Článok je venovaný významu frázy "ante post oculus" v kontexte historického dejepisu, pričom sa zameriava na pramene a udalosti Slovanstva od konca 5. až do konca 10. storočia. Cieľom je poskytnúť čitateľom, učeným i menej učeným, ucelený pohľad na túto problematiku.

Mapa rozšírenia Slovanov v 5.-6. storočí
Úvod do Problematiky
Každé nové cibrenie toho istého predmetu je prinajmenšom zbytočné, ak nie opovážlivé. Bol určený pre čitateľov učených i menej učených. Cestu, hoci nič som tu nevyslovil bez dôkladného uvažovania a rozmýšľania. Byť tento článok z podobných spisov spokojne vypustený. Dotkol sotva jedným slovom.
Rozdelenie Dejepisu Slovanov
Dejepis dávnovekých Slovanov možno rozdeliť do dvoch hlavných tried:
- Staršia, tiahnucej sa od Herodotovho veku až do konca 5. storočia.
- Novšia, siahajúca odvtedy až do konca 10. storočia.
Rozhodujúcou, istou, ktorej sa začína vlastná, pravá história každej jednej odnože. Siahať síce len do druhej polovice 7. Aj keď na konci toho istého 7. stor. už všade natrvalo usadených, predsa až do 10. k viere kresťanskej až neskôr v 9. a 10. až na koniec 10. Zriadenie, jazyk, písmo a umenie starých Slovanov. Toto oddelenie vôbec neruší, ale zostáva vo svojej celosti.
Pramene Dejepisu
Pri skúmaní dejepisu dávnovekých Slovanov sa opierame o dva hlavné typy prameňov:
- I. Písomné pramene.
- II. Hmotné pramene: náradie, domáce aj hospodárske náradie, šperky, ozdoby, peniaze atď.
ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY z ČESKA a SLOVENSKA 🇸🇰🇨🇿
I. Písomné Pramene
Medzi najstarších spisovateľov patria: Skylax, Ephorus, Pytheas, Timaeus, Strabón, Pomponius Mela, Plínius, Tacitus. Neskorších spisovateľov iba náhodou: Periegetes, Agathemerus, nemenovaný pôvodca spisu Periplus ponti euxini, Stephanus Byzantinus, iba ako vypisovateľ starých, ďalej z rodu Rimanov: Aethicus. Starostlivo skúmať, my ich však pre krátkosť tu úplne uviesť nemôžeme.
II. Hmotné Pramene
Medzi náradiach, buďto na minciach, sú nasledujúce: J. F. Numism. imp. Roman. praestantiora. Par. 1674. 4. 2 voll., auct. ed. J. Baldini Romae 1743. 4. 3 voll. - Ej. Num. in col. munic. et urb. Par. 1688. F. 2 voll. - J. ant. totius orbis Rom., cura J. G. Graevii Amst. 1707 F. 4 voll. R. Fabretti Inscr. ant. Romae 1699 (1702) - L. Muratori Nov. thes. veter. inscr. Mediol. 1739 - 42. F. 4 voll. J. H. Eckhel Doctr. num. vet. Vind. 1792 ss. 4. 8 voll. A. Boeckh Corpus inscr. graec. Berol. 1825. F. dielo). Sú to nepodozrivé znaky. Starožitností neprístupné rovnako ako nevydané. Skúmať i tento prameň a vyťažiť z neho nejedno vážne svedectvo pre svoju vec.

Obchodné cesty v ranom stredoveku
Literárne Pomôcky a Spisy
V období od konca 5. až do konca 10. alebo pod jej povrchom nachádzajú písomné správy nie u súvekých, ale až u neskorších spisovateľov. Vedľajších literárnych pomôcok a spisov patriacich do tejto doby. Cudzozemských, teda starších, a končiac pri domácich, teda neskorších a mladších. A. Počítať aj staronemecké a východné čiže aziatske.
Byzantskí Spisovatelia
Medzi byzantských spisovateľov patria: Leo VI., Joannes Scylitza, Cedrenus, Symeon Metaphrastes. Vyšli tri vydania Corpus hist. Byzant. osobitne, v prvých dvoch zbierkach nezaradený, Leo Diaconus. Nich v J. G. Stritteri Memoriae popul. olim. ad Danub. Pont. etc. e scriptor. hist. Byzant. erutae. Petrop. 1771 - 79. 4. 4 voll. Slavica e scriptor. Byzant. cisára Mauricia vyšlo v J. Tactic. et Mauricii Art. milit. cis. Leona Vlho Tactica v Meursii Opp. najmä Hierocles v Hudson Geogr. gr. min. Strabóna od Th. J. Almeloveena.
Hojnosť, sú niektoré dôležité aj pre slovanské starožitnosti, ako život sv. Konštantína, sv. bulharského, vydaný starogrécky od Ambr. m. a niektoré iné. Poskytujú, je príliš málo dôležité. Predmetu, napr. ústavy zboru Trullanského. Slovanov. Foriem, ako napr. na korune uhorskej.
Ostatní Spisovatelia
Medzi ďalších autorov patria: Jordanis, Biclariensis, Fredegarius Scholasticus, Gregorius Turonensis, Paulus Diaconus, Einhardus, Anonymus, Anastasius Bibliothecarius, Regino Prumiensis, Liutprandus, Widukindus Corbeiensis, Aimoinus a jeho pokračovateľ, Thietmarus Merseburgensis, Radulfus Glaber, Hermannus Contractus, Adamus Bremensis, Ditmarus Merseburgensis, Bruno, Marianus Scotus, Annalista Saxo alebo Ekkehard, Otto Frisingensis, Helmoldus, Chronographus Saxo, Arnoldus Lubecensis a Albertus Stadensis. Byzantinských, by bola pre slovanský dejepis mimoriadne prospešná a záslužná. Ukazovateľ a chvályhodná príručná knižka všetkej chvály hoden je spis G. Raumera Regesta histor. Brandenburg.
Geografické Zápisky
Dôležité sú aj geografické zápisky: Ravennas Anonymus, Lib. de mens. orb. terrae, Melae De situ orb. Popis slovanských národov z konca 9. stor. nemenovaného autora v rkp. 11. stor., vydaný J. Hormayrom v Archíve 1827 č. Luitpold. Nemecku, i neskoršie Chronicon Gottwicense. Menovite uvedieme iba niektoré: život sv. Severina, sv. Emmerama, sv. Marina a Aniana, sv. Jonasa opata v Bobiu, sv. Wolfganga, sv. Václava spísaný na rozkaz cisára Ota, sv. Ludewig atď.
Listiny a Pramene
Listinách cisárov, kráľov a nemeckých kniežat z 8. - 11. niektorých iných dôstojných osôb. Popis cisárskych listín z doby Karola V. nástupcov, so stručným vyložením ich obsahu, pozri v J. F. Regesta chron. dipl. regum atque imp. Romanorum nás viac ako iné pamätnejšie Gregora IV. 824, Jána VIII. 874 - 880, Jána X. Bonifacia či Winfrida arcib. Pramene pozri v G. A. Stenzel Grundr. u. Lit. zu Vorl. deutsche Staats- u. Rechtsgesch.
Normanské a Islandské Zápisky
Dôležité sú aj zachované normanskými vysťahovalcami, medzi 874 - 934 usídlenými na Islande. Domnienky usporiadaná: Edda Saemundar hins Froda i. e. Edda rhytmica s. dicta, E. Magnusen, F. H. v. d. Lieder d. ält. Edda. 1241] zobraná: Edda Islandorum stud. P. J. Resenii, nem. Schimmelmanna. Sögur, Islendinga Sögur. Obidvoch sa pokračuje). Alebo latinsky prerobené a do sústavných letopisov vtelené. Saxonovu. Edr Norega Konunga Sögar, op. G. Torkelini etc., a. d. übers. v. G. Mohnike, übers. u. erläut. F. Wachter. [Zomrel ok. povestí: Hist. dan. I. XII. D. Baringtonom, a rôzne zápisky Islandčíkov toho druhu, zobrané E. Werlauffom v Symb. ad geogr. med. aevi ex monum. Island.
Ostatné Zápisky
Málopočetné a málo cenné zápisky o slovanských národoch tohto veku. Faustus patria do 4., Mojžiš Chorenský do 5. ohľade našimi skúmateľmi dostatočne nie sú prezreté. Geogr. hist. arm. edd. Gu. et G. Whistoni filii., ed. Saint-Martin. Užitočný výťah vydal Ch. M. Frähn Ibn Fosslan’s u. a. Berichte üb. d. Russen ält. Zeit. Perzských dejepiscov zhotovil J. les origines Russes. Najúplnejšie je to, čo zozbieral M. Mémoires de l’ Acad. Imp. des Sciences de St. Pet. Sa z nich doteraz dozvedeli, je vždy veľmi chudobný a slabý. Vykladajú, je buď bájne, buď príliš podozrivé a nadovšetko je potrebná ostrá kritika.
Slovanské Jazyky a Dejepis
Dejepis začína s Nestorom, kyjevským mníchom. Radziwillowského či Kráľoveckého v Petrohrade 1767. Schlözerom, Bašilova a i. v P. 1767 - 1792. Historicko-kritickým výkladom od A. L. Annalen (siaha do r. 980) Gött. Z ktorého vydania D. Jazykov urobil ruský výťah v P. Nemeckými poznámkami Dobrovského J. Müllerom Altruss. Gesch. (siaha do r. 987), naposledy podľa rkp. 1377) R. Th. Timkovským (siaha len do r. 1019) v Moskve. Vydania Nestora až doteraz, bohužiaľ, niet. 1157, Jan Novohradský atď. Čítať v Ł. Gołębiowského O dziejop. polsk. Warsz. Str. - 70, v K. Kalajdoviča O posadn. Novgorod. M. Str. a vo V. Sopikova Opyt ross. bibliogr. Č. 2. Str. § 27. Č. 1.). Písané v latinčine. Pokiaľ je nám známe, siahajúce asi od počiatku 12. až do konca 15. F. W. Sommersberg Script. rer. Siles. T. Martinus Gallus pokračujúce, najlepšie vydané J. V. Bandtkiem. Varsov. Vincentius Kadłubko do r. 1203 v Historia polonica. Dobromili Dlugoszovi Hist. Polonae I. XII., tiež Varsav. 1296] atď., sú uvedení a ocenení v Ł. polsk. W. Dejepiscom Kosmas, dekan pražský. Chronica bohem. je najlepšie vydaná v F. M. Dobrovský Script. rer. Bohemic. Vedomosti z Fr. Palackého Würdigung der alt. Geschichtschreiber. Anonymus presbyter Diocleas J. Lucii de regno Dalm. et Croat. hist. I. VI., takisto v J. G. Script. rer. Hungar. Je takzvaná dalmátska kronika, písaná pôvodne ilýrsky a r. Marulom preložená do l...