Téma homosexuality vzbudzuje v posledných desaťročiach veľkú pozornosť a vyvoláva diskusie z rôznych aspektov. Odborníci na psychologické, sociologické a medicínske vedy sa pokúšali študovať rozličné formy homosexuality, ich pôvod a rozdielne vlastnosti. Tieto štúdie prispeli k tomu, aby sa fenoménu homosexuality venovala náležitá pozornosť, aby sa odstránili nespravodlivé diskriminácie a aby sa homosexuálnym osobám vyšlo v ústrety s takým pochopením, aké zodpovedá ich dôstojnosti ľudských osôb.
V niektorých krajinách vzrástol vplyv takzvaných „nátlakových skupín“, ktoré chceli a stále chcú zmeniť verejnú mienku: homosexualita by podľa nich mala byť posudzovaná ako normálna forma ľudskej sexuality. Osobám s touto inklináciou by sa nemalo zamedzovať sexuálne sa stýkať; mali by na to mať dokonca právo a mali by byť vo všetkom zrovnoprávnené s osobami s heterosexuálnou orientáciou - a to až do tej miery, že by sa im malo umožniť uzatvárať manželstvá a adoptovať deti. Kto by proti takýmto pokusom protestoval, dopúšťal by sa vraj diskriminácie homosexuálnych osôb a porušoval by ich základné práva.
Skutočný problém, ktorý je pri koreni týchto hnutí a myšlienkových prúdov, sa však nachádza hlbšie. Nie náhodou je rozširovanie a rastúca spoločenská akceptácia homosexuality sprevádzaná vážnou krízou manželstva a rodiny, šíriacou sa mentalitou zameranou proti ľudskému životu, tiež bezbrehou sexuálnou slobodou.
Cirkev nemôže v ohlasovaní svojho učenia dať odpoveď na všetky otázky, ktoré tu boli spomenuté. Keďže však spôsoby myslenia, ktoré spochybňovali zdravú náuku o homosexualite, sa čoraz viac šírili a robili čoraz ťažšou pastoračnú starostlivosť o homosexuálne osoby, Kongregácia pre náuku viery vydala 1. októbra 1986 so schválením pápeža Jána Pavla II. List Homosexualis problema nemá za cieľ vyčerpávajúcim spôsobom opísať tému pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby, ale pripomenúť neustále platnú náuku Cirkvi v tejto oblasti, odmietnuť negatívne tendencie vnútri Cirkvi i mimo nej a ponúknuť pomoc na adekvátnu pastoračnú starostlivosť, ako aj na fyzické a psychické dobro týchto osôb.
Základným zámerom celého listu je rozlíšiť medzi správnym a nesprávnym spôsobom pastoračnej starostlivosti a ponúknuť biskupom niekoľko smerníc, ktoré pomôžu pri zodpovednej pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby.
Cirkev preto vníma každú osobu v duchu jej transcendencie, a to bez ohľadu na jej predispozície a náklonnosti: ako osobu, ktorá „vo svojich duchovných a telesných rozmeroch bola stvorená Bohom a vďaka jeho milosti povolaná byť dedičkou večného života“ (č. 2). Taká vízia, ktorá by klasifikovala ľudí na len základe ich sexuálnej orientácie, by naplno nerešpektovala pravdu o ľudskej osobe, o jej základnej slobode (porov. č. 11) a o jej nadprirodzenom povolaní (porov. č. 16).
V nadväznosti na deklaráciu Persona humana, ktorá homosexuálne skutky opísala ako „vnútorne nezriadené“, avšak zároveň pozvala k určitému pochopeniu pre osoby s homosexuálnymi sklonmi, tento list vysvetľuje, že náklonnosť homosexuálnych osôb „nie je sama osebe hriechom“. Obsahuje však viac alebo menej silnú tendenciu zameranú na správanie, ktoré je z morálneho hľadiska vnútorne zlé, a preto ju treba pokladať za „objektívne nezriadenú“ (č. 3).
Napriek tomu, že písma Starého a Nového zákona boli zostavené v rozličných časoch a kultúrach, homosexuálne skutky s vnútornou kontinuitou odsudzujú ako závažné porušenia Božieho plánu pre človeka (porov. č. 4 - 6). Z hľadiska morálnej teológie treba homosexuálne skutky posudzovať ako také, ktoré odporujú podstate ľudskej sexuality; protirečia tak spojivému ako aj plodivému významu ľudskej sexuality; bránia vlastnému uskutočneniu a dosiahnutiu opravdivého šťastia, „pretože sú v rozpore so stvoriteľskou múdrosťou Boha“ (č. 7).
Cirkev preto nemôže schvaľovať také skupiny a hnutia, ktoré sa stavajú proti starostlivosti o homosexuálne osoby, založenej na pravde (porov. č. 8 - 9) a prostredníctvom metód klamlivej propagandy sa snažia dosiahnuť, aby Cirkev opustila svoju ustálenú doktrínu. Cirkev tiež vie, že týmto spôsobom chráni od vážnych nebezpečenstiev nielen dobro daných osôb, ale aj dobro spoločnosti a predovšetkým dobro manželstva a rodiny. Preto katolíci nemôžu podporovať hnutia, ktoré neuznávajú náuku Cirkvi, vyprázdňujú ju, alebo proti nej vedú otvorený boj (porov. č. 9).
Na jednej strane zdôrazňuje, že tieto osoby treba plne rešpektovať v ich dôstojnosti tak čo sa týka slova, ako aj skutkov a legislatívnych opatrení (porov. č. 10) a treba ich chrániť pred zovšeobecňovaním pri posudzovaní; isté okolnosti môžu zmenšiť, ba dokonca anulovať ich vinu; v mnohých prípadoch ju však môžu aj zväčšiť (č. 11).
Aj tieto osoby majú „uskutočňovať Pánovu vôľu vo svojom živote, pripájajúc každé utrpenie a ťažkosť, ktorú môžu prežívať pre svoj stav, k obete Pánovho kríža“, praktizovať „čnosť namiesto neresti“, teda „žiť v čistote“ (č. 12).
Duchovní pastieri môžu mnohorakými spôsobmi posilňovať tieto osoby na ceste čnosti a chrániť ich od izolácie „prostredníctvom sviatostí a predovšetkým častou a úprimnou sviatosťou zmierenia; prostredníctvom modlitby, svedectva, rady a osobnej pomoci“ (porov. č. 15).
Podstatná časť obsahu tohto listu sa nachádza aj v Katechizme Katolíckej cirkvi (č. 2357 - 2359).
Homosexuálne činy
Homosexuálne skutky spôsobujú vážne ťažkosti, počnúc ich priamymi dôsledkami na spoločnosť. Možno si spomenúť napríklad na dôsledky promiskuity, ktorej sa mnohé homosexuálne osoby dopúšťajú, vzhľadom na šírenie vírusu HIV a ochorenia aids a iných pohlavných chorôb, vo viacerých krajinách prenášaných najmä v prostredí homosexuálnych osôb.
Homosexuálne skutky boli opísané ako činy, ktorým chýba ich podstatná a neodlučiteľná finalita; ako „vnútorne nezriadené“ a ako také, ktoré nemôžu byť schvaľované v nijakom prípade (porov. č. 8, par. 5).
List Rimanom nachádzame vari najpriamočiarejšie odsúdenie homosexuálneho správania. „Homosexuálne činy sú hriech, sú v rozpore s prirodzeným právom, preto ich katolícka Cirkev za žiadnych okolností nemôže schváliť“ - povedal pre PAP (Polska Agencja Prasowa) arcibiskup Stanisław Gądecki, predseda Poľskej biskupskej konferencie.
Arcibiskup Gądecki v rozhovore potvrdil, že existujú ľudia, „ktorí dúfajú, že katolícka Cirkev zmení svoje učenie o čistote a homosexualite“.
Tradičná argumentácia, podľa ktorej je homosexuálne správanie nemorálne, ak protirečí ľudskej „prirodzenosti“, sa prestala brať do úvahy. To, čo je „prirodzené“ alebo „neprirodzené“, by malo závisieť od konkrétnej kultúry a subjektívnej citlivosti daného národa.
Katechizmus hovorí, že homosexuáli majú žiť v úplnej sexuálnej zdržanlivosti. Hovorili ste, že homosexuál by nemohol byť vysvätený za kňaza. Tak ho nevysvätia. Osobne nevidím problém v tom, keby homosexuál mohol byť kňazom. Veď máme celibát. Heterosexuál nemôže mať sex so ženou, tak homosexuál nemôže mať sex s mužom, lebo sme sľúbili celibát úplne rovnako.
V otázke homosexuality je svätý Pavol jednoznačný. V Liste Rimanom nachádzame vari najpriamočiarejšie odsúdenie homosexuálneho správania. „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.
Homosexualita v Katechizme Katolíckej Cirkvi
Citát z Katechizmu Katolíckej Cirkvi v paragrafe 2357:
2357 Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. (2333) Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa.
Základným postojom, ktorý prezentuje katolícka Cirkev, je porozumenie voči homosexuálne orientovaným ľuďom v pastorácii, ale odmietnutie samotných homosexuálnych úkonov (porov. Rím 1, 24-27, 1 Kor 6, 9-10, 1 Tim 1, 10). V prípade homosexuality ide o dôsledok istých nepriaznivých príčin alebo životných okolností, či už zavinených alebo nezavinených. Homosexualita sa nechápe ako Boží úmysel s človekom v pláne stvorenia.
Postoj Františka Tondru, profesora morálnej teológie.Aby sme mohli začať hovoriť o homosexuálnych vzťahoch, musíme najprv uznať, že sexuálny život človeka podlieha morálnemu hodnoteniu. „A ďalej, tento zoznam hriechov zahŕňa aj homosexuálne činy, ktoré sú svojou povahou vnútorne neusporiadané a odporujúce prirodzenému zákonu. Preto „za žiadnych okolností nemôžu byť schválené“ (KKC 2357).
Homosexuáli nie sú pre vás problém, ale ak s niečím problém máte, tak je to genderizmus. Konzervatívny som napríklad v otázke voľby pohlavia. Príroda dala muža a ženu. Ľudia si vyberajú, či sa chcú cítiť ako muž alebo žena?
Vývoj v Nemecku a reakcie
Benedikt veľmi pozorne sledoval situáciu viery vo svojom rodnom Nemecku. Trápilo ho, akým smerom sa uberá hlavne oficiálna nemecká Cirkev. Jej predstavitelia - kardináli, biskupi a mnohí kňazi - neboli kompatibilní s učením Pána Ježiša.
Pápež upozorňoval, že ak nedosiahneme skutočnú obnovu viery, všetky reformy cirkevných štruktúr zostanú neúčinné. A naznačil, že Cirkev by sa nemala báť toho, že bude menšinová uprostred sekularizovanej spoločnosti, chudobnejšia, ale pevne ukotvená vo vlastnej viere. Použil výraz oficiálna Cirkev.
Pápež Benedikt bol nešťastný, lebo v nemeckých cirkevných inštitúciách, školách, charitách je veľa ľudí na popredných miestach, ktorí vnútorné poslanie cirkvi nezdieľajú. A to sa premieta aj do verejných vyhlásení.
Po smrti pápeža Benedikta vyšlo najavo veľa.... Počas života sa snažil Benedikt diskrétne upozorňovať na problémy, avšak po smrti pápeža - zvlášť jeho tajomník - otvoril aj túto komnatu. Tajomník uvádza, je jasné, že situáciu v Nemecku charakterizuje napätie a zmätok, vyvolávajúce obavy.
Predseda Biskupskej konferencie Nemecka Bätzing konštatuje veľký odchod ľudí z Cirkvi, čím je šokovaný, ale aj on nesie obrovskú vinu svojim liberálnymi a doslova neevanjeliovými postojmi, ktoré chce voviesť do nemeckej Cirkvi. Ani jeho postoje, tak ako postoje mnohých nemeckých biskupov nekorešpondujú s učením Pána Ježiša, ani s tým, čo je v Katechizme katolíckej Cirkvi.
Arcibiskup Gądecki v ňom písal o nemeckej synode aj ako o „extrémne neprijateľnej a nekatolíckej“ akcii. „Preto sa so znepokojením pozerám na doterajšie kroky nemeckej ,synodálnej cesty‘.
Arcibiskup Gądecki v rozhovore potvrdil, že existujú ľudia, „ktorí dúfajú, že katolícka Cirkev zmení svoje učenie o čistote a homosexualite“.
Ale on hovorí, že „aj v nemeckej cirkvi rastie aj kúkoľ so pšenicou. Je tam aj pšenica, sú tam aj jadrá obnovy. Sú tam aj kostoly, kňazi, ktorí si aj naďalej vykonávajú svoju kristocentrickú a máriocentrickú službu. Ale žiaľ sú tam aj kostoly a padlo celoplošné rozhodnutie, že bude umožnené požehnávať páry rovnakopohlavné, čo je naprostá absurdita, pretože hriech nie je možné požehnávať!
74 biskupov z 10 krajín sveta sa podpísalo pod „Bratský otvorený list našim bratom biskupom v Nemecku“.
Hierarchia Katolíckej Cirkvi
Rozhovor s odborníkom
Podľa o. Dariusza Oka „Problém homoideológie a homoloby existuje nielen mimo Cirkvi, pretože analogický problém existuje aj v Cirkvi, kde má homoideológia podobu homoherézy!“
Kardinál Müller predstavuje kňazstvo v perspektíve zrieknutia sa manželstva. Teológovia určite môžu namietať, či je takáto perspektíva najvhodnejšia, ale je určite aspoň jednou z mnohých. A vtedy sú tieto slová veľmi logické a presvedčivé. Pre mňa sú presvedčivé.
V dobe, keď je akákoľvek zmena ľudskej identity prípustná a je považovaná za reálnu, iba zmena homosexuálnej orientácie je považovaná za útlak, diskrimináciu a myšlienkový zločin. To ukazuje, do akej miery je homosexualita ako fenomén i ako ideológia. Homosexualizmus nemožno podrobovať, kritizovať a tí, ktorí to robia, sú neraz reálne diskriminovaní.
| Téma | Postoj Katolíckej Cirkvi |
|---|---|
| Homosexuálne úkony | Vnútorné nezriadené a odporujúce prirodzenému zákonu |
| Homosexuálna orientácia | Sama o sebe nie je hriechom, ale je objektívne nezriadená |
| Pastoračná starostlivosť | Porozumenie a sprevádzanie, ale odmietnutie homosexuálnych úkonov |
| Genderizmus | Konzervatívny postoj, zdôrazňovanie prirodzenosti muža a ženy |