Obec Ľubovec leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny v blízkosti riečky Svinka, brehy ktorej lemujú rekreačné chaty a príroda vhodná na turistiku a zber húb. K obci patrí aj časť Ruské Pekľany, kedysi samostatná obec, ktorá bola k Ľubovcu pripojená v roku 1964. Obec Ruské Pekľany leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, v údolí západného prítoku Svinky, v nadmorskej výške okolo 320 m n. m.
Prvé informácie o vzniku obce Ruské Pekľany pochádzajú z roku 1335, kedy Spišská kapitula potvrdila staršiu deľbu majetkov šľachticov z Drienova, ktorá pripadla Ivankovi a Egidovi. V písomnostiach od 14. storočia sa vyskytovala pod názvom Peklinka, v slovenskej podobe Pekelník. Názov pravdepodobne pochádza od spôsobu výrobnej činnosti, čiže pálenia dreveného uhlia, dechtu, smoly alebo vápna, prípadne miesta na pálenie. Toponymum Ruské sa k názvu obce pridalo až v novoveku po osídlení obce veriacimi Rusínmi, resp.
Kolobeh života spojený s poľnohospodárstvom je aj na erboch Ľubovca i Ruských Pekľan. Znázorňujú ho kosa a snop obilia, respektíve kosec na zelenom poli. Poľnohospodársky charakter regiónu v okolí Ľubovca potvrdzuje aj história zemianskej kúrie v Ruských Pekľanoch.
Ruské Pekľany sú rodiskom blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča /1888 - 1960/, ktorý je jednou z najvýznamnejších osobností v histórii gréckokatolíckej cirkvi. Pre veriacich sa stal symbolom pevnej viery, oddanosti a vernosti Cirkvi, lásky k človeku i Bohu. Prežil tu niekoľko rokov svojho detstva. Najvýznamnejším rodákom z obce Ruské Pekľany bol prešovský biskup a neskorší mučeník, blahoslavený Pavol Peter Gojdič.
Pavol Peter Gojdič
Život a Pôsobenie Pavla Petra Gojdiča
Dňa 17. júla 1888 sa narodil Pavol Peter Gojdič v Ruských Pekľanoch. Študoval v Bardejove a v Prešove. Následne nastúpil na štúdium teológie v Prešove, no po roku bol poslaný na ďalšie štúdiá do Budapešti. Na biskupa bol P. P. Gojdič konsekrovaný 25. marca 1927 v chráme sv. Klimenta v Ríme. Založil sirotinec v Prešove, ktorý zveril sestrám Služobniciam. Vydával množstvo titulov, ktoré vychádzali vo vydavateľstve PETRA. Pre svoju láskavosť ho nazývali "mužom zlatého srdca".
Spomínajú, že sa do rodnej dediny vždy rád vracal. Počas svojej historickej návštevy Slovenska 2. júla 1995 sa pri hrobe tohto biskupa-mučeníka v kaplnke Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove pomodlil aj Sv. Otec Ján Pavol II. Dňa 17. júla 1960 zomrel vo väzení v Leopoldove a 4. novembra 2001 bol Sv. Otcom Jánom Pavlom II. na Námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.
Po roku 1948 sa P. P. Gojdič postavil na obranu gréckokatolíckej cirkvi, aj keď vedel, že sa tým sám vystaví prenasledovaniu a väzeniu, ba aj smrti. Postupne ho izolovali od duchovenstva a veriacich. Počas vykonštruovaného procesu vyhlásil: "Nechcem sa prehrešiť proti svedomiu, nezradím, lebo chcem, aby moja duša bola spasená". Neskôr bol internovaný a ponižovaný, musel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie práce. Nikdy sa nesťažoval, nežiadal výhody a tajne slúžil sv. liturgie. Slobodu mu ponúkali len vtedy, ak by zaprel svoju vernosť Cirkvi a pápežovi. Odmietol ponuku, ktorú mu tlmočil uniformovaný vysoký dôstojník. Odmietol aj funkciu pravoslávneho metropolitu v Československu. Vtedy povedal: "Nedám si skrátiť mučeníctva za dva, či tri roky života na slobode. Nech sa stane vôľa Pána Boha, nech on rozhodne".
Počas väznenia mu poslal telegram aj pápež Pius XII., ktorý ho povzbudil, aby vytrval ako hrdinský syn. Zomrel 17. júla 1960, teda v deň svojich narodenín vo veku 72 rokov vo väzení. Zomrel zaopatrený sviatosťami a v deň svojich narodenín. Alojz Vrána, ktorý ho vyspovedal a František Ondruška, ktorý o nich zaznamenal jedinečné svedectvo. Po politickom uvoľnení v roku 1968 povolili exhumáciu telesných pozostatkov biskupa Gojdiča. Exhumácia sa uskutočnila 8. októbra 1968 na leopoldovskom cintoríne. Telesné pozostatky boli prevezené do Prešova a uložené v biskupskej krypte Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Od 15. novembra 1990 sú uložené v sarkofágu v katedrály. Biskup Gojdič bol 27. januára 1990 rehabilitovaný. Pri jeho hrobe sa modlil aj pápež sv. Ján Pavol II. a 4. novembra 2001 ho vyhlásil za blahoslaveného. Počas 2. sv. vojny zachránil stovky Židov, za čo bol v roku 2007 ocenený štátom Izrael titulom "Spravodlivý medzi národmi". Posmrtne bol ocenený aj Rádom T. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I.
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky /1865/ patrí k vzácnym cirkevným pamiatkam v regióne Šariš.
V rokoch 1817-20 bol správcom farnosti Jozef Gaganec, neskorší prešovský biskup , a v období 1886-90 Štefan Gojdič, otec blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, ktorý sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch. Počas pôsobenia Štefana Gojdiča v Ruských Pekľanoch sa mu narodil syn a neskorší prešovský mučeník Pavol Peter Gojdič.
Z obdobia pôsobenia Jána Sekeráka sa zachoval mimoriadne cenný Protokol farnosti Ruské Pekľany, v ktorom farár pomerne detailne spomína vtedajší gréckokatolícky chrám. O kostole sa vyjadruje ako o drevenej stavbe, ktorá je takmer ruinou. Bol zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky Panny Márie. Cez strechu už dnu presvitali lúče slnka. V kostole bol obraz Krista zloženého z kríža na oltári a aj ikonostas s obrazmi dvanástich Apoštolov. Po ich pravici bol vyobrazený Kristus Spasiteľ a Michal Archanjel, po ľavici zase Panna Mára a svätý Mikuláš. V inventári kostola sa nachádzali dva cínové a päť drevených svietnikov, ďalej obradné rúcha a pozlátený strieborný kalich s paténou. Antimenzión v kostole bol darom mukačevského biskupa Gabriela Blažovského (mukačevský biskup v r. 1738 - 1742), svätostánok daroval jeho nasledovník Michal Olšavský (mukačevský biskup v r. 1743 - 1767) v roku 1753. Najcennejšími predmetmi v kostole boli tri kostolné zvony. Dva staršie boli vyrobené v Prešove v roku 1631, tretí pochádzal z roku 1739 a obsahoval nápis „Iesus Nazarenus Rex Iudeorum. Orospelinz.
Práve v roku 1865 bol v obci postavený nový gréckokatolícky murovaný Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky.
Šľachtická Rodina Pillerovcov a Kaštieľ
S Ruskými Pekľanami je spojená aj história šľachtickej rodiny Pillerovcov, ktorí tu zanechali rokokový kaštieľ s parkom evidovaným dnes ako národná kultúrna pamiatka. Kaštieľ a park v Ruských Pekľanoch je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Pôvodne rokoková stavba z konca 18. stor. bola v polovici 19. stor. prestavaná. V parku pri kaštieli dodnes rastú vzácne stromy, napríklad kanadský alebo čierny orech, ktorý je už na mapách z roku 1869 uvádzaný ako významný orientačný bod.
Rodina Piller patrila k novovekým šľachtickým rodom. V polovici 18. storočia získali majetky v Mirkovciach, Žehni a Dúbrave. Postupne sa zaradili k bohatým veľkostatkárom v Šariši. Najmä v druhej polovici 19. stor. tu Pillerovci vybudovali veľké prosperujúce hospodárstvo, ktoré zahŕňalo mlyn, pílu, rybník a rodina obhospodarovala aj rozsiahle lesy v okolí. Hospodárstvo Pillerovcov poskytovalo prácu nielen obyvateľom Ruských Pekľan, ale aj ľuďom z blízkych obcí Radatice, Janov a Ľubovec. V polovici 19. storočia spravoval Gedeon Piller a jeho syn Koloman rozsiahle majetky, ktoré prosperovalo najmä v druhej polovici 19. storočia. Ich hospodárstvo zahŕňalo mlyn, pílu a rybník. Rodina obhospodarovala aj rozsiahle lesy.
Po roku 1945 im majetok skonfiškovali úplne. Rodinný archív bol uložený v kaštieli v Ruských Pekľanoch, kde boli sústredené všetky rodinné písomnosti. Po odchode majiteľov v roku 1945 ostali bez dozoru a ochrany. Až neskôr sa dostali do archívu.
Kaštieľ v Ruských Pekľanoch
Ďalšie Zaujímavosti v Obci Ľubovec a Okolí
Ľubovec leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny v blízkosti riečky Svinka, brehy ktorej lemujú rekreačné chaty a príroda vhodná na turistiku a zber húb.
Kríž na Záhadných Kameňoch
Za obcou Ľubovec, smerom na susednú Suchú dolinu, stojí železný kríž. Má asi jeden meter a je zasadený do kamenného megalitu približne v štvormetrovej výške. Neobyčajné sú dva na seba postavené obrovské kamene, ktoré tesne priliehajú. Medzi ľuďmi sa však povráva všeličo. Nie je jasné, kto a prečo dal tento megalit postaviť. Podobné kamene sa nachádzajú v širšom okolí. Zaujímavé však je samostatné postavenie tohto megalitu. Pravdepodobne sa tu ocitol po nejakej ťažobnej činnosti. Kríž je tu vraj od konca 1. sv. vojny.
Pillerov Mlyn
Pri rieke Svinka stál kedysi Pillerov mlyn, v ktorom bola nainštalovaná vodná turbína na výrobu elektrickej energie - na vtedajšiu dobu technicky veľmi progresívne riešenie, keďže väčšina mlynov vtedy ešte fungovala na princípe vodného kolesa.
Safkov Mlyn
V Sopotnici, neďaleko Ľubovca, stál mlyn na zrno, bol Safkov mlyn, ktorý postavili v Sopotnici v polovici 19. storočia Prokopovci. Vo vlastníctve rodiny Safkovej je od roku 1927, kedy ho odkúpili od pôvodných majiteľov. Z trojice mlynov v okolí je tento v najlepšom stave, aj keď, samozrejme, svoj pôvodný účel už dávno neplní.
Pustý Mlyn - Hájovňa pri Olajošovi
Je pomenovaná podľa posledného hájnika, ktorý tu býval. V súčasnosti slúži ako príležitostná ubytovňa pre lesných robotníkov. Nie je tu elektrická prípojka.
Významné Osobnosti a Súčasnosť
Obec Ruské Pekľany je spojená s viacerými významnými osobnosťami a udalosťami. Okrem blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča a rodiny Pillerovcov, je obec známa aj vďaka úspechom rodáka Miroslava Harausa.
Miroslav Haraus po návrate zo Zimnej paralympiády 2018
Miroslav Haraus
Zimná paralympiáda 2018 v juhokórejskom Pjongčangu priniesla už po tretíkrát veľkú radosť všetkým obyvateľom Ľubovca. Slovenský reprezentant v lyžovaní a rodák z tejto obce Miroslav Haraus spolu s navádzačom Marošom Hudíkom priniesol domov 1 zlatú medailu v super kombinácii, 1 bronzovú medailu v super-G a štvrté miesto obsadil v obrovskom slalome. Od spoluobčanov sa dočkal nadšeného privítania. Vlastní spolu už 5 paralympijských medailí - 2 bronzové získal na ZP 2010 vo Vancouveri a 1 striebornú na ZP 2014 v Soči. Miro je od detstva zrakovo postihnutý, napriek tomu je však zanietený športovec. K zjazdovému lyžovaniu sa dostal na základnej škole v Levoči a vydržal pri ňom dodnes. Má problémy so zaostrením a nevidí do diaľky, čo je pre akýkoľvek šport veľkým hendikepom.
Výročie Blahorečenia Biskupa Gojdiča
Hneď tri okrúhle jubileá spojené so životom blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča - 20. výročie jeho blahorečenia, 70 rokov od jeho odsúdenia na doživotné väzenie a 110 rokov od kňazskej vysviacky - pripomenula starostka obce Ľubovec a Ruské Pekľany Jozefína Štofanová v úvode slávnosti, ktorá sa uskutočnila v sobotu 17. júla v rodisku biskupa Gojdiča v Ruských Pekľanoch. Pred začiatkom svätej liturgie, ktorá nasledovala po modlitbe ruženca a Akatistu k bl. Pavlovi Petrovi Gojdičovi, vladyka Ján oboznámil veriacich s aktuálnym stavom svätorečenia blahoslaveného biskupa Pavla a povzbudil prítomných, aby sa aj naďalej modlili za zázrak na jeho príhovor. Slávnostnú homíliu predniesol otec Jaroslav Pasok, súdny vikár Prešovskej metropolie. Počas svätej liturgie bol za archidiakona ustanovený doterajší diakon Prešovskej archieparchie Rudolf Hreňo. Slávnosť spevom sprevádzali bohoslovci Kňazského seminára bl. P. P. Gojdiča v Prešove a zmiešaný spevácky zbor Hlahol z prešovskej farnosti Sídlisko 3.
Oslavy jubileí spojených so životom biskupa Gojdiča v Ruských Pekľanoch
Obec Ľubovec a jej časť Ruské Pekľany tak predstavujú zaujímavú kombináciu prírodných krás, historických pamiatok a významných osobností, ktoré formovali kultúrne a duchovné dedičstvo regiónu.
tags: #chram #presvatej #bohorodicky #ruske #peklany #kontakty