Cirkevná správa rímskokatolíckej cirkvi na území dnešného mesta Partizánske bola v minulosti rozdelená medzi tri farské obvody - Šimonovany, Veľké Bielice a Skačany, ktoré spravovali dve biskupstvá. Šimonovany patrili pod správu ostrihomského arcibiskupstva. Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej.
Pri založení malo biskupstvo šesť dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov.
Farnosť Šimonovany
Najstaršia farnosť na území mesta, pričom prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332. V registri pápežských dianí sa uvádza pod názvom Synam. Od tohto dátumu až do roku 1767 bola filiálkou rímskokatolíckej fary v Malých Kršteňanoch.
V druhej polovici 16. storočia sa stali prívržencami protestantizmu vplyvní mocenskí činitelia, magnátske rody Forgáčovcov, Balaškovcov, Turzovcov, a rodina Šimoniovcov. Presný dátum obsadenia šimonovianskej fary evanjelikmi nepoznáme, bolo to okolo roku 1610, kedy sa Šimonovany stali súčasťou oslianskeho evanjelického seniorátu.
Na rozkaz ostrihomského arcibiskupa Juraja Liptaja sa mala v roku 1647 konať kanonická vizitácia tekovského archidiakonátu. Katolícky kňazi poverení touto úlohou sa kvôli odporu richtára a obyvateľov Šimonovian vôbec nedostali do obce a tak sa obmedzili iba na oficiálny protest.
V Šimonovanoch od roku 1703 pôsobil katolícky kaplán Matej Fabricius. Šimonoviansky kostol sa definitívne dostal do správy katolíkov po roku 1734. Pôvodne bol zasvätený Kráľovnej anjelov, ale rovnaké patronícium mal aj materský malokršteniansky kostol, preto bol v roku 1703 šimonoviansky kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.
Po vzniku Československej republiky sa na fare vystriedalo viacero farárov. Najvýznamnejším z nich bol Viliam Fegyveres, ktorý začal písať šimonoviansku Históriu domus, a Jozef Šimuni, ktorý sa stal jednateľom Spolku sv. Vojtecha.
Pôvodne neskororománsky panský kostol, ktorý nechali Šimoniovci postaviť v polovici 13. storočia, bol neskoršie prestavaný. Záznamy o jeho oprave pochádzajú z roku 1716. V roku 1717 bola nadstavaná neskororománska veža. Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila v roku 1750 po požiari v roku 1743, ktorý ho veľmi zničil. Prestaval sa v barokovom slohu. Pristavili sakristiu a sanktuárium V roku 1772 sa pristavil chór a opravila sa renesančná kaplnka povýšenia sv. Kríža.
Najstarším oltárom v kostole je bočný oltár Sedembolestnej P. Márie z roku 1735 od neznámeho tirolského majstra, ktorý dal vyhotoviť Gašpar Šimoni.
V januári 1919 sa stal správcom šimonovianskej fary Laurinec Černý, ktorý sa zaslúžil o výstavbu dnešnej farskej budovy.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza na kopci popri ceste do Veľkých Krštenian. Obyvatelia Šimonovian tu konali púte na sviatok patrónky. Bola postavená v roku 1718 a je náhrobným pamätníkom dvoch synov Ondreja Šimoniho, Petra a Pavla, ktorí spáchali na tomto mieste samovraždu.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom
Kostol Božského Srdca v Partizánskom (Baťovanoch)
Služobné počiatky rímskokatolíckej cirkvi sa po vzniku Baťovian spájali s menami administrátora Emila Ondríka a farára Jána Kuchára, ktorí dochádzali vyučovať náboženstvo do Baťovej školy práce. Až 1. júla 1941 bol za exponovaného správcu do Baťovian v šimonovianskej farnosti pridelený Belo Šuman-Hreblay, bývalý riaditeľ katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, ktorý dostal úlohu starať sa o duševné potreby rímskokatolíckych veriacich osady Baťovany.
V tom istom roku sa duchovná správa v Baťovanoch vyňala s jurisdikcie šimonovianskeho farára bez toho, aby bolo treba farnosť formálne rozdeliť. Baťovany boli novovzniknutou osadou a utvorením samostatnej duchovnej správy v nej sa pôvodná farnosť a ani počet duší v nej nezmenšili.
Firma Baťa podporovala stavbu kostolov v Baťovanoch. Pôvodne mali byť postavené dva provizórne kostoly - rímskokatolícky a evanjelický a.v. Obidva kostoly mali byť vyhotovené z materiálu zbúranej nocľahárne pri továrni. Stavba bola dokončená 15. mája 1944 a o štyri dni neskôr dostala povolenie na užívanie.
Z pôvodných plánov sa uskutočnila len stavba provizórneho dreveného kostolíka, ktoré realizovalo stavebné oddelenie firmy Baťa. Na žiadosť rehoľných sestier Kongregácie dcér Božského Vykupiteľa, ktoré pôsobili v šimonovianskej nemocnici od roku 1943, bola v ich dome v roku 1946 zriadená poloverejná kaplnka.
Stavbu kostola v Baťovanoch-Šimonovanoch začal farár Ján Hulla. Baťovany boli v tom čase expozitúrou šimonovianskej farnosti. Pôvodne mal byť kostol zasvätený sv. Tomášovi apoštolovi a mal tak pripomínať slávneho zakladateľa mesta Tomáša Baťu. Firma Baťa uč. spol. darovala v roku 1942 na jeho stavbu 500 tisíc Ks a prisľúbila aj príspevky za zamestnancov v sume 450 tisíc korún ročne.
Základný kameň bol slávnostne posvätený 8. júla 1943 za účasti vtedajšieho prezidenta republiky Dr. Jozefa Tisa a bisupa Dr. Andreja Škrábika z Banskej Bystrice, ktorý vo svojej kázni vzdal hold „geniálnemu duchu Tomáša Baťu“.
Kostol Božského Srdca v Partizánskom (Baťovanoch) bol postavený v roku 1949. Kvôli veľkým prekážkam svetskej moci a zásahu ľudových milícií nebol kostol legálne konzekrovaný. Z poverenia banskobystrického biskupa ho napokon 25. júna 1949 vysvätil miestny farár Matej Zaťko za prítomnosti rehoľných sestier a miništrantov. Oficiálne bol kostol vysvätený 2. septembra 1989 biskupom Jozefom Ferancom. Slávnostne bolo dodatočne vydaným dekrétom z 1. júla 1999 potvrdené toto vysvätenie až pri príležitosti osláv 50.
Od roku 1943 sa stavala aj fara, ktorá však nikdy neslúžila svojmu účelu, lebo to komunistická moc nedovolila. Až na jar roku 1969 bol udelený štátny súhlas na postavenie novej farskej budovy, ktorá je situovaná juhovýchodným smerom od kostola na nábrežie rieky Nitry. Farskú budovu postavili veriaci z vlastných prostriedkov a za prispenia darov zo zahraničia, bez štátnej podpory.
Farnosť Skýcov
Skýcov bol do roku 1788 filiálkou Jedľových Kostolian. Patrili k nim aj Hostie, Veľká Lehota a Malá Lehota. Pre tieto obce bola v roku 1758 zavedená spoločná matrika. Na mieste dnešného kostola stála kaplnka. V historických prameňoch sa uvádza, že v roku 1779 ju dal nákladom 100 forintov zväčšiť Ján Keglevich.
Farnosť bola zriadená v roku 1809. Z tohto roku pochádza aj empírový rímskokatolícky kostol. Je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Z veže, ktorá je zastrešená ihlanom, sa denne ozýva hlahol zvonov.
Spomedzi kňazov, ktorí v obci pôsobili, hodno spomenúť biskupa Mons. Michala Buzalku. V Skýcove bol kňazom v rokoch 1911 - 1920. Bol rektorom seminára v Trnave. V roku 1938 prijal biskupskú vysviacku v Ríme a v roku 1942 sa stal rektorom bratislavského seminára. V roku 1951 bol odsúdený na doživotie. Väznili ho na viacerých miestach na Slovensku i v Čechách. Zomrel v roku 1961 v Tábore, odkiaľ ho o tri roky previezli do Svätého Antona, jeho rodiska. Pochovaný je pri rodičoch, ako si to počas ťažkého života želal. V roku 2002 sa začal proces jeho blahorečenia.
Štefan Halmoš bol nielen duchovným otcom veriacich Skýcova. Bol aj technicky nadaný. Vybudoval nádrž na vodu, zhotovil turbínu a vyrábal elektrickú energiu, ktorá slúžila na osvetlenie kostola, fary a javiska počas divadelných predstavení na 2 - 3 hodiny denne.
Z úcty a vďaky k Bohu postavili farníci v chotári Skýcova kaplnky a kríže. Popri ceste smerom na Partizánske stojí Grgáčova kaplonka, za Húšťavou je Černákova kaplonka, v cintoríne pri kostole je Gubova kaplonka. Kríže stoja v Krajoch, popri ceste na Vápenice i na najvyššom mieste Vápenného vrchu.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Skýcove
Nová farnosť Partizánske - Šípok
Rok 1999 - Vznik novej farnosti na sídlisku Partizánske Šípok. Pôsobil v nej vdp. Peter Majda a neskôr vdp. 15.12. 2001 - Posvätenie kostola sv.
Rok 2002 - Rozhodnutie otca biskupa Rudolfa Baláža zveriť sídlisko Partizánske - Šípok saleziánom. Žiadneho saleziána na Slovensku nenapadlo, že saleziáni budú mať dom a budú pracovať v Partizánskom. V septembri roku 2002 sa to začalo stávať realitou. Otec biskup Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup bol na vizitácii vo farnosti sv. Vizitáciu uzavrel rozhodnutím, že je potrebné, aby túto farnosť zveril do pastoračnej starostlivosti saleziánom. Hneď telefonoval otcovi provinciálovi donovi Vladimírovi Feketemu.
Začali jednania o realizácii tohto zámeru. Dohodli sa, že do konca školského roku budú saleziáni vo farnosti pracovať „na diaľku“. Do farnosti prišiel don Juraj Kyseľ, ktorý súčasne spravoval aj farnosť Banská Bystrica - Sásová. Od októbra 2002 do júna 2003 každý mesiac bol tri týždne na sídlisku Partizánske - Šípok a jeden týždeň bol v Michalovciach, kde pozariaďoval potrebné veci v komunite. Don Juraj odchádzal do Banskej Bystrice a venoval sa aj službe asistenta VDB. Don Juraj a don Jozef boli občas v Partizánskom obaja spolu, občas jeden a občas druhý. Mapovali situáciu, modlili sa, rozbiehali apoštolát, nadväzovali kontakty a pripravovali pôdu pre príchod saleziánskej komunity.
Bolo potrebné počas prvého roku pozorovať situáciu a vnášať do farnosti povedomie saleziánskeho ducha. Bola to viac-menej diecézna pastorácia, do ktorej sa postupne zaštepoval saleziánsky apoštolát. Prekonávali sa rôzne predsudky voči rehoľníkom a saleziánom.
Aktivity farnosti:
- Letné prímestské tábory pre deti
- Pôstne duchovné cvičenia
- Don Bosco show
- Farská púť nádeje do Rajeckej Lesnej
tags: #farnost #partizanske #sipok