Ľubovniansky hrad je situovaný v prekrásnom horskom prostredí povyše mestečka Stará Ľubovňa.
V hradnom areáli sa dnes nachádza skanzen, ktorý vám môže priblížiť život na dedine v minulosti. Kúzlo umocňuje pohľad na drevené domčeky a zrubový kostolík (Grékokatolícky kostol sv. Michala archanjela, vzácny exponát z roku 1883, pochádza z Matysovej.)
História kostolíka
Drevený kostolík Cerkva sv. archanjela Michala z roku 1833 je v mnohom veľmi zaujímavý kostol.
Tip na výlet. Drevené kostolíky Slovensko.
V roku 1973 ho rozobrali. Kúsok po kúsku rozoberali jednotlivé diely rozsiahlej skladačky, starostlivo každý diel označili a na novom mieste opäť postavili dohromady. Veľmi staré a poškodené diely boli len v niektorých prípadoch nahradené novými, no inak zostal kostol vo svojej pôvodnej podobe.
Jeho nové miesto bolo vybraté z jednoduchého dôvodu. Gréckokatolícky kostolík východného obraduzrubovej, pri veži stĺpovej konštrukcie, zdobí Ľubovniansky skanzen už takmer 4 desaťročia a je tým zároveň azda najhodnotnejšou stavbou celého skanzenu vôbec.
Opätovne ho vysvätili v roku 1990, odkedy sa tu opäť začali konať bohoslužby a cirkevné obrady. Faktom zostáva, že ľudia z rodnej Matysovej síce ťažšie niesli, že prichádzajú o svoj kostol, no na druhej strane chápali, že je to pre dobrú vec.
Aj napriek tomu, že je od pôvodnej obce dnes vzdialený 24 kilometrov po ceste, aj keď len asi 3 kilometre vzdušnou čiarou, sem prichádzajú práve Matysovčania počas významných sviatkov na bohoslužby, alebo v ňom organizujú svadby.
Architektúra a interiér
Kostol je dvojdielnou, avšak trojpriestorovou stavbou s jednou hlavnou vežou a dvoma vežičkami s krížmi umiestnenými na ošindľovanej stavbe. Zaujímavosťou je, že dve rovnaké vežičky nachádzajúce sa mimo hlavnej veže, majú odlišné kríže. Vežička v strede má dvojramenný kríž, kým vežička nad oltárom a svätyňou len jednoramenný kríž.
Strecha pokrytá šindľom pokrýva celú stavbu a tiež aj hlavnú vežu, ktorú zdobí cibuľka a laterna. Dnes zvonica nemá zvony. Tie boli presunuté do nového murovaného kostola ešte pred sťahovaním dreveného. Zachovaný zostal len jeden, ktorý je vystavený pred ikonostasom vo vnútri kostola.
Zaujímavosťou je interiér, ktorý je rovnako tak z dreva.
Dominantnou vnútornej výzdoby je bohato zdobený ikonostas z 18. storočia, v ktorom sa nachádzajú niektoré ikony staršieho dáta, ako kostol samotný. Je čiastočne poškodený.
Jeho architektúra je rozdelená na štyri podlažia. Diakonské dvere mimo stredné v dolnom rade dole nemajú dvierka a sú voľným otvorom. Prvý rad tvoria ikony s podobizňami sv. Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a dôležitá ikona Sv.
Druhý rad nad spodným tvoria vyobrazenia sviatkov na dvanástich obrazoch s Mandylionom s Kristom umiestneným v strede. Tretí apoštolský rad tvoria na siedmych obrazoch zobrazené dvojice v ktorých dominujú Kristus ako Veľkňaz s Jánom Krstiteľom a Bohorodičkou.
Pôvodne ikonostas pochádza z iného staršieho chrámu a obsahuje aj časovo staršie prvky z už 17. storočia. Pri oltári je najcennejším dielom obraz Bohorodičky, zrejme z roku 1693.
V kostole sa slávi Sv. liturgia 5. júla a tiež 6.
Ľubovniansky skanzen
Dominantou skanzenu je drevený gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Ak chcete spoznať krásu, ale i náročnosť života našich predkov na dedine, zavítajte pod Ľubovniansky hrad.
Skanzen prezentuje súbor tradičných obytných i hospodárskych stavieb z okolitých dedín. Nádherné prostredie obkolesené prírodou očarí návštevníkov všetkých vekových kategórií. Jedným z najcennejších exponátov skanzenu je drevený gréckokatolícky kostolík z Matysovej postavený v roku 1833. Kostol bol na pôvodnom mieste postavený bez použitia klincov.
Patrí k najmladším na Slovensku, verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov. Z ďalších objektov sú v expozícii najpočetnejšie zastúpené zrubové obytné domy postavené na začiatku a v prvej tretine 20. storočia z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údola, Jakubian, Kremnej, Kamienky a Jarabiny.
Okrem tradičných hospodárskych objektov, ktoré sú súčasťou usadlostí (maštaľ, stodola, sýpka) sú tu postavené aj sezónne poľné obydlia, charakteristické pre región Spiša. Súčasťou expozície sú aj technické stavby, ktoré prezentuje zrubová kováčska vyhňa z druhej polovice 19. storočia z Torysy, mlyn s valcovou stolicou z Malého Sulína a dielňa stolára - naturalistu z Piľhovčíka.
Pri tvorbe expozície ľudového bývania v jednotlivých obytných domoch sa rešpektoval princíp tradičného bývania, ktorý sa v tejto oblasti zachoval až do polovice 20. storočia.