Vo Víťaze (okr. Prešov) sa nachádza kostol, ktorý je v literatúre považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. Posledná renovácia v roku 2000 však odhalila gotické okná a maľby, ktoré zásadne menia informácie o kostole.
Kostol sv. Ondreja apoštola vo Víťaze
Aj pred opravou všetko nasvedčovalo tomu, že pochádza zo stredoveku. Orientácia V-Z, presbytérium na východe, absencia okien v severnej stene, vstup z juhu alebo západu, umiestnenie na výraznom mieste v strede obce, či hrubé kamenné múry stien, sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v centre Víťaza. Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí.
Najstaršia zmienka o chráme pochádza z registru pápežského desiatku z 30. rokov 14. storočia, čiže fungoval už skôr. Keďže obec bola založená v období pred rokom 1245, kostol mohol vzniknúť len v rozmedzí daných rokov. Podľa typu architektúry to bolo najskôr začiatkom 14. storočia. Vybudovaný bol ako pomerne veľký kostol v ranogotickom slohu.
Pozostával z pozdĺžnej lode (pokrytej freskami) a polygonálneho presbytéria, čo sa nepodobalo jednoduchým kostolom okolitých dedín v tom období a svedčí to o bohatstve a význame Víťaza, keďže si dovolili postaviť kostol s náročnejšími parametrami. Chrám je písomne doložený ešte v 16. storočí a opäť sa spomína v rokoch 1776 - 78. No odborníci v 60. a 70. rokoch 20. storočia sa domnievali, že šlo o obdobie výstavby a neupozornili ani na predchádzajúcu stavbu.
Koncom 18. storočia bol kostol barokovo upravený a nie nanovo postavený. Ďalšie stavebné zásahy r. 2000 mali preto väčší význam pre poznanie jeho historického vývoja ako samotná rekonštrukcia. Zo stredoveku sa zachovala takmer celá stavba okrem veže a južnej predsiene, ktoré sa pristavali v 18. storočí. Existovala aj sakristia a zostal po nej zamurovaný vstup zo svätyne, ktorý mohol byť tvorený gotickým portálom.
I keď svätyňa je v celej hmotnej podstate gotická, v jej interiéri sa zachoval iba jeden viditeľný gotický arch. článok, kamenná konzola z klenby v JZ rohu. No v exteriéri sú pôvodné ranogotické okná s hrotitým záklenkom a kamennými šambránami a zároveň kamenné nárožné kvádre (tzv.gotické armovanie), ohraničujúce hrany stien šesťbokej svätyne.
V lodi sú zaujímavé zvyšky gotických nástenných malieb (2 x 1,5 m) s vyobrazením ľudskej postavy a ďalšími, už slabšie viditeľnými atribútmi. Zachovala sa tiež renesančná pamiatka: kamenný epitaf miestneho šľachtica Jána Berthóthyho z r.1643. Náhrobná doska bola vyhotovená z červeného mramoru a zobrazený nie je zosnulý, ako bolo zvykom, ale rodový erb a nápis v latinčine.
Netradičné je drevené točité schodište, vedúce z exteriéru (kamenným portálom) do podkrovia. Areál kostola s bývalým cintorínom je vymedzený pôvodne stredovekým kamenným múrom.
Z daných skutočností je nepochopiteľné, že taký hodnotný stredoveký kostol, jeden z najstarších v regióne, si nenašiel za posledné obdobie v literatúre, či tlači, patričné ohodnotenie.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Víťaz
V histórii farnosti Víťaz pôsobilo mnoho kňazov, ktorí zanechali svojou prácou a duchovným vedením nezmazateľnú stopu v životoch veriacich. Medzi kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patria:
- Juraj Riško (1. 7. 1997 - 30. 6. 2003)
- Oliver Székely (1. 7. 2003 - 30. 6. 2012)
- Marek Hnat (od 1. 7. 2012)
Okrem kňazov pôsobili vo farnosti aj rehoľné sestry z rôznych kongregácií, ktoré sa venovali pastorácii, vyučovaniu a charitatívnej činnosti.
Svätý Patrik a jeho spojenie s Írskom
Svätý Patrik sa v Írsku nenarodil, ale skoro celý život bol s ním spätý. V detstve bol unesený írskymi pirátmi do Írska, kde ho predali ako otroka. Pracoval ako pastier oviec asi 6 rokov. Kedykoľvek to bolo možné, obracal sa k Bohu. Keď sa mu podarilo ujsť z otroctva naspäť do rodnej krajiny, začal študovať. Neskôr počul Boží hlas, ktorý ho volal, aby sa vrátil do krajiny, v ktorej bol otrokom.
Svätý Patrik
Počúvol Božie volanie a prichádza na ostrov ako misionár. Pred jeho príchodom bolo Írsko pohanskou krajinou. Ľudia uctievali prírodu, stromy, kamene, oheň, oslavovali príchod ročných období. Viedli ich k tomu pohanskí kňazi, Druidi. Legenda hovorí, že svätý Patrik prerušil pohanskú oslavu začiatku jari. Všetky ohne boli uhasené a ľudia čakali na kráľa, aby vzkriesil oheň, ktorý si ľudia odnesú domov. Svätý Patrik narušil sviatok tým, že zapálil ako prvý veľkonočný oheň. Druidi sa rozhnevali a chceli ho zabiť. Ľudu tvrdili, že ak tento oheň neuhasia, hneď v tú noc bude horieť a oslabovať kráľovskú moc naveky. Nedokázali však prevládnuť nad svätým ohňom.
Svätý Patrik bojoval proti Druidom ich vlastnými metodámi. Jeho víťazstvo mu dalo právo kázať kresťanstvo po krajine. Iná legenda hovorí, že svätý Patrik vyhnal všetky hady z ostrova. Preto sa na tomto ostrove žiadne hady nenachádzajú. Írsko sa stalo kresťanskou krajinou. 86,8% rímskokatolíkov, 3% protestanti, 4,4% neveriaci. Najznámejšie miesto spojené so svätým Patrikom je hora Croagh Patrick v Mayo. História hovorí, že na tejto hore sa v roku 411 n.l. modlil a postil svätý Patrik 40 dní. Írske zdroje uvádzajú, že pozostatky svätého Patrika sa nachádzajú v katedrále Downpatrik v grófstve Down. Jeden z príbehov o svätom Patrikovi, ktorý sa pokladá za pravdivý je jeho náuka o svätej Trojici. Trojjedinosť Boha vysvetľoval obyvateľom ostrova na príklade zeleného trojlístka. Sv.
Postupne obnovuje fasáda kostola sv. Ondreja
Čo musia mať manželia?
Čo musia mať manželia? Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu. Na našej planéte nie je jediný človek, ktorý by existoval proti Božej vôli. V okamihu, keď sa stretne spermia s vajíčkom, dokonca aj keď sa to udeje v Petriho miske, je tam prítomný Boh, aby stvoril nesmrteľnú dušu. Ale aj keď Boh chce, aby technologicky počaté deti existovali a dovolí im, aby ich existencia začala týmto spôsobom, neznamená to, že chce, aby sme tieto technológie používali. Podobne Boh chce aj existenciu detí počatých pri znásilnení (ak by to nechcel, neexistovali by), pre nás to však neznamená, aby sme znásilňovali. Všetky tieto deti v sebe síce nesú Boží obraz a treba ich milovať a zaobchádzať s nimi ako s každou inou ľudskou bytosťou, ani jedno z nich však nebolo počaté v akte, ktorý je obrazom Boha. Na tomto mieste sme konfrontovaní s mystériom Božej interakcie s našou slobodou.
Boh nezasahuje do našich rozhodnutí konať hlúpo. Ak by to robil, upieral by nám našu slobodu. (Akým úžasným darom a akou zodpovednosťou je naša sloboda!) Božou prirodzenosťou je však tvoriť dobro aj v zlých rozhodnutiach, a to aj najväčšie z možných dobier - novú ľudskú bytosť. Znamená to, že by sme mali konať zlo, aby mohlo vzísť dobro? Ak by sme to robili, podľa sv. Pavla je naše odsúdenie spravodlivé (porov. Rim 3, 8). Zdravie, telesná kondícia a život sú zapísané do nášho najvlastnejšieho bytia ako súčasť pôvodného Božieho plánu. Choroba, slabosť a smrť sú následkami porušenia, ktoré priniesol prvotný hriech. Boh ich dovoľuje, ale ako také si ich neželá. Za predpokladu, že použité metódy samy o sebe sú dovolené, ak použijeme medicínsku vedu a technológiu na záchranu života alebo obnovenie zdravia, konáme v plnom súlade s Božím plánom.
V týchto prípadoch nekonáme ako páni ľudského života, ale ako Bohom ustanovení správcovia. Podobne, keď pomáhame manželskému spojeniu dosiahnuť jeho prirodzený cieľ, konáme ako správcovia, ktorí obnovujú Boží plán. Akonáhle však nahradíme Boží plán a snažíme sa vnútiť počatie, prekračujeme hranicu medzi správcom a pánom, medzi tvorstvom a hraním sa na Boha. Neplodnosť je isté telesné postihnutie. Hľadanie spôsobov, ako ju liečiť, je chvályhodnou službou mnohým manželským párom, ktoré neplodnosťou veľmi trpia. Ale existujú limity, pokiaľ možno zájsť. „Cirkev je zo všetkých prvá, ktorá chváli a odporúča používanie ľudského rozumu v diele, ktoré človeka, obdareného rozumom, tak úzko spája so svojím Stvoriteľom.
Ak použijeme inteligenciu na to, aby sme asistovali manželom v ich manželskom spojení, aby dosiahlo svoj prirodzený cieľ, vtedy konáme ako správcovia Božieho plánu a v súlade s poriadkom, ktorý ustanovil. V skutočnosti iba pri asistovaní manželského styku môžeme hovoriť o reálnej liečbe neplodnosti. Ak nahradíme manželské objatie niečím iným, chorobu tak neliečime, iba ju obchádzame. Boží poriadok nie je svojvoľný. Je mienený pre naše dobro a náš zisk. To, že Boh dovolí niektorým smilníkom a cudzoložníkom počať a súčasne dovolí, aby milujúci sa manželia trpeli neplodnosťou, je mystérium (tajomstvo). Kto to môže pochopiť? Obe situácie však umožňujú zúčastneným, aby sa obrátili k Bohu a odovzdali mu seba samých. Božie cesty nie sú nijako našimi cestami. „Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú Božie cesty vysoko od našich ciest.“ (pozri Iz 55,9). Preto dôverujme mu.
To nás učil aj Pán Ježiš. On sám sa cítil na kríži opustený Bohom (pozri Mk 15,34). Ale aj v tej najtemnejšej hodine dôveroval. A jeho zmŕtvychvstanie svedčí, že tá dôvera nebola márna. „Pane, pomôž mi dôverovať ti v mojom živote v každej situácii, a to aj vtedy, a hlavne vtedy, keď veci nerozumiem. Daj mi milosť uveriť tvojmu prísľubu priniesť dobro z každého utrpenia a sklamania, ktoré si v mojom živote dopustil. Pre Boha, ktorý je čistý duch, ktorý je láska je to láska naozaj duchovná (1 Jn 4,8). Ľudské bytosti však nie sú čistými duchmi. Sme telesné osoby. Sú to naše telá, v ktorých a prostredníctvom ktorých sme obrazom Boha a zdieľame jeho lásku s druhými.
Manželia, ktorí sa uchyľujú k takýmto technologickým procedúram, to môžu robiť preto, že chcú dieťa, ktoré by milovali. A ak sa to dieťa počne, môžu ho skutočne milovať. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi si chceme myslieť, že to je možné, žiadna mentálna gymnastika alebo prianie nemôže vyňať „duchovnú lásku“ z ich tiel a preniesť ju na procedúru lekárov a vedcov. Faktom ostáva, že pôvod tohto dieťaťa nie je vo vtelenej láske rodičov, ale je výsledkom odosobnenej technologickej procedúry. A tu je priestor na naše zamyslenie. MUDr.