Kto je Boh? Ako často sa už vyslovila táto otázka. Snaží riešiť otázku Boha.
V ateliéroch sa žartovne diskutovalo o existencii a charaktere Boha. Preplakalo. Kto je Boh?
Začal Boh, ktorého ľudia hľadajú, zjavovať seba veľmi jasným spôsobom. Prisľúbil im, že im vyjaví seba samého, svoj zámer a zmysel sveta. ich nie pre nejaké zásluhy, ale jednoducho preto, že si ich vybral. založená na príklone k nemu - izraelský národ.
Bude pokrývať celú zem, tak ako vody pokrývajú more. Hovoril im, že príde čas, keď človek dostane nové srdce. ktorou bude preniknutý celý vesmír. meče na pluhy a on sa opäť ujme priamej vlády nad ľudským rodom. prostredníctvom jednej osoby: svojím služobníkom, mesiášom. očakával Ježiša z Nazareta.
Neprišiel podporiť žiadnu stranu alebo hnutie. ľudstvo. navzájom. Len máloktorí to dokázali pochopiť. náboženského myslenia a uviedol do rozpakov nábožensky vzdelaných ľudí.
Čo Boh robil v Kristovi, keď - ako sv. pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo (l Kor l, 23)? prejav fundamentálnej choroby, ktorou je postihnutý ľudský rod. stvorenstvom. Jej meno je hriech. pokánie a odpustenie.
sebe za závislosť na Bohu, aby viac nežil pre seba, ale pre Boha. použil na svoju slávu a pre naše dobro. autonómie a nezávislosti a žiť život riadený Bohom a jeho Duchom. človeku urobiť nový začiatok, znovu sa narodiť. vzťah s Bohom, mať k Bohu správny postoj srdca a života. oblasť, ktorá nie je odovzdaná a podriadená Bohu.
Vzoprenie a odovzdanie sa sú neustálym bojom kresťanského života. stále poznávam oboje. to, čo sa deje v ľudskom srdci, keď sa Ježiš pokúša vyjaviť mu seba samého. dobrá katolícka rodina. som ho nechcel uraziť. Prežíval som vzťah k nemu a moje kresťanstvo vážne. Na strednej škole som sa zamýšľal nad náboženstvom.
ma neuspokojovali a ja som začal spochybňovať kresťanskú vieru. sveta vlastným rozumom a postojom. Počas vysokoškolských štúdií môj kritický duch pokračoval. Nietzscheho. Korene viery boli v západnej kultúre už dávno odťaté. životom. výnimočné kvality, ktoré by súviseli s ich kresťanstvom. kresťanstva.
videl zmysel kresťanstva v službe druhým. stretnutiach kresťanskej skupiny, ktorá preberala problém chudoby vo svete. keď sa chce niekto starať o druhých, nepotrebuje byť kresťanom. znamenalo. aby sme bývali spolu v domovníckom byte v areáli internátu. háčik. Phil bol presvedčeným kresťanom. navštívil niečo, čo sa volalo cursillo (po španielsky malý kurz).
Nakoniec ma presvedčil, aby som sa aj ja prihlásil. považovali za rizikové. môcť ísť, lebo o niekoľko mesiacov mám štátnice a musím sa ešte veľa učiť. Vtedy som vo Philovi zbadal niečo, čo mnou pohlo. Nakoniec som kapituloval. ostrým Nietzscheho intelektom. obnovu. že niektorí ľudia očakávajú náboženskú skúsenosť. ktorá vymyslela cursillo.
som cítiť jeho prítomnosť, ako keby bol s nami v miestnosti. dôležitejšie ako skutočnosť Boha a jeho volanie. Cítil som, že on bol vo všetkom prítomný a že bol vždy pri mne. Chcel som k nemu teraz prísť, ale prekážka vo mne stále zotrvávala. hriechu, o potrebe pokánia a požiadania o odpustenie. To bol problém. skúsenosti.
hľadám pravdu. robil nesprávne. poznania, že v určitých základných veciach som bol slepý vo svojom srdci. dokonca odmietať pravdu. nad ostatnými, samosudcu mojej vlastnej morálky. svojho vesmíru. kto by môj život vystavil do mimoriadne prenikavého svetla. násilím. stvorené veci som používal ako únik pred Stvoriteľom!
svoj hriech, zriekol sa ho a odovzdal mu svoj život. slzami lásky a radosti. ľudia nazývajú krst Duchom Svätým. život. Bol to nový začiatok - ale iba začiatok. nebol kresťanom. Bol a mnoho rokov. pokračovanie. Podrobnosti posledných rokov nie sú teraz dôležité. dennej modlitby, kresťanskom spoločenstve. začiatok a moje zásadné prijatie ho za svojho Pána a Spasiteľa.
som spoznával oblasti svojho života, ktoré mu bolo treba hlbšie odovzdať. v našom základnom vzťahu k nemu, požiadať ho o pomoc pri náprave. Môj osobný príbeh som nepísal ako model pre hľadanie Boha. ani považovať. ak by sme okolnosti druhých chceli urobiť svojimi vlastnými. prijať Krista do našich sŕdc a životných okolností. to bolo aj v mojom prípade. ktorý môže trvať aj roky. ustráchaných alebo rebelujúcich srdciach. Kristovi. je možnosť našej odozvy. tým zreteľnejšou sa stáva možnosť nášho odovzdania sa jemu.
neukázalo sa tak jasne a konkrétne v Ježišovi Kristovi. to niekedy prial. povieme na úrovni vedomia, želajú si, aby vzdialeným aj ostal. bol. vzdialené a pritom si môžeme zachovať „dobré svedomie“. konkrétny, vyzýva nás to k plnšiemu a konkrétnemu odovzdaniu našich životov. sférach mojej osobnosti. Krista nezmieriteľné s mojím životným štýlom. nás samotných. svojich vnútorných pohnútkach veľmi klamlivé.
skrze modlitbu si vyžaduje viac ako len techniku a vytrvalosť. odovzdali, objali ho a prijali jeho výroky. veľkých ľudí, ktorí podporujú náš svetonázor. C. S. Ježiš povedal, by nebol veľkým morálnym učiteľom. diablom. Musíte sa sami rozhodnúť. je bláznom alebo niečím horším. ho Pánom a Bohom. Takú možnosť nám nenechal. Nebol ani bláznom, ani diablom. kolená v adorácii a v odovzdaní. alebo zakladateľom, mohli by sme ho obdivovať a citovať, ale nie adorovať. rozptyľuje vo vzkriesení Syna Božieho. zánik. absenciou bolesti a pocitu ničoty ale napĺňa nás plnosťou osobného života. tichu východu zaznelo Slovo; v temnote Západu zažiarilo svetlo. osobou, svetlo má meno: Ježiš, Syn Boží, Spasiteľ, dvere k Otcovi.
Dostali adoptívne synovstvo. môj Otec. ukázal mi, ako hlboko a osobne ma miluje ako Otec. otvoril cestu k záchrane života pred smrťou. ktorý prešiel zo smrti do večného života. Bohom. nový charakter a nakoniec budú mať účasť aj na konečnom vzkriesení tela. spojí s naším duchom.
začneme mať účasť na novom živote, ktorý nepodlieha hriechu a smrti. objavovaní skutočnosti, že Otec Ježiša je teraz aj naším Otcom. veci a tiež obdobia, keď sa zdanlivo nič nedeje. s ním. mňa. privádzali k slobode a väčšej dôvere k tomu, čo má Boh pre mňa pripravené. sa nám narodilo prvé dieťa, išiel som do pôrodnice, aby som ho videl. ho zazrel, pohlo sa niečo v mojom vnútri. keď otec miluje svoje dieťa. som bol otcom môjho syna Johna.
lásky, ktorú má Boh voči nám, svojim deťom. môcť porozumieť, že Boh je naším Otcom. ekonomickú a politickú slobodu. sebe v akýchkoľvek životných okolnostiach. tejto skúsenosti spoznali, čo je to Otec. Otca, ktorú im vlial Duch Boží. sebe, neexistuje prekážka, ktorú by nedokázal prekonať. Boha. rozhodnutím sa pre Krista sa táto brána iba otvára. bránou vstúpili na cestu k plnosti jeho života. Boha. Ježišovou túžbou bolo, aby jeho učeníci spoznali Boha ako svojho Otca. Otcovi.
musíme mu dovoliť, aby nám ukázal Otca. Učeníci častokrát nechápali, čo Ježiš hovoril. nechápe, požiadal: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí“ (Jn 14,8). odpoveď bola prekvapujúca: „Filip, toľký čas som s Vami a nepoznáš ma?! vidí mňa, vidí Otca ... Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!“ (Jn 14, 9-11).
mieste milosrdenstvo, odpustenie hriechov, uzdravenie chorých. pravda. osôb a že práve do takéhoto spoločenstva pozýva svojich učeníkov. svojom Otcovi a o podivuhodnom vzťahu, v akom sú medzi sebou. ponúkaný a Kristus nás k tomu vedie. Otca. druhému. vlastnú vôľu, ale „vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 6, 38). nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. podobne aj Syn“ (Jn 5, 19). vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Jn 4, 34).
Otcovi, tak aj Otec dáva všetko Ježišovi a vo všetkom mu oddane pomáha. si Syn ctí Otca, tak aj Otec si ctí Syna. Toto slovo charakterizuje ich vzťah. Sú si navzájom bezvýhradne oddaní. vzťah je hlboko intímny. Otca (Jn l, 18). ostatným skrze Syna. sa vložiť všetko do jeho rúk. s ním (Jn 16, 32). 14, 9-11). môže človek urobiť. Ježiš a Otec sa navzájom oslavujú, ctia a vyvyšujú. hlbokej a úplnej lásky, jednoty a sebaodovzdania. radosťou, pokojom, dôverou a bezpečnosťou. túži pritiahnuť.
vzťah, do ktorého sú pozvaní aj oni. Boha za svojho Otca. sú povolaní, aby žili v rovnakom vzťahu s Otcom ako žil Ježiš. prebývať a pôsobiť rovnakými spôsobmi ako v Synovi. významné, že ich na tomto mieste niekoľko uvediem. všímajte si, čo sa v nich hovorí. odovzdávajú tým, ktorí odovzdali svoje životy Ježišovi. Toto som vám hovoril v obrazoch. V ten deň budete prosiť v mojom mene. za vás. vyšiel od Boha. Nenechávajú vás ako siroty, prídem k vám. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. jeho pán. počul od svojho Otca. ... mene. môjmu Bohu a vášmu Bohu. povedal, že jeho učeníci sú teraz v priamom vzťahu s Bohom. všetkých výsadách a zodpovednostiach synovstva. všetky pokolenia na veky vekov. Amen. kresťanskému životu. vás, počúva vás, je stále nablízku a je vaším Otcom. Otca, že Ježiš je mojím bratom a že vo mne prebýva Boží Duch.
sa modlili k svojmu Otcovi (Mt 6, 6). 10:21), slovo Otec je vždy jadrom jeho modlitby. naše vzťahy s ostatnými ľuďmi. prázdnotu. sklamania. nám môže dať jedine Boh. ustráchaní a upodozrievaví. druhých. čo dávajú a nie tými, čo manipulujú. taký, aký je. snov. Dáva nám uistenie, že naše najhlbšie potreby môže naplniť iba Boh. podmienok. dcéry. Keď spoznávame Boha ako svojho Otca, vstupujeme do podivuhodnej rodiny. odovzdali svoj život. je cirkev. vzťahy s kresťanmi. poznačené aktívnou láskou a vzájomným zdieľaním sa. Byť synmi toho istého Otca a navzájom bratmi a sestrami je veľkou vecou. sveta. ľudia z ulice. tým aj určitú rodinnú charakteristiku. nášho Otca a prebývania jeho Ducha v nás. žiť životom lásky. dôverného vzťahu s Bohom Otcom, Synom a Duchom Svätým. blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. i dobrých ... Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. plnohodnotný vzťah, v ktorom je milovaný.
osobe iba vtedy, keď danú osobu dobre poznáme. ako svojho Otca. nedostatok opravdivej skúsenosti a pochopenia vzťahu Otec - Syn. prekrúca, je strohý výrok Krista: „Ja som Cesta, pravda a život .. že Kristus je cestou k plnému poznaniu Boha. skrze jeho syna Ježiša Krista. povýšená dogma kresťanstva, je v skutočnosti jeho slávou. nás miluje a dáva sa nám viac, ako si to človek dokáže predstaviť. výrokov Krista. a Duch. hĺbku Božej lásky, ktorá je vyjadrená vo vzťahu Otca a Syna. svojej vnútornej podstate Otcom Ježiša. Otca. Životy Otca a Syna sú nerozlučiteľne spojené. úrovniach života, osobných sociálnych aj politických. Trojici. Vedomie, že sme synmi Božími nám dáva veľkú slobodu a dôveru. i vo večnosti. a môžeme sa spoľahnúť na jeho slovo.
sa postará o naše potreby, naše bývanie, naše oblečenie. ktorú potrebujeme a vedie nás. Bohu. Boh túži, aby sme ho poznali takýmto spôsobom. dá namiesto ryby hada ?... svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia! pif, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. predsa vie, že toto potrebujete. navyše. zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!. haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov! Čo teda na to povieme ? proti nám ? akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. a bezpečnosť. a pôsobí cez nás. Poznať Boha - a kým sme my, je podstatou života. začať žiť večný život.
Kresťania. Môj vzťah s Kristom a Otcom sa prehĺbil. Písma. Duchom. začudovaním pokrčili plecia. spôsobom. ktorí zakúsili niečo, čo nazvali „krst Duchom Svätým“. Na jednej strane ma priťahovalo to, o čom som počul. podobné s tým, čo som prežil a že Pán mi tým chce niečo povedať. druhej strane som mal strach. neodovzdal Pánovi. bál to prijať. V mojom váhaní bol však aj nelogický vzdor voči charizmatickej obnove. určité veci som neadekvátne reagoval. takýmto spôsobom pokúšalo zahrať do autu to, čo mal Pán v úmysle so mnou. protivili. Ducha Svätého. to, čo niektorí z nás už mali. charizmatických katolíkov. Bolo to v marci 1967. stretnutí, kde bolo okolo desať ľudí. Duchom Svätým. kľakol. Zľahka položil svoje ruky na moju hlavu a začal sa modliť. živote. mi, že ak sa začnem modliť, budem sa modliť v jazykoch.
som si, k čomu ma Boh vtedy chcel priviesť. Steve a ja sme začali prežívať novú slobodu v chválení Pána. nikdy nedokázal modliť žalmy s takou chválou ako teraz. nasledujúceho týždňa. Zdravotné problémy sa pominuli. významným otvorením môjho života Bohu. špecifický charizmatický rozmer pôsobenia Ducha. Božieho prísľubu, že, nám dá svojho Ducha. nezakúsil pôsobenie Ducha, lebo to som zakúsil.
Môžeme si myslieť, že pozostáva len z vernosti vlastným povinnostiam či z konania nejakých dobrých skutkov. Ale pre Ježiša je to oveľa viac. V dnešnom evanjeliu od nás žiada, aj prostredníctvom veľmi silných, radikálnych slov, úplnú disponovateľnosť, život plne k dispozícii, bez kalkulácií a bez ziskov. Lebo on nás tak miloval, robiac zo seba nášho sluhu až «do krajnosti» (Jn 13,1), prichádzajúc, «aby slúžil a položil svoj život» (Mk 10,45). A toto sa ešte deje zakaždým, keď slávime Eucharistiu: Pán prichádza medzi nás a akokoľvek si môžeme zaumieniť, že mu budeme slúžiť a milovať ho, je to vždy on, kto nás predchádza, slúžiac nám a milujúc nás viac než si predstavujeme a než si zasluhujeme. Daruje nám svoj vlastný život. A pozýva nás, aby sme ho napodobňovali, hovoriac nám: «Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje» (Jn 12,26).
Nie sme teda povolaní slúžiť len pre to, aby sme mali istú odmenu, ale preto, aby sme napodobňovali Boha, ktorý sa stal sluhom z lásky k nám. Služba je teda istý štýl života, ba dokonca zhŕňa v sebe celý životný štýl kresťana: slúžiť Bohu v adorácii a v modlitbe; byť otvorenými a k dispozícii; milovať blížneho konkrétne; s nadšením sa nasadiť pre spoločné dobro.
Aj tu môžeme zdôrazniť dve (z pokušení). Jedným je dovoliť, aby naše srdce zvlažnelo. Vlažné srdce sa uzavrie do lenivého života a udúša plameň lásky. Vlažné srdce sa uzatvára do života, ktorý lenivosťou udúša oheň lásky. Ten, kto je vlažný, žije pre uspokojenie požiadaviek vlastného komfortu, ktorému nikdy nie je dosť a tak nikdy nie je spokojný; kúsok po kúsku končí uspokojac sa s priemerným životom. Vlažný človek vyhradzuje Bohu a druhým isté „percentá“ vlastného času a vlastného srdca, nikdy nepreháňa, naopak, snaží sa vždy ušetriť. Tak jeho život stráca chuť: stáva sa akoby čajom, ktorý bol skutočne dobrý, avšak keď vychladne, nedá sa viac piť. Som si však istý, že vy, hľadiac na príklady tých, čo vás predišli vo viere, nedovolíte, aby vaše srdce zvlažnelo.
Je tu druhé pokušenie, do ktorého je možné upadnúť nie preto, že by sme boli pasívni, ale preto, že sme „príliš aktívni“: pokušenie pánskeho zmýšľania, činiť sa len kvôli získaniu kreditu a kvôli tomu, aby sme sa stali niekým. Tak sa služba stáva prostriedkom a nie cieľom, lebo cieľ sa stal prestížou; potom príde moc, vôľa byť veľkými. Tak sa buduje a skrášľuje Cirkev.
Každý z vás je ako jedno nádherné vlákno hodvábu, avšak rozličné vlákna vyvárajú jednu prekrásnu kompozíciu len vtedy, ak sú vzájomne dobre naviazané; sami o sebe neslúžia na nič. Zostaňte vždy zjednotení, žijúc pokorne v láske a radosti; Pán, ktorý tvorí harmóniu v rozličnosti, vás bude chrániť.
Nech nám pomáha príhovor Nepoškvrnenej Panny a svätých, osobitne svätej Terézie z Kalkaty, ktorej ovocie viery a služby sú uprostred vás. Prijmime niektoré jej nádherné slová, ktoré zhrňujú dnešný odkaz. Hovorí takto: „Ovocím viery je láska. Ovocím lásky je služba. Ovocím služby je pokoj“
Stojíš pred Pánom, ktorý visí na kríži s prebodnutým Srdcom. Ako prvé prejavili vernosť Kristovmu umučenému telu Panna Mária a Mária Magdaléna. Mystička z Vestfálska je známa svojou horlivou úctou voči Kristovmu utrpeniu a kresťanským obetovaním sa. Už v ranom veku bola zapálená láskou k Bohu a začala rozjímať o kríži a tajomstvách Kristovej bolesti. Jej plná účasť na utrpení Pána vyvrcholila v dospelom veku, keď sa na jej tele objavili stigmy.
Tak ako u všetkých skutočných mystikov pretvorených v Kristovi a vnútorne zjednotených s Bohom, ani u nej sa nedá rozlišovať medzi láskou k nebeskému Otcovi a láskou k blížnemu. Nábožná mníška, ktorá v skrytosti kontemplovala tajomstvá Božej veleby, si bola vedomá povinnosti neustále sa modliť za jednotu s Kristom a s ľuďmi. Sestra Anna Katarína sa obetovala a modlila aj za Cirkev. Vždy túžila po duchovnom živote, ktorý zdobí Tajomné telo Ježiša Krista. Veľmi trpela pre sekularizáciu kléru v Nemecku v tých časoch. Vnútornou účasťou na utrpení Pána v Getsemanskej záhrade sa obetovala za zlo, ktoré spôsobila sekularizácia.
Keď zostala pripútaná na lôžko, trápili ju veľké bolesti. Pri nevýslovnom utrpení ju posilňovali videnia jej patróna, svätého Augustína a svätého Ignáca z Loyoly, ktorí boli jej učiteľmi. Jej bolesti záhadne zmizli po prijatí sviatosti pomazania chorých. Tým, že trpela za iných, však dosiahla hranicu utrpenia.
Dievčatko nebolo len vizionárkou, ale bola „vťahovaná“ do toho, čo videla, a tak sa stala vo svojich videniach „aktívnou“. S Máriou kontemplovala Kristovu tvár a jeho smrť na kríži. Obrazy, ktoré majú pôvod v hlbokej vnímavosti milujúcej duše.
Anna Katarína už od detstva nepretržite nielen žila Ježišovu prítomnosť, ale žila spolu s Ježišom vo svetle neopísateľnej jednoty. Dievčatko nepovažovalo svoje videnia za niečo výnimočné, veď videla len Božiu nádheru. Bola naozaj presvedčená, že dar vízií je Božia milosť udelená všetkým, a tak o ňom hovorila so známymi. Napriek tomu, že bola jemná a útla, ako sedemročná pomáhala rodičom pri práci na poli a pásavala ovce. V roku 1786, keď mala dvanásť rokov, s veľkou nábožnosťou pristúpila k prvému svätému prijímaniu.
V roku 1798, keď mala dvadsaťštyri rokov, Anna Katarína si pri modlitbe v Kostole svätého Ignáca v Coesfelde vyprosovala milosť účasti na utrpení pri korunovaní tŕňovou korunou. Upadla do extázy a videla Ježiša ako oslňujúceho mladíka, ako jej ponúka dva vence ‒ jeden z kvetov, druhý z tŕňov... „Hneď som siahla po tŕňovej korune. Keďže mala chatrné zdravie a pochádzala z chudobnej rodiny, nemala mnoho možností vstúpiť do kláštora, kde by mohla zrealizovať svoje povolanie. Napriek všetkému ju 13. novembra 1802 pripustili k sľubom v augustiniánskom kláštore Agnetenberg. Odvaha a stála Božia prítomnosť v jej živote jej pomohli kresťansky prijať a prekonať tieto ťažké skúšky. V roku 1811 na základe napoleonského nariadenia kláštor zrušili.
Anna Katarína Emmerichová
Anna Katarína Emmerichová