Jedno krásne obdobie v roku, ktoré je nabité tradičnými rituálmi, je fašiangové obdobie. V minulosti ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií.
Nie je prekvapujúce, že ľudia sú zmätení z toho, čo presne fašiangy znamenajú, aký je ich priebeh, aká je jeho hlavná udalosť a celkovo, aké sú dôvody na oslavy, pretože existuje množstvo rôznych zvykov a tradícií v rôznych regiónoch a krajinách. Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov.
Ľudové zvyky a tradície - Fašiangy #retro #slovensko
Pôvod a význam fašiangov
Vedeli ste, že karneval vlastne nie je sviatok, ale obdobie? Presnejšie ho nazývame - celé obdobie od Zjavenia Pána až po začiatok pôstu. Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali. Ich pôvod siaha do dávnych čias.
Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval. Tieto oslavy boli venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky. Fašiangy sú tradicionálny rímsko-katolícky karneval. Začiatok obdobia fašiangov je pred Veľkou Nocou. Začína na Zjavenie Pána, ktoré sa slávi 6. januára, na Troch kráľov, a končí o polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje obdobie 40-dňového pôstu, ktoré bolo zavedené kresťanskou cirkvou už koncom 4. storočia, a tento pôst trvá do Veľkého Piatku.
Fašiangy sú bežne nazývané aj karneval. Pôvod slova je od latinského výrazu “carnem levare” alebo “carnelevarium” alebo carnevale, čo označuje “odstránenie mäsa”. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
Podľa hesla fašiangy v Encyklopédii tradičnej ľudovej kultúry Slovenska (D. Luther, 1995: 135 - 136), obdobie od sviatku Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy (pohyblivý sviatok) medzi vianočnými sviatkami a veľkým pôstom je prechodným obdobím medzi zimou a jarou.
Aj v našom regióne to bolo obdobie častých svadieb, zabíjačiek, organizovania zábav a priadok - teda spoločných stretnutí dievčat pri pradení ľanu, kde sa okrem práce, venovali viac ako inokedy zábavným hrám.
V oravských obciach sú najintenzívnejšie oslavované práve posledné tri dni (nedeľa, pondelok a utorok) pred pôstom alebo Popolcovou stredou nazývanou aj „Škaredá“, „Popolečná“, ktoré boli vyvrcholením fašiangov - „posledný fašáng“, „ostatky“, „vôstatky“. Pri tejto príležitosti boli v dedinách rozšírené obchôdzky masiek. Vo večerných hodinách sa konala obyčajne zábava a pohostenie pripravené z vyzbieraných potravín. Táto etapa roka bola považovaná za pokojnú aj z hľadiska poľnohospodárskych prác. V cirkevnom kalendári predchádzala dlhodobému pôstu.
Fašiangové masky a ich symbolika
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými roľami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností.
Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.
V oravských fašiangových sprievodoch boli zastúpené zvieracie i ľudské masky, nechýbal známy turoň, medveď, slameník a niekoľko cigánok.
Najrozšírenejšou maskou bol turoň symbolizujúci silu a plodnosť. Býval znázorňovaný ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou. V iných obciach masku stvárňovala dvojica, z ktorej jeden držal hlavu a druhý zadnú časť tela, spoločne zakrytí vrecovinou.
Tzv. slameník bol zhotovený zo slamy stočenej do povriesla v jej prosperitnej funkcii. Na hlave mal rovnako zo slamy zhotovenú korunku. Medveď bol symbolom fyzickej sily a znovuzrodenia. Mal odpudzovať škodlivé sily i čary. Veselú náladu dodávali komediálne postavy báb, cigánok s dieťaťom v koši i muži preoblečení za ženy. Podobne i farby použité pri výrobe jednotlivých masiek mali určitú symboliku, napr. biela predstavovala smrť, čierna zase starobu.
Fašiangové masky. Zdroj: Wikimedia Commons
Fašiangové zvyky na Slovensku
Prvý deň karnevalu sa mení podľa krajinných a miestnych zvyklostí:
- V Nemecku sa fašiangy nazývajú Fasching. V niektorom regióne Nemecka fašiangy začínajú už 11. novembra o 11:11.
- V niektorých častiach Španielska je Popolcová streda súčasťou karnevalových osláv.
- Aktuálne sa stali Benátky centrom osláv karnevalu v Taliansku. Karneval v Benátkach trvá až 2 týždne.
- V USA je hlavnou karnevalovou udalosťou New Orleans, kde sa oslavy karnevalu vrcholia s Mardi Gras.
- Najznámejším moderným karnevalom je ten, ktorý sa koná v Rio de Janeiro.
Súčasťou tradičnej duchovnej kultúry regiónu Orava sú i fašiangové obyčaje. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli rôzne podoby, niektoré prvky sa vytratili iné pretrvali do súčasnosti. Príspevok približuje priebeh fašiangových zvykov vo vybraných oravských obciach v minulosti, súčasné varianty, vykonávateľov či charakter masiek. Medzi najrozšírenejšie fašiangové zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy.
Symbolika sprostredkúvaná prostredníctvom fašiangového diania, ako aj fašiangových masiek či jedál, je rozšírená a známa na väčšine územia Slovenska, preto v nasledujúcich riadkoch priblížim konkrétne fašiangové obyčaje vo vybraných obciach oravského regiónu. V príspevku uvádzam podoby fašiangových zvykov zaznamenané v dostupnej monografickej literatúre obcí najčastejšie z obdobia 20. storočia, ako aj z vlastných terénnych výskumov (začiatok 21. storočia).
Fašiangové jedlá
Jednou z najdôležitejších súčastí fašiangových dní je konzumácia „špeciálnych“ jedál, ktoré majú symbolický význam a sú spojené s tradíciami. Fašiangové jedlá sú do značnej miery „tučné“ a ich základnou surovinou je mäso. Ako správne predpokladáte, tieto špeciality sú zväčša klobásy, údené mäso, slanina, kyslé polievky (opäť s klobásou, alebo údeným), zemiakové placky, ale taktiež i sladké dobroty ako šišky, či fánky. Konzumácia tzv. ťažkých jedál mala svoje opodstatnenie, pretože v zimnom období sa naše telo prirodzene „obaľovalo teplom“.
Medzi fašiangové jedlá rozšírené v regióne patrili mäsové výrobky, ako napr. slanina, klobásy, nezabúda sa na alkohol a z pečiva boli a aj sú najrozšírenejšie smažené šišky, fánky, ktoré zastupujú obradové pečivo. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu. Dostatok jedla sa mal blahodarne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku.
Sladkosti sú prirodzeným symbolom hojnosti a sú neoddeliteľnou súčasťou fašiangových obradov. Celkovo predstavujú fašiangy obdobie radosti, veselosti a spoločenských akcií. Jedlo nás skrátka sprevádza celým našim životom, pričom spája naše rodiny.
Fašiangové šišky. Zdroj: lepsija.sk
Pochovávanie basy
Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. V tomto období maskované skupiny chodia po dedine, spievajú, vyhrávajú a robia rôzne žarty. Ako ten pohreb basy vyzerá? Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú.
Rozšíreným zvykom vykonávaným v utorok tesne pred polnocou bolo „pochovávanie basy“. Parodovaný obrad pohrebu mal v oravských obciach viaceré podoby (pochovanie do hrobu, utopenie vo vode), avšak vždy smeroval k rozlúčke s hudbou, zábavou i jedlom. Jeho účastníci „humorné odlučovanie“ doprevádzali predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami.
Na poslednej fašiangovej zábave, sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je komické stvárnenie zákazu zábav počas nasledujúceho pôstu.
Pieseň Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde
Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… jedna z najrozšírenejších fašiangových pesničiek na Slovensku. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplne pravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky.
Text ľudovej piesne:
- Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.
- Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
- Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
- Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.
- A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
Turíce
Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Teraz sa pozrieme bližšie na význam tohto sviatku a jeho skrytú symboliku. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky.
Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti. Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého. Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života.