Slovensko je krásna a rozmanitá krajina a rozdiely nájdete nie len v prírode, ale aj v kultúre, zvykoch a tradíciách. To sa týka aj najkrajších sviatkov v roku. Vianoce sa v každom kúte našej krajiny jemne líšia a každý má rád tie svoje zvyky. Čo je ale všade rovnaké, že Vianoce sú o rodine, že sa stretnú všetci pokope a užijú si vzájomnú prítomnosť.
Na sviatky narodenia Ježiša, teda Vianoce, sa v kresťanských rodinách pripravujú členovia domácnosti už 4 týždne vopred. Toto obdobie sa nazýva Advent a je to čas, kedy sa chodí častejšie do kostola, nakupujú sa darčeky, upratuje sa, či vyzdobujeme svoje príbytky. Symbolizuje ho adventný veniec so 4 sviečkami, ktoré predstavujú 4 nedele do Štedrého dňa. S Adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti.
Vianočné rituály a symboly majú ochrániť naše zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.
Adventné obdobie a prípravy na Vianoce
„Ľudia v minulosti počas Adventu nekonzumovali mäso, ale skôr ryby. Na Slovensku sa pôst už stáročia dodržiava a končí sa polnocou na Štedrý deň, takže ešte aj tento celý deň je pôstny, preto je Štedrá večera štedrá, ale bezmäsitá. Dnes sa pôst počas Adventu v rodinách už veľmi nedodržiava a upúšťa sa z neho.
Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.
Čo si ako prvé predstavíte, keď sa povie slovo Vianoce? Určite je to stromček, vôňa dobrého jedla nápojov či koláčikov. Čoraz častejšie sa pritom zabúda na typický symbol kresťanských sviatkov. „Kedysi vo svete aj u nás nebol znakom vianočný stromček, ako to vnímame dnes, ale bol to Betlehem.
Naše domácnosti sa pomaly ale isto premieňajú na krásne vyzdobené miesta, rozžiarené stromčeky a svetelnú výzdobu majú snáď všetky obchodné centrá či rôzne firmy takmer od začiatku decembra. To je znak toho, že sviatky sú už pomaly tu. „Výzdoba domov, interiérov aj exteriérov je novodobou záležitosťou a vianočná výzdoba k nám prišla až koncom 90. Američania si dlhé roky extrémne zdobia interiéry a exteriéry, pričom dominujú rôzne druhy svetielok.
Kedy zdobíte stromček vo vašej rodine? Mnohí ho majú už od začiatku decembra, aby si ho užili, tešili sa na Vianoce a nasávali sviatočnú atmosféru. Tento symbol má poriadne dlhú tradíciu. Vianočný stromček pochádza zhruba zo 17. storočia. „Objavil sa najskôr v nemeckých krajinách u aristokracie, potom u mešťanov a postupne sa rozširoval ďalej a až začiatkom 20.storočia sa objavil už aj na slovenskom vidieku.
Na vidieku bol spočiatku stromček maličký, bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel vždy z povaly a bol skromne ozdobené sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy. Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes sa o slovo prihlásili až neskôr. „Vo svete bolo koncom 18. Mohli si ich dovoliť iba ľudia, ktorí na to mali. U nás sa stromčeky až do Druhej svetovej vojny zdobili iba ručne vyrábanými ozdobami.
Až po vojne sa už aj na Slovensku objavilo prvé výrobné družstvo v Čadci, ktoré sa venovalo výrobe ozdôb z fúkaného skla a výrobňa tam funguje dodnes, pričom si vyrábajú vlastné návrhy ozdôb. Okrem medovníčkov či sušeného ovocia sa v minulosti na stromček vešali aj sladkosti, čo obľubovali hlavne najmenší členovia rodiny. „V 30. rokoch 20. storočia si gazdinky vyrábali prvé salónky. Bol to pálený cukor, ktorý sa balil do pestrofarebného trblietavého papiera. Firmy postupne prišli na trh aj s čokoládkami či sladkosťami určenými presne na stromček.
„Vianočné kolekcie sa ako prvé vyrábali v krajinách, ktoré mali dlhodobú cukrársku a čokoládovú výrobu. V 20. storočí sa dali kolekcie kúpiť už aj u nás a po 2. svetovej vojne bolo módne, že na vianočnom stromčeku museli okrem ozdôb visieť aj salónky z obchodu. Dnes sa už oproti tradičným stromčekom veľmi zmenil ich výzor. Nebývajú zavesené z povaly, ozdôb je viac, pribudli elektrické svetielka a v našich obývačkách už mnohí preferujú skôr veľké stromčeky.
Doma vyrobené vianočné ozdoby (NA CHALUPE)
„Dnes je škála ozdôb, výška stromčeka a rôznych možností na vkuse každého z nás. Na trhu je pestrý výber živých stromčekov, či sú to borovice, jedličky alebo smreky.
Rôzne druhy vianočných stromčekov
Štedrý deň a Štedrá večera
Na Štedrý deň začíname oficiálne sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom je však až 1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci. Pred večerou sa dodržiaval celodenný pôst, nejedlo sa mäsité jedlo ani to, ktoré sa chystalo na Štedrý večer.
„Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac. Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli 3 jedlá, na východnom Slovensku až 12 chodov, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Išlo o jedlá, ktoré sa bežne varili počas roka. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak. U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom.
„Potom to museli byť oplátky, ktoré piekli učitelia na prelome 19. a 20. storočia. Ďalším chodom bývali obilninové kaše. „Varili sa na sladko osladené medom. Neskôr sa k nim pridala krupicová kaša osladená medom a rozpusteným maslom a škoricou. Potom aj biela ryžová kaša na sladko,“ vymenovala etnologička.
V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. „Mohla to byť rybacia polievka, strukovinová, fazuľová so širokými rezancami, dubáková, biela mliečna polievka. Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia.
„Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode. V stredoveku bolo preto pôstnym jedlom aj mäso z vydry alebo bobra. Ryba ostáva tradičným jedlom aj ďalej a ryby sa jedli nie len čerstvé ale aj údené, sušené či kyslé,“ povedala s tým, že u protestantov, ktorí nemali pôst, boli na stole zabíjačkové špeciality ako klobásky, huspenina či slanina. V obci Voľa sa podávala koncom 19. Na Božie narodenie sa koncom 19. storočia podávala tákáto smotanová mačanka.
Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl a mali potrebnú váhu. „Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme.
Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr. „Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, začína sa objavovať až po Druhej svetovej vojne v 50.rokoch, ale od vtedy sa stal tradičnou súčasťou večere. No a záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi. Báječné lekvárové pirohy s makom ako dezert i pochúťka na vianočný stôl.
Toto bolo klasická Štedrá večera, ktorá sa viaže k začiatku 20.storočia, ale tým, ako sa mení spôsob nášho života, menia sa aj podávané chody.
Regionálne rozdiely v Štedrej večeri
- Kysuce: Hrachová polievka so slivkami, ryba a majonézový šalát.
- Južné Slovensko (Levice): Hustá rybacia polievka - halászlé, pečený pstruh s opekanými zemiakmi.
- Orava: Kapustnica s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi, hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.
Vianočné zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Počas Štedrého dňa naši predkovia verili, že čo urobia v tento deň, bude sa diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila.
Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili.
Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček.
Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy.
Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia.
Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov alebo išli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19.
Ilustračný obrázok štedrovečerného stola
Základné kresťanské zvyky
- Čítanie zo Svätého písma.
- Delenie oblátok.
- Koledovanie.
- Požehnanie. Kedysi sa žehnalo cesnakom a medom.
Ktoré tradície sa dodržiavajú v súčasnosti?
Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes. Každá rodina je iná, to znamená, že niektoré zvyky dodržuje viac, iné menej. Možno niektoré z nich dodržujete aj vy alebo si na ne spomínate z čias návštev u starých rodičov. A možno sa vám niektoré zapáčia tak, že ich začnete doržiavať od tohtoročných Vianoc.
- Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera.
- Šupiny z kapra sa vkladali pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.
- Cesnak je symbolom zdravia a je to jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie.
- Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. To znamená, že má motivovať k tomu, aby aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
- Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť.
- Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.
- Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
- Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc.
Vianočné povery
- Na Štedrý deň by sa nemalo prať ani vešať. Povera hovorí, že prať na Štedrý deň prináša smolu a môže priviesť smrť nejakého člena rodiny.
- Na Štedrý deň by sa nemalo upratovať. Ak ste nestihli na Štedrý deň upratať, už to počas neho nedožeňte. Štedrovečerné povery sú niekedy dosť drsné. Naši predkovia verili, že keby počas Štedrého dňa upratovali chlievy a stajne, začal by ich dobytok krívať. Tiež sa verí, že keby ste na Štedrý deň zametali, môžete si vymiesť z domova duchov mŕtvych predkov, ktorí vás prišli navštíviť.
- Nikto nesmie vstávať od štedrovečernej večere zo stoličky. Všetci musia až do konca sedieť pri stole. Rodina sa inak vraj už budúci rok nestretne v tomto počte.
- Podľa predkov by vraj do polnoci 24. decembra vašu prácu zjedli myši, ak budete šiť, pliesť alebo háčkovať.