Uhorsko v období renesancie a reformácie prinieslo významné zmeny nielen v spoločenskom a politickom živote, ale aj v architektúre a náboženskom prostredí. Renesancia tvorila pre ľudí nový pohľad na svet, ktorý sa odrážal aj v stavebníctve. V tomto období sa stavali školy, nemocnice i obytné domy. Významnou udalosťou bol vynález kníhtlače, ktorý umožnil ohromný rozvoj poznania a šírenie nových myšlienok.
Humanizmus a renesancia 1 - úvod a architektúra
Lutherova ruža, symbol evanjelickej cirkvi
Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa do Uhorska dostávali nielen knihy, ale aj ľudia iného presvedčenia, predovšetkým do lokalít bohatých na rudy. Bratislava (Pressburg) sa v 16. storočí stala korunovačným mestom Uhorska. V tomto období sa začali boje proti nekatolíkom a s Rudolfom II. sa začínalo obdobie povstaní a vojen. Povstanie Štefana Bocskaya v roku 1604 bolo reakciou na tento stav.
Proces protireformácie
V Bratislave, kam dochádzali aj evanjelici, bola situácia odlišná. Už v roku 1562 začala protireformácia. Dňa 8. decembra 1606 napísala kronika: "Rozhodli sa v Prešporku postaviť kostol". A tak 19. mája 1636, na sviatok sv. Trojice, položili základný kameň kostola. Vzápätí však palatín Pálfy stavbu zastavil. Napriek prekážkam rýchlo pokročili v stavbe kostola. Stavba pokračovala aj počas snemu. Kostolné okná umožňovali, aby sa Služieb Božích mohlo zúčastniť čo najviac veriacich. Autor architektúry nie je známy. Windisch, vykonal poďakovanie za hotové dielo. V 40. rokoch 17. storočia bol postavený organ, oltár a ďalší mobiliár kostola. Segnera, vzdelanca zo Sv. Hneď po viedenskom mieri, teda presne 2. apríla, dostali povolenie zriadiť partikulárnu školu. Zároveň s nemeckou, zriadili aj maďarskú. Budovu gymnázia vysvätili 30. novembra 1656. Škola mala svoju knižnicu.
Poloha Bratislavy na mape Slovenska
Útlak a obmedzenia
Počas panovania Leopolda I. sa situácia evanjelikov zhoršila. Arcibiskup Juraj Szelepčényi žiadal kľúče od kostolov a školy. Dňa 10. júna 1673 im kľúče odovzdali. Dňa 18. júla ráno o 5. hodine obsadili vojaci mesto. Kladivami a čakanmi rozbili dvere oboch kostolov. Dňa 4. augusta boli evanjelickí kňazi vyhnaní z Uhorska. Mesto bolo stále plné vojakov. Na 9. augusta naplánovali vysviacku kostolov. V r. 1674 Snem primäť k spoločnému boju proti Turkom. Kňazov, nezostalo kráľovi nič iné, iba uzákoniť určité ústupky. Z Viedenského mieru. Kostoly boli netrvácne a horľavé. Leopold I. a jezuiti boli neoblomní v otázke vrátenia kostolov. V prvom rade bolo dôležité otvoriť školu, čo sa stalo už 7. novembra. V roku 1681 bolo povolené Veličenstvom postaviť kostol na vlastné náklady. A tak v nedeľu 27. októbra sa konali prvé Služby Božie v súkromnom dome. Bol postavený kostol na Panenskej ulici, ktorý bol hrázdený s tehlovou výplňou. Kostol bol primalý pre všetkých veriacich. Preto už 7. novembra zriadili školu v nájomnom dome na Hummelovej ulici. Grófka K. S. Eibeswald - Starhembergová už 1. decembra 1682 zakázala školu. Zbor kúpil aj ďalšie domy pre školu. R. 1714 povolali M. Bela za rektora. mala aj alumneum pre chudobných študentov.
Tolerančný patent a klasicizmus
Osvietenský vplyv Jozefa II. priniesol zmenu a žiadostiam evanjelikov na stavbu nového kostola bolo vyhovené. Povolenie prišlo 24. októbra 1781. kostola nadviazal na architektúru kostola sv. radnici, ktorý v r. 1672 odobrali. zistíme, že oba majú štvorosové priečelie a bočných 5 osí. S prvým plánom M. na konvente nesúhlasili. M. oltárom a dvoma poschodiami chórov. tým vznikol priestor mimoriadnych akustických kvalít. Tretí, monumentálny organ postavila r. G. Rhodesa. Základný kameň položili už 26. júna 1774. M. ich drevenými zádveriami. M. baroka. - maďarský zbor svoj - dnešný Malý kostol podľa plánov M. a Barkóczyho dokázal veľkú morálnu silu. II. sa 2. júna 1783 získalo povolenie na stavbu školy. sa začala zbierka. na Konventnej ul č. 15 a podľa plánov M. novej. priestrannými učebňami. oknami obrátenými na juh. O schopnostiach M. dokončená za necelých 5 mesiacov, už 22. októbra 1783.
Trojičný kostol v Bratislave
Architektúra 19. a 20. storočia
V 19. storočí sa rozvíjala architektúra doby. cintorína na rohu Konventnej a Lýcejnej ulice. č. 13 postavili od augusta r. umierneného neorenesančného výrazu s výraznou rímsou. všetkých národností z celého Uhorska. príležitosťou sa ukázalo milénium. Konvent r. o stavbu budovy. nevyhnutnosť zväčšiť budovu. novostavbu, keďže zbor mal pozemok na Palisádach. štát stavbu podporí finančne. A tak zbor 9. ktorý stavbu dokončil v roku milénia - teda 20. učiteľov a riaditeľa, ako i byty pre dvoch školníkov. reprezentatívnym schodišťom, ktoré z budovy vytvára palác. spoločné obedy študentov a neskôr, r. sa ukázala potreba omnoho viac internátnych miest. 7. Tolstého ul. s lýceom a do septembra nasledujúceho roka ho dokončil. kombinuje neorenesančné prvky. ľudová škola, ktorá zabezpečila elementárne vyučovanie. keď r. blumentálska škola na Fazuľovej ul., postavená r. r. 1882 na Konventnej 11 hneď vedľa II. Farský úrad. Kittlera. V rovnakom racionálnom duchu vytvoril Ferdinand Kittler r. nám. pri starej tržnici pasážou kruhového pôdorysu.
Cirkev mala vždy v prvom pláne lásku k deťom. cirkvi- už od r. pôsobil M. Bel, od r. dome rohu na Panenskej a Lýcejnej ul., r. V 19. Ondreja Samuela Rojka. budovu. Po r. - hoci väčšina lekárov boli evanjelici. chorých prísne zakázaná. Na tento cieľ rozhodli nemocnicu r. v rokoch 1810 a 1811. sa stal od r. 1827 dom na ul. Panenskej - Palisád. Úvahy o novej nemocnici dostali reálnu podobu, keď 21. 7. Tu sa r. stavbe novej budovy diakoniského domova a nemocnice. 20. st. r. 1906 mali v úmysle položiť základný kameň. A to už r. navštevovali chudobných. Čísla sú nevýslovné. dokázala, že stavba diakoniského domu sa stala nevyhnutnosťou. boli priaznivé až - v r. viedenského architekta Júliusa Schmidta. funkcie - do Bradlanskej ul. umiestnil sirotínec. detailami. Kvalita nemocnice získala veľkú slávu, takže už r. cintorínom Starého mesta. stojí kostol sv. Trojice. a ďalší významní evanjelici. škôl a nájomné domy. Cintorín na Kozej bráne otvorili r. ďalšie parcely. R. Ignác Feigler ml. požiadavkám 19. st., preto dostala neogotický výraz. Janko Jesenský, Dr. Gutherová - Mayerová a mnohí ďalší. 19. Na Palisádach č. postavil r. a byty. CH. - Luthera, Melanchtona, ale aj bratislavských - M. Bela, J. a i. Strohá funkcionalistická architektúra získala dôstojnosť. podlažie, čím vznikol terasový priestor. nového, väčšieho kostola.
Súčasnosť
ulici dával možnosti postaviť cirkevný areál. v r. obe konfesie na Slovensku. Harminc vyhral súťaž na stavbu kostola. k priečeliu. M. M. Vstup do kostola z Bernolákovej ul. budov a zvonenie z jedinej evanjelickej veže. na ktorých sa rozšíril Šteinov pivovar. je novostavba EBF na Machnáči z r. 1996. škôlku na sídlisku Machnáč. EBF de evanjelického centra na Konventnú, z rozhodnutia gen. sa realizovala budova na Machnáči. projektu na premene škôlky na nové poslanie pracoval Ing. arch. prepracoval Ing. arch. Ján Bahna. jedálňou, internátom a aulou, ktorá má aj poslanie kostola. pre teologickú mládež. Akokoľvek schopný autor je arch. na vysokoškolské priestory. možnostiach investorov, za ktorej dielo vznikalo. renesančné kostoly, po r. artikulárne a nakoniec pred 230 rokmi klasicistické, predtolerančné. Architektúra, ktorú postavili už bez obmedzení v 20. st. Prof. Ing. arch.
| Obdobie | Architektonický štýl | Významné udalosti |
|---|---|---|
| Renesancia | Renesančné prvky | Rozvoj kníhtlače, reformácia, príchod nových myšlienok |
| Protireformácia | Barokové prvky | Útlak evanjelikov, stavba kostolov s obmedzeniami |
| Tolerančný patent | Klasicizmus | Uvoľnenie náboženských pomerov, stavba nových kostolov |
| 19. storočie | Neorenesancia, neogotika | Rozvoj školstva a zdravotníctva, stavba nových budov |
| 20. storočie | Funkcionalizmus | Moderná architektúra, stavba EBF na Machnáči |