Vianočné tradície a ich trvanie: Oslavy sviatkov zimy na Slovensku a vo svete

Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete. Mnohé z vianočných zvykov zaujmú a umožnia nahliadnuť hlbšie do duše danej kultúry, iné pobavia a niektoré snáď i mierne šokujú svojou výstrednosťou. Čo ich všetky spája, je krása mnohorakosti, s ktorou národy sveta vnímajú sviatky zimy.

My kresťania slávime na Vianoce narodenie Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý sa stal človekom.

Vianoce a okruh ich slávenia (historické pozadie)Narodenie Ježiša Krista - sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky Vianoce 24. - 25. decembra oslavuje na celom svete dve miliardy kresťanov.

Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.

Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára.

Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7.

História Vianoc

Nepoznáme presný dátum narodenia Pána, ktoré bolo asi pred dvetisíc rokmi.

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom.

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými “zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára.

Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra.

Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Ďalšou hypotézou je dejinno-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka.

Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti “Sol iustitiae“, Kristus - Svetlo sveta.

Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347-407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.

Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú.

V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.

Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš.

Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2. februára).

Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia.

Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení “obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2,21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nebola nedeľa - 2. januára.

Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie.

Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431).

Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala “tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany “mudrcov“, ktorí prišli z Východu.

Filipovka. Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazýva Filipovka, ktorá sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa.

Z histórie. Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej Cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. stor.

V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie. Slávnostná sv. liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25.

Vianočné tradície a zvyky na Slovensku

Vianočné tradície na Slovensku: Zvyky a obyčaje sú bohatou mozaikou zvykov, ktoré sú hlboko zakorenené v slovenskej kultúre. Vianoce sú obdobím, kedy sa rodiny schádzajú a spoločensky posilňujú vzájomné putá. Advent je obdobím príprav na Vianoce, ktoré má hlboký duchovný a kultúrny význam. Trvá štyri týždne a začína sa štvrtou nedeľou pred Štedrým dňom.

Štedrý deň je vrcholom adventného obdobia a jedným z najdôležitejších dní v slovenskom kalendári. Pre mnohých je to čas na stretnutie s rodinou, dodržiavanie tradícií a zvyklostí, ktoré sú hlboko zakorenené v kultúrnom dedičstve Slovenska.

Štedrovečerný stôl je miestom, kde sa stretávajú generácie pri ochutnávaní tradičných jedál, ktoré majú nielen gastronomický, ale aj symbolický význam.

• Kapustnica: Táto hustá polievka z kapusty je často obohatená o klobásu alebo údené mäso.
• Ryba: Zvyčajne kapor alebo pstruh, ryba sa podáva ako hlavný chod. V mnohých domácnostiach je obalená v strúhanke a vyprážaná.
• Oblátky s medom a cesnakom: Oblátky sa podávajú s medom a cesnakom.

Každé z týchto jedál nesie v sebe kúsok histórie a tradície, ktorú si rodiny odovzdávajú z generácie na generáciu. Po skončení štedrej večere sa rodina často oddáva tradičnému spievaniu kolied. Tento krásny zvyk posilňuje pocit spolupatričnosti a radosti z Vianoc.

Ďalším očakávaným momentom je rozbaľovanie darčekov. Deti i dospelí s napätím čakajú na okamih, kedy môžu otvoriť svoje darčeky a zdieľať radosť so svojimi blízkymi. Na štedrovečernom stole zostáva tanier navyše, ktorý slúži ako symbol pohostinnosti a úcty k zosnulým alebo nečakaným hosťom.

Jedným z týchto zvykov je umiestnenie rybej šupinky do peňaženky. Rybia šupinka sa považuje za symbol hojnosti a finančného blahobytu. Ďalšou tradičnou praktikou je krájanie jabĺčka. Tento akt má symbolizovať zdravie a šťastie pre členov rodiny počas nasledujúceho roka.

Príprava medových krížikov na čelo dievčat je ďalšou zaujímavou tradíciou. Medové krížiky sú považované za ochranu a požehnanie pre dievčatá v rodine. Na západnom Slovensku sú obľúbené linecké koláče a medovníky, ktoré sú nielen lahodné, ale aj nádherne zdobené a často sa používajú ako dekorácie na vianočný stromček.

Na druhej strane, východné Slovensko sa vyznačuje prísnejším dodržiavaním pôstu počas Vianoc. Pôst je tu súčasťou hlboko zakorenených duchovných praktík, kde sa kladie dôraz na modlitbu a rozjímanie pred štedrovečernou večerou.

Vianoce na Slovensku sú hlboko prepojené s folklórnymi zvykmi, ktoré sa líšia podľa regiónov. Tieto tradície sa prenášajú z generácie na generáciu, pričom každá oblasť si zachováva svoje unikátne praktiky. Napríklad, počas vianočného obdobia môžete v niektorých dedinách stretnúť skupiny koledníkov, ktorí spievajú tradičné piesne a prinášajú so sebou radosť a dobré priania. Tradície ako krájanie jabĺčka alebo umiestnenie rybej šupinky do peňaženky majú svoje korene vo folklórnych obyčajach, ktoré odrážajú kultúrne dedičstvo Slovenska.

Slovenský folklór je bohatý na symboliku a počas Vianoc sa táto symbolika stáva súčasťou každodenného života. V dnešnom globalizovanom svete zohrávajú tradičné vianočné zvyky na Slovensku kľúčovú úlohu pri zachovaní kultúrnej identity. Význam Vianoc na Slovensku spočíva v ich schopnosti zjednocovať rodiny a komunity prostredníctvom spoločných rituálov a obyčajov.

Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov "vilija” alebo "vigilija”, odvodený od latinského "vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun). V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný. Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny.

Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej. Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny.

Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov.

Zhrnutie vianočných tradícií na Slovensku

Netradičné vianočné zvyky vo svete

S akými netradičnými vianočnými zvykmi sme sa stretli v rámci nášho poznávania sveta?

• Švédsko: Jedným zo symbolov Vianoc vo Švédsku je obrovská slamená socha kozy menom Yule. Po prvýkrát ju postavili začiatkom adventu v roku 1966 na nádvorí zámku Gävle. Odvtedy si ju osvojili aj iné regióny, no okrem popularity vyvolala aj istú kontroverziu. Stala sa totiž lákadlom podpaľačov, ktorým sa niekoľkokrát podarilo sochu spáliť do tla. Druhé zviera, bytostne späté so švédskymi Vianocami, je animované a nie je ním nik menej slávny ako Donald Duck, po švédsky Kalle Anka. Práve k jeho televíznym príbehom sadá údajne na Štedrý večer až polovica Švédov.
• Rakúsko: Sprievody hrôzostrašných postáv pobehujúcich mestom sa v ostatných rokoch rozmohli aj za hranice krajiny nášho suseda. Niekde je považovaný za sprievodcu svätého Mikuláša, inde ho povery pasujú za samostatnú bytosť, ktorá v predvianočnom čase brázdi večerné ulice. Tvorba krampusovských masiek, najmä tých drevených, sa pomaly stáva osobitnou rezbárskou disciplínou a niektoré z nich vyzerajú vskutku prepracovane.
• Filipíny: Pôvodne lampáše merali okolo jedného metra, no súťaživí Filipínci ich z roka na rok zväčšovali a dnes majú niektoré exempláre až okolo šesť metrov.
• Guatemala: Presne o 18.00 h v siedmy decembrový deň sa na dvoroch a väčších priestranstvách Guatemala City odštartuje vianočná sezóna zapálením vatier, ktoré však majú aj sekundárny význam - symbolizujú upálenie diabolských duchov. Spolu s haraburdím, ktoré povynášali, aby vatry lepšie horeli, by teda mali zhorieť aj tieto temné sily. Odhaduje sa, že takýchto vatier sa každý december zapáli až pol milióna.
• Taliansko: Legenda stredomorskej krajiny hovorí, že dobrá čarodejnica menom Befana mala svoj kôš plný darčekov pôvodne doručiť priamo betlehemskému novorodencovi. Toho sa jej ale nepodarilo zastihnúť, tak sa rozhodla darčeky rozdať všetkým deťom, ktoré stretla.
• Katalánsko: Tradičnú vianočnú výzdobu v Katalánsku, podobne ako vo zvyšku Španielska, tvorí model betlehemu. No v tomto regióne ho dopĺňajú i dve, už na prvý pohľad veľmi pozoruhodné, figuríny. Odkiaľ sa táto osoba vzala, čo presne zosobňuje, ani to, prečo sa aranžuje pri scéne narodenia jednej z najväčších postáv histórie, nie je známe. Antropológovia teoretizujú, že prosto iba zúrodňuje pôdu, že svojou grotesknou polohou odľahčuje atmosféru, alebo že reprezentuje inakosť. Druhým dreveným vianočným doplnkom je Caga Tio, polienko s namaľovanými očkami a veselým úsmevom. Jeho úlohou je nechať sa počas adventu vykŕmiť a na Vianoce deťom vyprodukovať špeciálny trus - sladkosti a rôzne drobné darčeky.
• Nórsko: Podľa nórskeho folklóru vychádzajú na Štedrý večer von bosorky a zlí duchovia. Nórske rodiny musia preto schovávať metly, aby sa bosorky nemohli vydať na polnočnú jazdu a v krboch páliť smrekové drevo, aby sa duchovia nedostali dnu komínom.
• Južná Afrika: Ani ryba, ani moriak, ale vyprážané húsenice motýlieho druhu okáň menší (Saturnia pavonia) sú delikatesou vianočného menu na juhu afrického kontinentu. Ich chuť je údajne podobná čaju a majú vysoké nutričné hodnoty.
• Portugalsko: Podeliť sa o vianočnú náladu je možné aj so zosnulými. Portugalci im pri vianočnom stole nechávajú voľné, plne prestreté miesto a veria, že takéto pozvanie sa neodmieta. Je z mäkkého bieleho cesta, obsahuje hrozienka a na povrchu ho skrášľuje pestrofarebné kandizované ovocie.

tags: #vianoce #trvaju #12 #dni