Dávať je lepšie ako prijímať argumenty: Rozvoj kritického myslenia a jeho význam

Kritické myslenie je komplexný fenomén, ktorý zastrešuje niekoľko schopností a zručností. Je to niečo ako teória, stratégia, metóda, či proces ako uchopiť poznávanie. Človek sa prostredníctvom kritického myslenia naučí zaobchádzať s informáciami.

Kritické myslenie vo vzdelávaní

Je dôležité, aby študent vedel hľadať, či filtrovať relevantné informácie, budovať si argumenty a myslieť na možné slabé i silné stránky. Študent sa počas hodiny vyjadruje na rôzne témy, pracuje s informáciami, ktoré už má, ďalej na nich stavia a spája ich do väčšieho celku. Tým, že človek nepojíma informácie pasívne ale implementuje ich do svojho jazyka a dialógu, naučí sa rozpoznávať ich pravý význam.

Študent sa taktiež učí, ako postupovať pri riešení rôznych problémov. Stanovuje si otázku, ktorou sa bude zaoberať, tvorí si hypotézy, zbiera informácie, narába s nimi, skúma problém do hĺbky a napokon tvorí závery. Najdôležitejšie však je, že názor na vec, je jeho vlastný, má ho sám pred sebou vyargumentovaný a vie, prečo mu verí. Naučí sa tak samostatnosti, pripravuje sa na prednášku dobrovoľne a so záujmom, čo zvyšuje jeho pochopenie zodpovednosti. Buduje si dôveru v seba samého, učí sa počúvať a rešpektovať iných.

Kritické myslenie je teda kreatívny a veľmi dynamický proces, ktorý buduje istú kultúru vyjadrovania sa a diskutovania. Schopnosť formulovať myšlienku a otázku, aby mala hlavu a pätu, nie je vôbec jednoduché. Eliminujú sa predsudky, strach a nevedomosť. Učiteľ nie je neohrozená autorita, je učiteľom v tom najčistejšom a najúprimnejšom slova zmysle. Mladý človek, ktorý je takto podnecovaný a premýšľa o rôznych témach, má väčšiu šancu nájsť svoj záujem, ktorému sa chce venovať aj naďalej.

Kritické myslenie volá po interdisciplinarite a integrujú sa tu vedomosť z rôznych odborov. Zapojiť matematiku, či biológiu do filozofickej diskusie? Samozrejmé! Človek má aktívne aplikovať znalosti a nie len ich pasívne prijímať. Myslenie nie je len o jednom výsledku, ale najmä o tej ceste, procese ako sa k nemu dostať. Sokrates robil to isté. Diskutoval s ľuďmi, pýtal sa ich otázky, ktoré človeka doviedli k tomu, že začal pochybovať o niečom, čo pokladal za samozrejmé. O tom to všetko je.

Uznávam, práca v skupinách môže znieť detinsky a keď mi profesor povie: vytvorte si skupinu, ježia sa mi vlasy. Uvedomujem si však, že je to potrebné. Štýl - nechajme to na najväčšieho šprta, ten to urobí za nás, je samozrejme nesprávny. Kritické myslenie učí človeka myslieť slobodne. Stratí sa tendencia slepo nasledovať niekoho názory. Z davu nevystúpite, ak si budete obliekať niečo iné, počúvať inú hudbu ako práve letí.

Kritické myslenie v dnešnej dobe

Lektor Ondrej Gažovič hovorí, že žijeme v dobe plnej vymyslených či nekvalitných informácií. Mnohí ľudia sú v tejto záplave informácií stratení a nevedia, ako ich vyhodnocovať. Aj preto sa stále viac do popredia dostáva téma kritického myslenia. „Tak ako si mladí ľudia dokážu vyberať značky tenisiek či telefónov, mali by toto uvažovanie preniesť aj do sveta informácií,“ myslí si. Ak čítajú nejaké správy v novinách alebo na sociálnych sieťach, mali by sa zamyslieť, kto je ich pôvodcom a či môžu byť kvalitné. Čoraz dôslednejšie si uvedomovať, že informácie, ktoré sa k nim dostávajú, nie sú rovnocenné, a tak k nim aj pristupovať a overovať si ich. Rozlišovať medzi faktami a názormi ľudí.

Ondrej Gažovič tvrdí, že nie je naivný, že si ľudia budú overovať každý jeden článok či správu na sociálnej sieti, ktorú prečítajú. Bolo by to časovo neúnosné. „Práve preto by si mali dôsledne vyberať, aké médiá budú sledovať a komu môžu dôverovať,“ upozorňuje. Vďaka takémuto výberu klesá podľa jeho slov pravdepodobnosť, že sa dostanú k chybným informáciám. Rád prirovnáva študentom pravidelné čítanie nekvalitných informácií k jedeniu hamburgerov. „Ak si dám jeden raz za mesiac, nič sa nestane a moje zdravie to nijako neovplyvní. Rovnako môžu študenti raz za čas čítať bulvárne informácie alebo surfovať na Instagrame celebrít. Mali by ale rozmýšľať nad tým, čo robia dennodenne. Nekonzumovať veci automaticky.

Hoci kritické myslenie odkazuje na zbieranie a analýzu informácií, nevníma ho ako nástroj, ktorý vám má umožniť prebiť oponentov svojimi argumentmi. Mala by to byť akási filozofia života. Každý deň sa dostávame do situácií, kedy musíme zaujať stanovisko, ktoré vyžaduje naše kritické myslenie. Či už si vyberáme práčku alebo počúvame tvrdenia populistického politika, náš mozog vytvorí nejaký záver. Následky môžu byť bezvýznamné, ale i fatálne. Zle vybratý partner, škola, kariéra, nezdravý životný štýl, hlas vo voľbách,...

„Mýlime sa z mnohých dôvodov. Svet je stále komplikovanejší, často nemáme k dispozícii všetky dôležité informácie. Ponáhľame sa a robíme skratkovité rozhodnutia. Priamo v nás, v našom spôsobe uvažovania, sú tiež zakomponované isté typy kognitívnych omylov. Inokedy nás zase niekto cielene oklame alebo zmanipuluje,“ vymenúva Gažovič. Nemenej významné vidí pri našom rozhodovaní aj emócie. Čítanie faktov a zistení vedcov je pre ľudí väčšinou nezáživné. Preto často počúvame tých, ktorí nám predstavujú skratky k informáciám, no neraz nás zavedú do zlej uličky. Ondrej Gažovič tiež hovorí, že informácie, ktoré sa k nám dostávajú si aj sami často prekrúcame tak, aby sme si ich lepšie zapamätali, a tak vznikajú nežiadúce odchýlky. Preto by sme sa mali učiť formulovať svoje tvrdenia jasne a stručne, aby boli ľahko zapamätateľné.

Kritické myslenie na pracovnom trhu

Kritické myslenie zohráva stále významnejšiu rolu aj na pracovnom trhu. „Znamená to, že tieto pozície, ktoré dnes máme, dovtedy môžu zmiznúť v dôsledku automatizácie, robotizácie alebo umelej inteligencie,“ vysvetľuje Gažovič.

Vedci sa často pýtajú významných zamestnávateľov ako Google či Microsoft, akých ľudí zamestnávajú a čo od nich vyžadujú. Na úplnom vrchole požadovaných zručností bývajú analytické vlastnosti, verbálna komunikácia a práca v tíme. Priamo kritické myslenie zaradilo na vrchol rebríčka potrebných zručností v reporte Budúcnosť práce z roku 2016 aj Svetové ekonomické fórum. Zatiaľ čo v roku 2015 bolo na zozname zamestnávateľov kritické myslenie na štvtej pozícii, v roku 2020 má byť druhou najdôležitejšou zručnosťou. A prečo je aj pre zamestnávateľov zručnosť kritického myslenia tak vzácna?

„Vďaka kritickému mysleniu môžeme lepšie porozumieť svetu a javom, ktoré zažívame či vnímame v spoločnosti. Pomáha nám tiež znížiť šancu toho, že nás niekto jednoducho oklame alebo zmanipuluje.


Ako rozvíjať kritické myslenie

„Kritické myslenie je praktická zručnosť, ktorú je možné rozvíjať u každého človeka,“ upozornil v úvode učiteľov lektor. Práve preto považuje za potrebné zahrnúť ho do každodenného vyučovania v školách. „Možno s ním pracovať prostredníctvom tréningov, zážitkového vzdelávania, rolových hier a pod. a postupne rozvíjať potenciál kritického myslenia.

V jednotlivých aktivitách sa venovali rôznym cieľom. V jednej upriamili pozornosť na to, aké dôležité je všimnúť si, kto stojí za jednotlivými tvrdeniami a že každý autor tvrdenia má nejaký záujem alebo že ak niečo tvrdíme, mali by sme to vždy vedieť vysvetliť. Úspech mala aj aktivita, ktorá poukázala na to, že je možné povedať veľa klamstiev tým, ak hovoríme iba selektívnu pravdu.

Príkladom môže byť hodina prírodovedy, kde sa učili o živočíchoch, dala deťom tvrdenie „Mäso je pre nás zdravé“. Deti mali následne v dvoch skupinách nájsť argumenty- prvá skupina rozmýšľala prečo je zdravé a druhá zas, prečo nie je. Potom spolu diskutovali.

Mladí ľudia sa podľa nej chcú rozprávať na rôzne témy, chcú diskutovať, dozvedieť sa viac, len na to nemajú dostatok priestoru. Spomína, že naposledy chceli diskutovať napríklad o voľbách a je rada, že sa o dianie v spoločnosti zaujímajú. Snaží sa im preto vždy, keď je to možné, aspoň 10 minút na hodine vyčleniť na rozvíjanie kritického myslenia, napr. prostredníctvom tém, ktoré rezonujú v spoločnosti.

Spätná väzba ako súčasť kritického myslenia

V prvom rade by firma mala vytvárať dobré podmienky. Väčšinou to ide od najvyššieho vedenia smerom nadol. Lídri by v tomto smere mali ísť príkladom, mali by vytvárať prostredie, kde človek nemusí rozmýšľať o tom, či môže vyjadriť svoj názor, či sa môže na niečo sťažovať. No všetci vo firme by mali prispievať k tomu, aby bolo pracovné prostredie bezpečné. Je to aj na každom jednotlivcovi - keď sa nebojí povedať, že sa necíti dobre alebo mu niečo prekáža, pomáha tak aj ostatným.

Z dlhoročnej praxe pozorujem, že 99 % problémov, ktoré ľudia vnímajú ako problémy, vzniká a ťahá sa dlho len preto, že o tom nerozprávajú. Ľudia vo firme by navzájom mali byť spolutvorcami takejto kultúry. Tých, ktorí sú problematickí, by mali upozorniť; veľakrát aj nadriadeného. Pracovný tím má silu povedať mu, čo robí zle. Prvý, úplne základný krok je nastaviť ostatným zrkadlo cez spätnú väzbu.

Spätná väzba je vždy o dvoch stranách: o tom, kto ju dáva a kto ju prijíma. Aby padla na úrodnú pôdu, obe strany sa s ňou musia vedieť nejako vyrovnať. Je ťažké ju aj dávať, aj prijímať, pretože nás to dostáva z nášho komfortu. Hlavne keď je podaná nevhodným spôsobom. V prvom rade nesmie byť zraňujúca. Nemali by sme tomu druhému hovoriť, aký je, ale komunikovať to cez pozorovania - ako vidíme jeho správanie v konkrétnych situáciách. Cez ne si vie aj druhá strana uvedomiť: aha, toto som vtedy povedal, takto som sa správal, toto som urobil alebo neurobil. Dôležité je obmedziť frázy ako „si lenivý“ alebo „ty vždy niečo robíš zle“, ale byť veľmi konkrétny. Na dávanie spätnej väzby sa treba aj veľmi dobre pripraviť.

Ten, kto spätnú väzbu dáva, by mal odhadnúť, v akej situácii sa momentálne nachádza druhá strana. Nie je vhodné dať negatívnu spätnú väzbu vtedy, keď má jej prijímateľ rodinné, zdravotné či iné problémy. Treba nájsť moment, keď je v pohode najviac, ako sa dá, pripraviť sa a povedať to faktickým spôsobom.

Mal by si hlavne zachovať chladnú hlavu a vypočuť si, čo mu druhá strana hovorí. A čo je ťažšie, nereagovať hneď. Väčšinou idú ľudia hneď do konfrontácie. Dôležité je vypočuť si to, poďakovať sa a zobrať si nejaký čas na premyslenie. Ideálne by spätná väzba mala vyústiť do toho, že sa jedna aj druhá strana dohodnú, ako s tým naložia. Neznamená to, že prijímateľ automaticky všetko akceptuje a bude konať tak, ako si želá kolega alebo manažér tímu, ale že sa o tom spoločne porozprávajú a spoločne nájdu riešenie.


Záver

tags: #davat #je #lepsie #ako #prijimat #kazen