Pavlovce nad Uhom, obec s bohatou históriou, sa nachádza v bývalej Užskej župe. Prvé zmienky o nej pochádzajú z 13. storočia, avšak jej vývoj bol ovplyvnený nielen geografickou polohou, ale aj spoločenskými a politickými udalosťami. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty v histórii tejto farnosti.
Pohľad na Pavlovce nad Uhom z vtáčej perspektívy.
Prvé Zmienky a Administratívna Príslušnosť
Obec Pavlovce nad Uhom patrila do bývalej Užskej župy. Daroval ju zemanom pravdepodobne kráľ Ladislav IV. Je o tom zmienka v listine Jágerskej kapituly z roku 1334. Zeman Peťo zvaný Túz v roku 1327 predložil pred kráľa Karola Róberta listinu o darovaní tejto dediny a kráľ mu ešte v tom roku potvrdil jej vlastníctvo novou donáciou. V písomnostiach zo 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Palouch, od 15. storočia pod názvom Palocz. Oba názvy sú považované za maďarizované tvary staršieho slovenského názvu Pavloviec. Za najpravdepodobnejšiu považuje možnosť, že išlo o maďarizované názvy slovenského Plavce, teda dediny Plavcov, strážcov krajinskej cesty v uhorskom pohraničí v 11. a 12. storočí. Je zrejmé, že pôvodný názov Plavci (Plavce) vznikol v slovenskom prostredí.
Kostol a Náboženské Pomery
V dedine bol kostol pravdepodobne už v 13. storočí. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Vít. Doteraz nepoznáme zasvätenie kostola v stredoveku, čo by zaiste objasnilo okolnosti vzniku. Už pred r. 1332 sa spomína fara, ktorá zanikla za protestantizmu a obnovená bola v r. 1721. Kostol jestvoval aj v 15. a 16. storočí, avšak okolu roku 1564 a v prvej polovici 17. storočia tu pôsobili protestanskí kazatelia.
Interiér kostola v Pavlovciach nad Uhom.
Vývoj Mestečka a Šľachta
V Pavlovciach sa v 13. - 14. storočí, najneskôr však v prvej polovici 15. storočia udomácnilo konanie trhu. Odvtedy sa Pavlovce vyvíjali ako mestečko rodiny Palóciovcov, čo sa priliehavo prejavilo v písomnostiach od polovice 15. storočia ("in...Palocz...odipis" z roku 1461 alebo "in opido Palocz" z roku 1580). Šľachtic Peťo Túz, prípadne jeho synovia si dali postaviť v Pavlovciach kúriu, usadili sa tam a názov dediny používali od polovice storočia v prídomku. Ich potomkovia Palóciovci dosiahli najvyššie spoločenské postavenie v 15. storočí, kedy zastávali funkcie župana viacerých stolíc, dvorského sudcu, palatína, ostrihomského arcibiskupa. Zaiste vtedy dali prestavať a primerane opevniť svoje rodové sídlo v Pavlovciach, ktoré nadobudlo podobu kaštiľa. Po vymretí šľachticov z Pavloviec nadobudli mestečko Dobóovci z Ruskej, ktorým patrilo od polovice 16. storočia, neskôr Stanesicz-Horváthovcom a v 19. a zač. 20. storočia rodine Hadik-Barkóczyovcom. V 15. storočí šľachta užšej stolice často snemovala v Pavlovciach v sídle významného rodu Palóciocov (v tamojšej kúrii či hostinci).
Život Poddaných a Mešťanov
Tamojšie sedliacke, možno už meštiansko-roľnícke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 37 port. Aj s domom richtára tam vtedy stálo najmenej 38 obývaných sedliackych respektíve meštianskych domov. Neskôr, najmä v 16. storočí roľníci strácali pozemky, chudobneli a časť z nich upadla medzi železiarov. V roku 1567 bolo zdanených 17 roľníckych domácností. Z nich 7 hospodárilo na celých a 10 na polovičných usadlostiach. Spolu ich zdanili od 12 port. Železiarskych domácností bolo 10 a domácností sluhov 4. Aj s richtárom vtedy žilo v Pavlovciach 44 domácností.
V roku 1588 zdanili 13 roľníckych domácností: 5 na celých a 8 na polovičných usadlostiach, teda od 9 port. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Tri domácnosti boli slobodnícke, 12 domácností bolo železiarskych, domácností sluhov bolo 6. Ďalší dvaja muži boli drábmi a jeden zemepánskym kočišom. Všetkých domácností bolo 38. V roku 1599 mali Pavlovce 40 obývaných domov. Pravda, bol tam aj kaštieľ s hospodárskymi stavbami, kostol, fara a škola.
V 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa počet obyvateľov zmenšoval. V roku 1715 tam hospodárilo 21 sedliackych, roku 1720 17 sedliackych a dve železiarske domácnosti. Vtedy boli Pavlovce maďarskou kalvínskou dedinou.
Požiare a Pohromy
Pavlovce v minulosti neobišli ani požiare. Dňa 28. apríla 1878 zhorelo v dedine 20 domov aj s priľahlými hospodárskymi budovami. Oheň tiež poškodil faru, rímskokatolícky kostol a zvony v jeho veži. Ešte v tom istom roku bol však chrám na podnet a s príspevkom grófky Ilony Hadik-Barkóciovej opravený, zvony do veže zakúpili miestni veriaci. O dva roky neskôr dedinčania z výťažku finančnej zbierky kúpili i prvé kostolné vežové hodiny.
Dňa 13. júla 1904 popoludní, okolo 17.00 hod., zapálilo jedno dieťa maštaľ v nej, žiaľ, aj zhorelo. Následný požiar zachvátil viac ako 40 domov, popolom ľahli tiež hospodárske staviská. V máji 1919, keď región Zemplína zasiahli veľké horúčavy a sucho, v Pavlovciach opäť vypukol veľký a ničivý požiar - od iskry z komína pnbytku Márie Laci - Berešovej sa vtedy vznietil oheň a postupne zachvátil asi 60 domov jednotlivých gazdovstiev aj s hospodárskymi budovami na ulici "Starý valal" (dnes Hlavná ulica) v celkovej dÍžke približne 500 m. Požiare - no už menšieho rozsahu - boli zaznamenané i neskôr (dňa 10. februára 1976 napr. zhorela "cigánska" materská škôlka - škoda bola odhadnutá na 1 300000 korún).
Medzivojnové Obdobie a 2. Svetová Vojna
Od roku 1895 dodnes - bez prerušenia - sídli v obci matričný úrad. V minulosti matričný obvod zahŕňal - okrem Pavloviec - i dediny Vysoká nad Uhom, Bajany, MaťovskéVojkovce, Čierne Pole, Križany a Liesková, od roku 1950 do matričného obvodu patria Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom a Bajany. V roku 1926 mali Pavlovce vlastnú dychovú hudbu.
V marci 1939 maďarské vojenské jednotky napadli Slovensko - vypukla tak tzv. Malá vojna. Postupujúci maďarskí vojaci vtedy obsadili i Pavlovce. Pri obrane dediny padol slovenský vojak - tunajší rodák - Štefan Butka, maďarské útvary zostrelili tiež pilota Gustáva Pažického. Obaja boli pochovaní na miestnom cintoríne. V roku 1998 - na žiadosť príbuzných - však boli telesné pozostatky pilota Gustáva Pažického exhumované a prevezené na cintorín do Žiliny. V máji 1942 bola nariadená deportáci a židovských rodín. Z Pavloviec odviezli celkovo 18 rodín, ich majetok bol arizovaný.
Povojnový Vývoj
Keď sa koncom roka 1944 priblížil front k Pavlovciam, nemeckí vojaci nariadili miestnym obyvateľom, aby vykopali masový hrob. Sovietske vojská však svojimi bojovými akciami zabránili najhoršiemu ... V prvých mesiacoch roka 1945 vstúpilo do L československého armádneho zboru (pod vedením generála Ludvíka Svobodu) niekoľko dobrovoľníkov z Pavloviec, viacerí z nich padli (v ťažkých bojoch pri Liptovskom Mikuláši napr. zahynulo 18 vojakov - Pavlovčanov).
Pri prechode frontu bol značne poškodený i miestny kaštieľ (pri náletoch sa v jeho pivničných priestoroch ukrývali ľudia). Táto stavba, obklopená pekným parkom, predstavovala ozdobu obce. Traduje sa, že kaštieľ postavili podľa kalendára - mal 4 veže (ako počet ročných období), 12 komínov (ako mesiacov), 52 izieb (ako týždňov) a 365 otvorov - okien a dverí (ako dní v roku). V roku 1951 bolo definitívne rozhodnuté, že kaštieľ sa dá zbúrať (počas asanačných prác sa stali i tragická nehoda - pri závale v pivnici zahynul jeden človek). Materiál (tehly, kamene, okná) využívali miestni obyvatelia pri stavbe rodinných domov, vnútorné zariadenie bolo rozkradnuté. Do dnešných čias sa nám zachovali iba 2 lustre, ktoré krášlia interiér rímskokatolíckeho farského kostola sv. Jána Krstiteľa.
V marci 1946 - v súvislosti s budovaním centrálneho cintorína sovietskej Červenej armády pod Hrádkom v Michalovciach - boli v Pavlovciach zo štyroch spoločných hrobov exhumované telesné pozostatky 44 sovietskych vojakov, v Ťahyni došlo k exhumácii troch vojakov. Na prelome rokov 1948 - 1949 sa Pavlovce i Ťahyňa kompletne elektrifikovali, štát prispel i na verejné osvetlenie. V roku 1949 bolo založené JRD I. typu, neskôr družstvo prešlo viacerými transformáciami. V lete 1950 zasiahol štát do náboženských pomerov - z Pavloviec preto museli odísť rehoľné sestry (satmárky) i rímskokatolícky farár Anton Lukáč.
Školstvo a Kultúra
Keďže v Pavlovciach vyučovanie v niektorých rokoch prebiehalo v štyroch či piatich budovách, kompetentné úrady rozhodli o výstavbe novej školy v parku. Stavba bola ukončená v roku 1953 a od začiatku školského roka 1953/1954 sa v nej - ako v Osemročnej strednej škole (tá vznikla zlúčením národnej a strednej školy) - začalo učiť. Materskú školu orgány samosprávy premiestnili v roku 1953 - po rekonštrukcii - do priestorov bývalej meštianskej školy (škôlka tu zotrvala až do roku 2004).
Obete 1. a 2. svetovej vojny dodnes pripomína Pomník vďaky od akademického sochára Františka Patočku, ktorý bol zhotovený v roku 1960 a nachádza sa v miestnom Parku mieru.
Nehody a Zaujímavosti
V jeseni 1960 došlo v obci k nehode - asi 2 - 3 minúty po tom, ako cez most cez rieku Uh prešiel autobus s ľuďmi smerom na Michalovce, sa jeho časť zrútila do vody práve vtedy, keď tadiaľ hnali kravy. Miestnu základnú deväťročnú školu poctili v roku 1963 svojou návštevou známi slovenskí športovci - krasokorčuliar Karol Divín, hokejový brankár Vladimír Dzurilla a gymnastka p. Bosá.
V roku 1964 bola postavená nová cestná komunikácia, ktorá viedla od kostola popri parku - nahradila tak Mlynskú ulicu (ulicu cez "Malý riadok"). Región Zemplína je známy aj bohatstvom zemného plynu. V okolí Pavloviec bolo tiež zrealizovaných niekoľko prieskumných vrtov. Pri prácach na jednom ta.komto vrte medzi Pavlovcami a Stretavou, približne 50 m od cesty, došlo v júni 1966 k výbuchu a k popáleniu obsluhy (následkom toho zomreli piati zamestnanci). Plamene siahali do veľkej výšky - bolo ich vidieť až do vzdialenosti 25 - 30 km. Oheň nakoniec uhasili odborníci zo Sovietskeho zväzu.
Dňa 14. júla 1966 si Michal Čopák pripomenul svoje už sté narodeniny, na oslavách bola prítomná aj Československá televízia. Napriek svojmu veku bol pán Čopák čulým človekom - v nedeľu chodil pozerať futbal, po zápasoch si doprial ešte malé pivo (starček sa nakoniec dožil úctyhodného veku - 101 a pol roka).
V dedine sa usporadúvali i rôzne akcie širšieho významu. Na miestnom amfiteátri boli tradične - každý druhý rok - organizované mierové a dožinkové slávnosti, na ktorých sa zúčastňovali viaceré významné osobnosti (dňa 18. augusta 1968 napr. do obce zavítal minister poľnohospodárstva Boruvka, svojou návštevou viackrát poctil Pavlovce aj minister obrany - armádny generál Martin Dzúr).
Dňa 25. októbra 1970 bol vo vojanskej elektrárni zaznamenaný výskyt cholery. Pracovali tu aj niekoľkí Pavlovčania. Keďže jeden z nich odišiel domov bez zdravotnej prehliadky, v celej dedine bola vyhlásená karanténa (obec sa dostala do tzv. protinákazovej izolácie).
K mimoriadne radostnej udalosti došlo dňa 25. marca 1973, keď sa v rodine Bajgerovcov narodili trojčatá (ako darček od MNV dostala šťastná mamička 1 000 korún). Ďalšie trojičky v Pavlovciach sa narodili v rodine Kravecovej v roku 1985.
Rozvoj Obce v 70. a 80. Rokoch
Na pavlovskom družstve sa od roku 1974 začalo s pestovaním zeleniny pod fóliami. V dedine boli v tom istom čase zrušené uhoľné sklady, začala sa výstavba nového kultúrneho domu. V tom istom roku bola otvorená II. Materská škola pre cigánske deti, začiatkom 80-tych rokoch sa najmä pre deti družstevníkov zriadila III. Materská škola (umiestnená bola v priestoroch JRD).
Pri pn1ežitosti nácviku na štvrtú celoštátnu spartakiádu sa dňa ll. mája 1975 uskutočnili v Pavlovciach okrskové spartakiádne slávnosti - na nich svoje čísla predstavili rodičia s deťmi, najmladšie žiactvo, mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky a starší žiaci.
Keďže v dedine sa nachádzalo len veľmi málo studní s kvalitnou pitnou vodou, v roku 1977 začala výstavba skupinového vodovodu Lekárovce - Pavlovce nad Uhom - dokončená bola o 10 rokov neskôr.
Životné prostredie v dedine znečisťovalo najmä nepravidelné vyprázdňovanie žúmp - obec preto v roku 1983 zakúpila nové fekálne auto. O rok neskôr pribudla zberňa druhotných surovín.
V jeseni 1984 bol na miestnom cintoríne dokončený Dom smútku - prvý pohreb sa v ňom konal 18. januára 1985 (zomrel Juraj Budiš). Počas leta 1985 bola v dedine - po prvýkrát - zaznamenaná prítomnosť perenospóry (plesne uhoriek). Tá sa rýchlo rozšírila a zničila celú úrodu.
Na začiatku roka 1987 postihla celý okres snehová kalamita. Pavlovce boli odrezané od okolitých obcí vo všetkých smeroch. Hoci buldozéry pracovali nepretržite, silný nárazový vietor ako-tak spriechodnené cesty za niekoľko minút opäť zavial snehom. Po dvoch dňoch intenzívnych prác bola uvoľnená cesta do Baján a zásobovanie Pavloviec prebiehalo cez Sobrance. Sneh z cestnej komunikácie do Ťahyne bol odhadzovaný ručne občanmi, ktorí sa kvôli kalamite nemohli dostať do práce. Spojnicu s Michalovcami spriechodnili asi na štvrtý deň buldozéry, sneh odstránili z úseku Pavlovce - most cez Čiernu vodu.
Dobrú úroveň si počas dlhšej doby zachovával Zbor pre občianske záležitosti (viedla ho matrikárka Mária Dufincová). Jeho členovia účinkovali pri rôznych príležitostiach (pri sobášoch, uvítaniach detí do života, úmrtiach, životných jubileách, vydávaniach občianskych preukazov, rozlúčkach s brancami a pod.). V roku 1989 sa pavlovský zbor stal víťazom okresnej súťaže a zastupoval michalovský okres na krajskej súťaži v Spišskej Novej Vsi - tu s vystúpením Rozlúčka s brancami obsadil jedno z popredných miest. Na dlhoročných dobrých výsledkoch práce zboru sa podieľali sestry Papanové, J. Pajtašová, J. Dufincová, L Kušnírová, L Kažmér, M. Mikulová a iní.
Zmeny po Roku 1989
V roku 1990 (po dvadsiatich siedmich rokoch) svoju pastoračnú činnosť v obci ukončil rímskokatolícky kňaz Ján Petruš. Pavlovčania však naňho nezabudli - keď v roku 1996 slávil svoje 75. narodeniny a 50. výročie kňazskej vysviacky, spoločne ho navštívili vo Svite.
Výstavba novej administratívnej budovy MNV, resp. ObÚ bola ukončená v novembri 1990. Hneď po kolaudácii sa v obradnej miestnosti uskutočnili prvé občianske sobáše. Do nových miestností sa pracovníci ObÚ presťahovali v máji 1991.
Po zrušení Miestneho kultúrneho strediska v roku 1992 boli jeho priestory zrekonštruované a Michalovské pekárne a cukrárne - s finančným príspevkom pavlovského ObÚ vo výške jedného milióna korún - tu zriadili pekáreň.
Na začiatku školského roka 1993/1994 sa základná škola presťahovala do novopostavenej budovy - pôvodné školské priestory v parku tak po štyridsiatich rokoch zostali prázdne. Budovu bývalého kláštora samospráva prinavrátiia späť rímskokatolíckej cirkvi - odvtedy stavba chátra.
Od 1. januára 1993 - odo dňa vzniku samostatnej Slovenskej republiky - obecná samospráva každoročne pripravuje novoročné ohňostroje. V roku 1996 - na Mikuláša - centrum dediny prvýkrát skrášlil vianočný strom a farebná vianočná elektrická výzdoba. Odvtedy každoročne - od Mikuláša do Troch kráľov - je centrum Pavloviec i hlavné komunikačné tepny vyzdobené svetlami s vianočnou tematikou a v centre - pred ObÚ - stojí vianočný strom, postupne pribudla i vianočná zvonkohra.
Od tohto roka začal ObÚ zhromažďovať materiály o histórii Pavloviec od prvej písomnej zmienky. K významným spoločenským udalostiam roka 1996 môžeme zaradiť okresnú prehliadku dobrovoľných požiarnych zborov - víťazov obvodových kôl (v požiarnickom športe) v kategóriách muži, ženy, dorastenci a dorastenky. Pavlovské družstvo mužov na tomto podujatí obsadilo 3. miesto.
Súčasnosť
V nedeľu 30. apríla 2023 našu farnosť Pavlovce nad Uhom navštívila s. Gemma. Prijala naše pozvanie a porozprávala nám o Podomovej návšteve Panny Márie Zázračnej medaily. Zúčastnila sa na každej sv. omši, pri ktorej krátko porozprávala o ZZM, pozvala na popoludňajšie stretnutie a v troch kostoloch už aj nechala kaplnku Panny Márie s vierou, že už u nás stále zostanú a nájdu sa rodiny, ktoré sa pri nej budú stretávať a modliť. Popoludní porozprávala záujemcom podrobnejšie o združení, o patrónke Kataríne Labouré, priblížila svedectvá a zázraky, ktoré sa udiali na príhovor Panny Márie Zázračnej medaily v rodinách i v jej živote. Ja som tiež zažila osobnú skúsenosť so Zázračnou medailou. A práve preto som 8.decembra 2022, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, pred svätou omšou prvý krát oslovila našich veriacich s ponukou prijať Pannu Máriu do svojho domu, urobiť z neho kaplnku. Ale hlavne urobiť takou kaplnkou naše srdcia, aby v nich mohla konať a premieňať ich svojou láskou. Veľmi sa teším spolu s našim duchovným otcom a farníkmi, ktorí sú aj mojimi rodákmi, že táto túžba sa stane realitou. Sestrička Gemma nám nechala 3 kaplnky, ktoré už len čakajú na požehnanie a premiestnia sa do prvých rodín. Ďakujem Pánu Bohu za to, že mu na nás tak záleží a aj za všetkých ľudí ochotných modliť sa a meniť tak k lepšiemu seba i svet. Osobitne ďakujem s. Gemme za jej obetavé srdce zapálené láskou k Bohu a k Panne Márii. Nech ju Pán odmení a požehná za všetku námahu.
Pavlovce nad Uhom prešli dlhú cestu od prvých písomných zmienok až po súčasnosť. Obec zažila obdobia rozkvetu, ale aj ťažké časy spojené s vojnami a prírodnými katastrofami. Napriek tomu si zachovala svoju identitu a kultúrne dedičstvo, ktoré ju robí jedinečnou.