoň, ktorý bol v rokoch 1580 - 1592 liptovským seniorom stál na čele Liptovského konkubernia.

Evanjelické obyvateľstvo z Vlách a okolia sa po roku 1686 pripojilo k evanjelickému zboru v Paludzi, kde bol v roku 1693 postavený prvý drevený artikulárny chrám. V roku 1783 sa na základe rozhodnutia kráľovskej rady utvoril samostatný evanjelický cirkevný zbor v Nemeckej Ľupči s fíliami: Malatíny, Ľubeľa, Krmeš, Dúbrava, Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Ružomberok, Ludrová, Biely Potok, Ľubochňa, Lisková, Kalameny, Lúčky, Potok a Vŕbie. Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči patrí medzi najstaršie a najrozsiahlejšie cirkevné zbory na Slovensku. Patrí doň 16 dedín dolného Liptova. V roku 2012 sme si pripomenuli 485. výročie prvej písomnej zmienky o evanjelickej cirkvi vo vtedajšom slávnom kráľovskom mestečku Nemecká Ľupča.

Od roku 1525 evanjelici v Nemeckej Ľupči užívali obidva kostoly, malý - špitálsky kostol na začiatku mesta a hlavný mestský chrám sv. Matúša na námestí. Práve v roku 1525 sa evanjelici pustili do stavby mestskej veže, ktorá je najvyššou vežou na Liptove. Prvým evanjelickým Slova Božieho kazateľom cirkevného zboru bol Jozef Špetinger. Od roku 1525 - do súčasnosti v zbore pôsobilo 33 kňazov. Od 16. storočia v Ľupči pôsobila významná evanjelická latinská škola. V 19. storočí bola postavená nová evanjelická škola - dnešný kultúrny dom na námestí obce.

V roku 1709 boli evanjelikom obidva kostoly a fara násilne odobraté, evanjelickí kňazi boli z Ľupče vyhnaní a cirkevný zbor na vyše 70 rokov zanikol. Od roku 1693 - do roku 1783 patrila Nemecká Ľupča k artikulárnemu zboru v Paludzi. Cirkevný zbor sa obnovil až po tolerančnom patente, vydanom cisárom Jozefom II. v roku 1782 a hneď na jar v roku 1783, za účinkovania kňaza Pavla Šramku, sa veriaci pustili do stavby dreveného kostola, ktorý bol za neuveriteľných 5 mesiacov dokončený a na sviatok evanjelistu sv. Matúša 21.

Jednalo sa o veľký drevený chrám a základy tohto chrámu sú ešte aj dnes viditeľné na pravom brehu potoka Ľupčianky, medzi terajším chrámom a farou. Evanjelický a. v. Plány na tento chrám vypracoval a celú staviteľskú prácu viedol staviteľ Félix Bulla z Dolného Kubína. Kostol je postavený v byzantskom slohu a má 1200 miest na sedenie. Pre náročnosť stavby a nedostatok financií stavbu chrámu niekoľkokrát prerušili. Celkove sa tento Boží chrám aj s vežou staval 7 rokov a náklady na stavbu činili 25 000 zlatých. Dokončený a posvätený bol v nedeľu po Matúšovi, dňa 25.

Zo starého chrámu, ktorý medzičasom vyhorel bol do nového kostola prenesený a do oltára osadený vzácny oltárny obraz ukrižovanie Pána Ježiša. V roku 1937 na pamiatku polstoročnice chrámu boli pre kostol v Trnave uliate 3 veľké zvony, ktorých hlahol nám znie až do dnešných dní. Každý rok 31. októbra, v tento pre nás evanjelikov významný deň, zvonia všetky zvony tohto chrámu počas celej jednej hodiny a to ráno od 5. do 6. hodiny.

Evanjelická fara je z roku 1525, prestavovaná v roku 1687. Do roku 1785 v nej bývala rodina Rumanová. V roku 1785 bol dom Márie Rumanovej odkúpený na evanjelickú faru. Za zmienku stojí skutočnosť, že práve na tejto fare do r. 1643 bývala vdova po veľkom evanjelickom martýrovi, skladateľovi duchovných piesni a autorovi Citari Sanctorum Jurajovi Tranovskom. Johana Lehotská, rod.

Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči má v súčasnosti 1000 členov, bývajúcich v 16-tich okolitých obciach. Služby Božie sa pravidelne konajú na 4 bohoslužobných miestach. Konajú sa aj stredtýždňové, ranné, večerné, detské Služby Božie a Biblické hodiny. V zbore pôsobia 2 spevokoly. Náboženstvo sa vyučuje na 4.

Zoznam farárov v Zákamennom:

tags: #farnost #partizanska #lupca