Klub slovenských turistov: História a vývoj

Klub slovenských turistov (KST) je organizácia s bohatou históriou, ktorá nadväzuje na činnosť predchádzajúcich turistických organizácií pôsobiacich na území dnešného Slovenska od roku 1873. Oficiálne vznikol v roku 1990 a v súčasnosti združuje viac než 20 tisíc držiteľov preukazu KST z takmer 400 miestnych klubov v 37 regiónoch KST. KST je tak jednou z najväčších občianskych organizácií v segmente športu, turistiky a voľného času v Slovenskej republike.

Činnosť a odborné sekcie KST

KST vyvíja rozsiahlu činnosť v rôznych odvetviach turistiky. Má odborné sekcie pre pešiu, lyžiarsku, vodnú, vysokohorskú, cyklo a jazdeckú turistiku. Úlohou týchto sekcií je výchova odborne pripravených turistických vedúcich - inštruktorov a udržiavanie tradície hromadných podujatí - turistických zrazov a turisticko-spoločenských podujatí ako Národný výstup na Kriváň, Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, Stretnutie priaznivcov KST, Lesníckym chodníkom.

Ďalšie tri odborné sekcie sú špecifické:

• Sekcia turistiky mládeže: organizuje regionálne a celoslovenské súťaže v turistickom orientačnom behu (TOB), ktoré napomáhajú deťom získať fyzickú kondíciu aj základné zručnosti pre orientáciu v teréne, táborenie, spoznávanie a ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva.
• Sekcia histórie turistiky: má za cieľ vytvoriť systém archivácie a evidencie historických dokumentov, obrazového materiálu aj trojrozmerných artefaktov dokumentujúcich históriu turistiky na území Slovenska.
• Sekcia značenia: riadi jednu z kľúčových činností KST - značkovanie turistických trás.

Bezmála 15 000 km vyznačených turistických trás pre pešiu turistiku, lyžiarske trasy, perspektívne aj značenie na trasách vodnej a jazdeckej turistiky, slúži pre rozvoj tzv. „mäkkých“ - bezmotorových foriem cestovného ruchu, umožňuje spoznávať Slovensko bezpečne pre turistu a šetrne voči prírode.

Vďaka zdokumentovanej histórii a živej súčasnosti bolo značkovanie turistických trás v roku 2022 zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Register evidovaných a vyznačených TZT je duševným vlastníctvom KST.

Vlastivedný časopis Krásy Slovenska

K duševnému vlastníctvu KST, ako nástupníckej organizácie po predchodcoch, patrí aj vlastivedný časopis Krásy Slovenska, ktorý vychádza nepretržite od roku 1921. Okrem turistických inšpirácií prinášajú Krásy Slovenska pohľady na kultúrno-historickú, geografickú a etnografickú mapu Slovenska.

Medzinárodné členstvo a uznanie

Klub slovenských turistov je členom Asociácie športu pre všetkých SR (AŠPV SR), od roku 2018 je uznaný ako národná športová organizácia na úrovni športového zväzu. V roku 2019 bol KST prijatý medzi členov Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a ako zástupca „športu pre všetkých“ je tam najvýznamnejšou organizáciou v segmente neolympijských športov. Od roku 1992 je KST členom Svetovej organizácie ľudového športu - Internationaler Volkssport Verband (IVV), od roku 1993 aj členom Európskej asociácie turistických organizácií - European Ramblers Association (ERA-EWV-FERP).

Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL)

Udalosti po mníchovskom diktáte a vnútropolitická situácia v ČSR na jeseň 1938 mali vplyv aj na život turistickej organizácie. Na základe Žilinskej dohody zo 6. 10. 1938 sa viaceré spolky zlúčili a pripravili na samostatné pôsobenie v rámci Slovenska. V tejto situácii sa v dňoch 5.-6. 11. 1938 v L. Sv. Mikuláši stretli zástupcovia slovenských žúp KČST, Sväzu lyžiarov RČS, spolku horolezcov JAMES a záchrannej služby.

Na tomto zhromaždení schválili vznik prípraveného výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov / KSTL / s ústredím v L. Sv. Mikuláši, kde mal KČST vlastný turistický dom. Zhromaždenie o.i. poverilo prípravný výbor na čele s predsedom JUDr. Andrejom Pitoňákom, advokátom z Kežmarku, aby v zmysle vládneho nariadenia z 28. 10. 1938 pripravil všetky kroky k osamostatneniu slovenskej turistiky.

Delegácia ústredia KČST, predseda ÚV KČST JUDr. Pavel Pásek a jednateľ František Buger, potvrdila na rokovaní, že ústredie KČST už pred vydaním vládneho nariadenia, ktorým sa upravili majetkové pomery na Slovensku sa uznieslo, že všetok majetok, ktorý doteraz malo, alebo spravovalo na Slovensku, odovzdáva tvoriacemu sa slovenskému spolku.

Účastníci zhromaždenia sa vyslovili za spoluprácu s predpokladaným novým spolkom Klub českých turistu a lyžařu a prejavili záujem o utvorenie spoločného Sväzu turistov a lyžiarov Republiky Česko-Slovenskej. Telovýchovné organizácie na Slovensku boli rozpustené nariadením č. 70 z 5. 12. 1938.

Na nedeľu 15. januára 1939 o 14. h bolo zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie KSTL do dvorany okresného /býv. župného/ domu v L. Sv. Mikuláši na nám. Slobody č. 1. Za účasti hostí prijali delegáti po malých úpravách návrhy stanov KSTL a stanov jeho odborov. Čestným predsedom na jeden rok sa stal Miloš Janoška, predsedom JUDr. Andrej Pitoňák.

Dovtedajší členovia KČST na Slovensku sa automaticky stali členmi KSTL, ktorí si na ustanovujúcich valných zhromaždeniach schválili stanovy odborov KSTL, po predchádzajúcich likvidačných valných zhromaždeniach odb. KČST. Turistické župy boli zrušené a namiesto nich sa plánovalo zriadiť najmenej päť oblastí.

Nový spolok sa musel hneď v začiatkoch činnosti vysporiadať so stratou odborov KSTL a majetku na území, ktoré po zániku Československa obsadilo Maďarsko a Poľsko. V roku 1939 mal KSTL 68 odborov s 3.935 členmi. V roku 1940 to už bolo 8.141 členov v 59 odboroch. Do konca roku 1947 sa počet odborov KSTL zvýšil na 93 a počet členov na 13.397.

V čase vojny a SNP funkcionári a členovia významne pomáhali protifašistickému odboju. Poskytli na chatách úkryt prenasledovaným a hľadaným osobám, povstaleckým vojakom a partizánom a mnohí bojovali so zbraňou v ruke. 54 činovníkov KSTL obetovalo v boji proti fašizmu život. Bojmi alebo fašistickými vojskami bolo úplne zničených 56 turistických chát KSTL a 15 bolo poškodených.

Významnou zložkou KSTL bol lyžiarsky zbor, ktorý mal spočiatku 314 pretekárov v 23 odboroch. Neskôr , v roku 1946, vykazoval 816 zaregistrovaných pretekárov v lyžiarskych skupinách v 45 odboroch. Vodácky zbor, ktorý mal takmer 900 členov, sa orientoval na stavby lodeníc, preteky na rôznej úrovni, štátne kurzy vodáckych inštruktorov i rozhodcov. JAMES KSTL mal najprv okolo 9O členov. Do roku 1947 sa počet zvýšil na 208 výkonných a 7 čestných členov. Záchranný zbor spolupracoval so záchrannou službou Červeného kríža, uskutočňoval záchranné akcie, pripravoval horské záchranné kurzy a vytváral zázemie pre svoje aktivity. Turistické značenie patrilo k záslužnej práci KSTL pre verejnosť, najmä po vojne, kedy boli značené cesty zanedbané, alebo zničené.

Hneď po skončení vojny, 16. mája 1945, povereník vnútra určil štvorčlennú komisiu na správu a záchranu majetku KSTL. Preto sa 28. - 30. septembra 1945 konali na Štrbskom Plese porady zborov KSTL i valné zhromaždenie, na ktorom sa stal predsedom spolku Gustáv Nedobrý a boli schválené nové stanovy i rokovacie poriadky.

Ešte v roku 1945 získal KSTL od štátnych zložiek zálohu vo výške takmer 20 miliónov korún na obnovu chát a administratívnu agendu. Rozhodnutím povereníctva vnútra bol KSTL 1. 8. 1945 ustanovený za likvidátora majetku spolku Karpathenverein.

V roku 1947 utvoril KSTL spoločne s Klubom českých turistov opäť celoštátnu organizáciu s pôvodným názvom Klub československých turistov. Jej cieľmi bolo spoločne sa starať o rozvoj turistiky, zastupovať svojich členov v medzinárodných stykoch a venovať sa i cestovnému ruchu.

14. júla 1949 bol prijatý zákon č.187 o štátnej starostlivosti o TV a šport. Povolená bola len Čsl. obec sokolská ako jednotná organizácia. Majetok organizácií zaniknutých v dôsledku zjednotenia prešiel do ČOS. O KSTL však už bolo rozhodnuté kdesi inde, i keď oficiálnu bodku za jeho činnosťou dalo až jubilejné X. valné zhromaždenie KSTL v dňoch 24.-25. 9. 1949.

Klub slovenských turistov - Turiec

Poloha Martina v čarokrásnom prostredí Veľkej a Malej Fatry vytvárala už dávno podmienky na rozvoj turistiky. Jej dejiny sa začali v období slovenského národného obrodenia, keď martinské spolky organizovali výlety formou poldňových vychádzok. Do roku 1918 nebolo možné na území Slovenska založiť samostatný slovenský turistický spolok, napriek tomu sa ale organizovaná turistika úspešne rozvíjala vo viacerých regiónoch krajiny.

Po vzniku OKČST v Martine sa jeho predsedom stal profesor martinského gymnázia Václav Sudek. Klub sa staral predovšetkým o značkovanie turistických ciest a utváranie podmienok na turistické ubytovanie. V roku 1928 vznikla v Martine turistická nocľaháreň. V tom istom roku prevzal klub od rodiny Cerjanovcov horáreň na Martinských holiach, ktorú prebudoval na turistickú útulňu.

Nástupníckou organizáciou KČST sa stal Klub slovenských turistov a lyžiarov. Jeho tajomníkom v Martine bol Fedor Zorkócy. Cez Slovenské národné povstanie Nemci vypálili všetky chaty na Martinských holiach a v Malej Fatre.

Za jeho predsedovania dokončili Chatu pod Borišovom a znovu postavili Chatu na Martinských holiach, ktorú Nemci vypálili roku 1944. Propagoval krásy Turca v časopise Krásy Slovenska i v samostatných turistických publikáciách.

Na prelome rokov 1989 - 1990 zanikol Zväz turistiky ČSZTV v okrese Martin. Dňa 26.1.1990 sa konala mimoriadna konferencia Okresného zväzu turistiky v Martine. Dňa 17.4.1990 sa konalo Ustanovujúce zhromaždenie delegátov odborov turistiky z regiónu Turiec v zasadacej miestnosti OZTK v Martine. Tu vznikol zakladajúcou listinou Klub slovenských turistov - Turiec /KST T/.

Už v zakladajúcej listine sa objavuje znak - logo KST T, ktorého autorom bol Rudolf Židek. Hneď v začiatkoch novodobej histórie vznikali disproporcie s názvom nášho združenia a tak už 24.5.1990 bol na odbore vnútra ONV Martin zaregistrovaný Klub slovenských turistov - Turca. Týmto dňom KST T nadobudlo právnu subjektivitu. Dnešný názov bez pomlčky sa oficiálne objavil až v obnovených stanovách v roku 2015.

Úlohou vedenia bolo v prvých rokoch, okrem stabilizovania turistickej činnosti, prinavrátiť objekty KSTL aj s pozemkami - Chata Martinské hole /CHMH/, Chata Horec /CHH/, Chata pod Borišovom /CHB/ a Chata pod Kľačianskou Magurou /CHKM/ do nášho vlastníctva. V roku 1994 sme usporiadali 41. slovenský zraz turistov v Blatnici.

Prehľad aktivít a podujatí KST

KST organizuje množstvo aktivít a podujatí pre svojich členov a širokú verejnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Turistické zrazy (celoslovenské, regionálne, zimné)
• Výstupy na Kriváň
• Stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska
• Turistické bály
• Dni turčianskej turistiky
• Zájazdy do zahraničia
• Cyklojazdy
• Zimný prejazd Veľkou Fatrou
• Novoročný výstup na Suchý

Nižšie uvádzame prehľad niektorých z aktivít KST v roku 2025:

KST je aktívny aj v oblasti múzejníctva. V Liptovskom Mikuláši sa nachádza Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, ktoré má bohatú históriu siahajúcu do polovice 19. storočia. Múzeum prešlo viacerými zmenami a transformáciami, no dodnes plní dôležitú úlohu v oblasti ochrany prírody a dokumentácie jaskýň.

tags: #klub #slovenskych #turistov #klastor