Katolícky kostol sv. Martina vo Vígľašskej Hute-Kalinke je klasicistický kostol z roku 1802, ktorý bol v roku 1860 upravený a okolo roku 1940 opravený. Je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou, zaklenutými pruskými klenbami, dosadajúcimi do nástenných pilastrov.
Hlavný rokokový oltár pochádza z 2. polovice 18. storočia, uprostred je obraz sv. Martina biskupa od maliara z okruhu Františka Maulbertscha a J.L.Krackera, roku 1914 bol reštaurovaný J.Boszánerom. Nad vchodom do sakristie je nadstavec barokového oltára z polovice 18. storočia, uprostred je obraz sv. Františka. Voľná socha Jozefa pestúna je od J.Krauseho z Banskej Štiavnice. Na povale je socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia.
Kostol sv. Martina vo Vígľašskej Hute-Kalinke
Cirkevné dejiny Detvy a okolia
Pre lepšie pochopenie pokresťanenia prvotných Detvanov, ktorí pochádzali z bezprostredného okolia, znázorníme aspoň vývin i postup cirkevného sriadenia ďalšej okolice Detvy. Tomuto nám poslúži nasledujúca tabuľka, sostavená dľa údajov dosiaľ publikovaných listín.
Je veľmi pravdepodobné, že Detva potreby svoje náboženské čerpal zprvu vo Zvolene, neskorej asi v XIV. sloletí na hrade vígľašskom, poťažne prifarený môhol byť k fare vígľašskej, a až neskorej v XV. administratívnym sriadením obdržala aj svoju samostatnú duchovnú správu.
Evanjelické pramene tvrdia: „že kým bola Detva evanjelickou, patrila k Novohradskému kontuberniumu“, áno „nejaký Kaurimský v svojom životopise udáva, že bol evanj. farárom v Detve“. Nami známe pramene o tom úplne mlčia. 1558 boly Detva a Sielnica jediné katolícke obce v celej stolici zvolenskej. V zápisnicách evanjelického kontuberniumu novohradského aspoň od r. nieto žiadnej stopy evanjelickosti tohoto ľudu. R. rozširovatelia katolicismu. O Mikulášovi ku pr. grófku Nyáry, táto sa musela prv navrátiť ku katolíctvu. Lež navráťme sa k chronologickému poriadku rozpriadania cirkevných dejín detvanských.
Detvanov pod názvom missie spravovali. Páter Michal Luczicz až r. 1644 zaujal stále sídlo v Detve. O Lucziczovi dozvedáme sa, že r. hodnovernosť donácie Péchyho. Zpomedzi svetského kňažstva prvým farárom bol: Ján Gersich od 1. decembra 1647; pod nímž zakúpený bol r. deväťcentový zvon. Nasledoval: Štefan Kopcsányi od r. 1656. Štefan Bartek, dekan zvolenský. Nástupcom jeho bol od r. 1657 (12. aug.): Juraj Kolossi.
Zapisovanie rolí a lúk v dobro kostola, poťažne fary započalo sa až v r. 1661. Tak r. Sedlackich as do Medzi Komornickich pre kostol. Toho istého roku daroval Ondrej Skliar kopanicu „Hore Detvu“. Ondrej Ivan poručil lúku „Pod Perina Hora“. Taktiež výkolčisko „W Piesti“. V ten čas daroval aj Martin Krnatš výk. „W Piesti“. Tak tiež aj Michal Widienčan daroval výk. „na Kriwaň“.
Tiež vtedy zapísal kostolu Matúš Fekiač Zahradu medzi „Zubratini, ktera jest zanechana na luku“. Ondrej Fekiatš zapísal výk. „Pod Sironu nad Čelínom“. Peter Hrochowsky zapísal výkolč. „W Zlatnom“. Jozef Sveč zapísal výkolč. „Pod Mníchom wisej brodu pri Tali“. Adalbert Sturek zapísal výkolč. „W Zlatnom“. Jozef Sveč (ten čo prv) zapísal výkolč. „W Zlatnom“. N. Sworen zapísal výkolč. „W Zlatnom“. Jozef Gonda zapísal výkolč. „W Zlatnom“. Peter Svoren zapísal výkolč. „Bedicki“. Za Slatinu, Za Gornu Zubratinu.
Tento farár požehnal dňa 24. mája r. 1662 detvanského v prítomnosti J. Holeca, správcu vígľašského panstva. Dňa 20. aug. manželka grófa Ladislava Čáky, rod. R. Kostolníci sa spomínajú: Matúš Arbati a Ján Molitoris. zvon na útraty kostola i obce za 228 uhorských zlatých k úcte sv. Gregora. zvon pre hodiny za 152 zl. tieto liate boly doma, v Detve. R. 1664 Gašpar Kočinsky, tesár a či kováč v Detve, zaopatril zvon ťažký 15 libier. V ten samý rok dňa 24. kostol len postupne. Tak ešte v tom roku vystavený bol hlavný oltár za 450 zl. pokladnice chrámu (77 zl). Grófka Maria Cobor darovala kostolu strieborný kalich s paténou.
V ten samý rok Lukáč Ribat zapísal roľu v „Priesseg pod Hrobársku“. R. 1965 akýsi Peter zapísal kostolu výkolč. „pod Mníchom wise wiseckich Taloch“. vtedy Jakub Murín výkolč. „W Zadnich Kutoch“. „Hrochowsky Las“ (Laz). Taktiež Michal Benda výkolč. „W Lastieku, Na Warte, Pri Sklarowskom“ a „W Zlatnom“. čas Michal, Jakub a Pavol Kípeť zapísal výkolč. „W Zlatnom“. Súčasne Jozef Baran výkol. „Za Zadních Kutoch“, druhé ale „Nad Nemecku“. Tiež vtedy Pavol Kípeť daroval výkolč. „Za Zadních Kutoch“ čo desiatok. a „W Piesti nizej Lugoveho“.
Vtedy aj Peter Hrochovsky daroval výkolč. „W Piesti“. Michal Benda dal výkolč. „W Zlatnom“. Jur. Sonda a Jur. Suja zapísali výkolč. „Pri Uhlisku“. Pálnici“. Ján Braskina výkolč. „Hore Detvu pod Purdekom“, taktiež „W Lasteku“. Brtomil Polák daroval výkolč. „Pod Liesnu na Páleicu“. Krištof Jelen tamže. Gašpar Kováč v doline „Nemecka“, ináčej „Uhlište“ menovanej. Juraj Matusík „Pod Zlatno“. Juraj Paciga výkolč. „W Krivcoch“. Juraj Suja tamže, jako aj včelín „W Lasteku“ a výkolč. z oboch strán potôčka. Mikuláš Suja tamže. Matúš Mačna tamže. Jakub Zábojník výkolč. „W Kriwcoch“ Roku 1666 vystavili za 183 zlatých kazateľnicu v kostole.
Roku 1670 feria VI. (v piatok) po sviatku sv. darovania desiatky skrze grófku Čákyčku r. 1662. učineného. Roku 1677 zaopatrený je bočný oltár sv. toliarov, 20 meríc zbožia, 1 „mýtovnicu“ syra a jednu mericu hrachu. Za stejnú cenu ešte tohože roku zaopatrený bol aj druhý bočný oltár sv. Paduánskeho. Schematismus historicus dľa kanonickej vizitácii z r. konečne náhodou jeden cisársky vojak z jejích rúk vyslobodil, alebo ako zmienená kan. tvrdí: vymenený bol peniazmi (lytro) skrze svojích veriacich. svojích kňazských povinností už nebol súci, preto postúpil svoje miesto r. 1684. Nasledoval Juraj Kolloši mladší.
nielen obci, lež vyžadovala značné obete aj zo strany cirkve. ostenzórium (ešte r. 1663. nahradeno novým, z Viedne za 62 imperiálov zakúpeným. R. 1686 zaopatrený organ a vyplateno zaň 40 imp. v hotovosti i 20 meríc pšenice. R. odoprela. V ten samý rok zaopatrené sú kost. pavlače. R. 1688 dňa 8. dec. vydržiavaná bola tu kan. zvolenského. R. imp. Konečne dostavený i zariadený chrám vysvätený bol k úcte sv. Hlavný oltár venovaný bol úcte prebl. Františka, druhý sv. Antona Pad. Tinnínsky, tit. biskup a vikár ostrihomský. R. 1690 pristavená nákladom tohože tit. biskupa je ku chrámu predsieň. R. 1692 previedol Juraj Naray kan. vizitáciu. R. 1693. stal sa v Detve farárom Adam Győry.
Podporte opravu Kostola sv. Martina v Koválovci!
nešťastnou náhodou vznikol r. 1695. v susedstve farského bytu. zvlášť vo farských staviskách. a snáď vežička menšia pre umieraček nad svätinou. reštaurované; tiež zaopatrený centový zvon za 43 imp. strecha na komorách a bývania pre služobných. zhorené. Znovu sriadená bola za 400 imp. Domy patriace kostolu, tiež pohltnul oheň. Vo februári r. dobu. Tak 19. stoličný jurassor na požiadanie kniežaťa Pavla Esterházyho a gr. neprivoleného desiatku. slovenská. poddekan novohradský. V zápisnici vizitácie fary detvanskej z r. ohľadom povolenia desiatku z Korytárok. Aj cirkevný súd ostrihomský zamiešal sa do pravoty v otázke detvanského desiatku.
1697 18. Štefanom Blažkom, aby z poverenia pravotára sv. Balaššu, gen. vikára vyšetril záležitosť túto. Sam. Šemberyho. Pri vyšetrovaní zistilo sa - ako to dejiny farské udávajú - že gr. Čáky už r. 1662. Bottany len potvrdila. farou nespomínajú. R. 1696 zaopatrený veľký 22 centov a 14 libier ťažký zvon v cene 1100 zl. preliaty bol r. 1790. poukazuje na prisťahovalcov z obcí evanjelikmi a. v. obydlených. Nasleduje farár Štefan Rankay od 22. sep. bolo vyšetrovanie ohľadom desiatku v honoch Lúky i Korytárky cirkvi patriaceho. už Juraj Majno nastúpil faru túto dňa 20. júna 1698.
opravovaly, poť. umiestená vo veži u kostola. R. V tom istom roku zaopatrený pre vežičku nad svätinou zvonček a obhradený hrobitov. R. 1703 dňa 19. júna položený základný kameň káplnky na hrobitove k úcte sv. miestnym farárom 19. marca 1704 posvätený. Vtedy spravená aj drevená brána na hrobitov. svätých. R. 1707 daroval Ján Dobronay, kedysi detvanský pivovarčí, strieborný kalich pre kostol. Ten istý daroval aj r. 1718 medený kalich s tanierikom. svojho kostola. Od neho pochádza aj r. monstratorium, do dnes užívané. R. 1712 vystavený bol múr okolo kostola trovami 777 zl. R. 1714 požehnal jágerský biskup dva zvony pre detvanský kostol. prenájmu. Jánovi Žilkovi za 20 imperiálov. úžitku mäsiarovi za 16 imperiálov.
dolná časť, horná ale Ondrejovi Fekiač. Kiseľovi, zhora Jozefovi Dobronaymu pivovarčiemu. organistu; z ľava dolná je prepustená obci, horná prislúcha farárovi. zášti popredných zvolenských protestantov. R. jehožto vchodom s dovolením farárovím zariadil si Adam Spodniak komôrku. čas cirkevné prislúchala k Novohradu. Jozef Szentkereszti nastúpil faru r. 1724. Pod ním r. 1728. „umieraček“. R. 1730 znovuzriadené je nábožné braterstvo „Kordigerov“ (snáď bratov III. Františka?) R. Nad Skliarovom zvané. O Imrichovi Husárovi, ktorý sa stal r. toľko, že pochádzal z Tek. Sv. Kríža. Pod ním r. 1748 prvýkráť vyskytujú sa počty cirkevného chudobinca. Za ním 24. febr. nasledoval Mártin Jónas, predtým farár na Senohrade. R. 1744 vystavený dom hospodársky (inquilinaris). R. 1750 obnovený veľký oltár a kazateľnica za 412 zl. R. 1751 zaopatrený nový organ z pozostalosti neb. Rajeckého farára babinského. R. 1754 vydržiavali tu Minorití sv. missie. R. 1756 prelievaný bol zvon visiaci nad svätinou.
zemetraseniu, a hromom zapálené shorely aj stodoly a maštale farské. Imrich Malnianský započal úradovanie dňa 20. jan. 1759. zaopatrený umieraček s nápisom: „G. O. S. Mich. Neusohl Anno 1759)“. Taktiež k hodinám centový zvon bez nápisu. R. 1763 vystavená nová farská budova zo stáleho materiálu. R. 1767 zadovážený dľa velikosti tretí zvon s nápisom „Fusa per G. Dettvensium. 1768“. R. 1768 postavená socha sv. Jána Nepomuckého. R. 1771 vydržiavali otcovia Minoriti opätovne sv. missie (v máji). Nasledoval r. 1774 (22. marca). obcami privtelená je r. Baňskobystrické biskupstvo totiž r. 1776 vykrojené je z arcibiskupstva ostrihomského. R. 1774 zaopatrený stredný zvon. Roku ale 1776 nové tabernákulum, oltár a schodište veľkého oltára zaopatrené. rok dňa 21. krom štyroch domov aj farskú strechu a čeľadnú izbu. R. 1778 bol kostol a fara úradne vizitované. páru mericu ovsa a 20 krajciarov ročite. R. v obeť padly. R. 1780 vymeral sa nový hrobitov, do ktorého pochovávať začali 1. roku. R. 1781 navštívil úradne farnosť túto František Berchtold, prvý biskup baňskobystrický.
R. 1781 pukol sa neopatnosťou zvonárov najväčší zvon. R. 1784 14. júna Okoličáni vymenovaný bol za kanonika; neskôr stal sa farárom: František Xav. škôl - teda prvý cirkevný hodnostár medzi farármi tunajšími. fary detvanskej. R. i výdavkoch kostola. premenená je k väčšiemu pohodliu veriacich v bránu. R. bočiek piva dostávať ročite, čo však prestalo, a preto sa o tom vyjednávalo. R. 1786 vystavená dvojposchodová sýpka. R. 1787 spravený farský včelín. jednu roľu. Dňa 17. obtiahnutú, ako aj z labaru ztiahnutú damastovú látku so sebou zobral do B. Čierny ale labarum, tri zástavy, ako aj sochu sv. žiadnemu ďaľšiemu úžitku nesúce zanechal. miestni kapláni. rozdeliac medzi seba trovy - stálym materiálom ohradil. 3000 duší. Bystrice odoslalo. Rozkaz skutočne vyplnený.
nastúpil faru r. 1790 Juraj Špainský, predtým farár vo V. Slatine. Roku 1790 preliaty bol jeden 25 centový zvon, na ňomž je nasledujúci chronostikon. „FranCIsCVs VoCor! V tomže roku 21. nov. administratívnemu odlúčeniu Detvanskej Huty od matky cirkve obce Detvy. Ján Dluholucky stal sa farárom r. opátom. Kostolu daroval cenný relikviár. Za ním nasledoval r. 1811 Jozef Mocay. dvojnásobnej vynáhrady. Podobne r. otázke domu nad farskou pivnicou, farárom Dluholuckym bezprávne vystaveného. ďalej fare - panstvo pre seba odkúpilo. farára detvanského z Detvanskej Huty - prenesené boly na farára detvahuťanského. totižto splácala detvanskému farárovi v hotovosti 48 zl. prešp. meríc ovsa. - Takto sa Detvanská Huta z počiatku filiálka, neskorej r. ekspozitúra fary dekanskej (s miestnym kaplánom), konečne r. 1804 osamostatnila. terajší chrám postavený je r. 1843; farnosť počíta 2300 duší.) R. 1806 dňa 30. nov. v ten deň Ondrej Gonda. Pod Jozefom Mocay prevedená bola aj kan. vizitácia fary detvanskej. 14. Ján Štrba prepošt. septemvírom a konsistoriálnym radcom. sklenník. Porúchanú farskú záhradu obmuroval. o jedno patro a prikryl ju meďou. R. Moyzesom, ozdobený slovenským nápisom. Za Štrbom nasledoval Ján Čapek (r. 1864 sa stal farárom Detvy Jozef Trost, po jehožto 24ročnom farárovaní mimo r. vystavenej káplnky ostalo málo stopy. domu, kde aj dokonal. R. 1889. prevedení. aj kostol z dnuká i z vonku, no práca táto onedlho na zmar vyšla požiarom. sirotínec, o jehož zaniknutí sa ešte zmienime. trikráť sv. zanedbaným ľudom o niečo blahejšie pomery docieliť.
detvanskou a detvahuťanskou. obetovavosťou majetných lazníkov - na vynikajúcejších vŕškoch a lazoch zvonice. ľudu!) a v Krivcoch. Na poslednom mieste projektoval aj väčší kostolík. tieto nepatria už pod pero dejepiscovo. Na náboženský a vôbec myšlienkový svet ľudu detv. vplyv mali aj pomocníci v duchovnej správe, kapláni. Prvý detv. spomína sa františkán P. Theodor Szentandrássy. Neskorej účinkovali tu už traja kapláni. Fr. kňazskú horlivosť zpomínať neprestáva. rozmerov, tak že dľa úr. kdežto pravdepodobnejší kalkul udáva ích do 17,000. Rozdelenie duchovnej správy, t. podelenie detvanskej farnosti na viac fár stáva sa čo deň nutnejším. k tomu pravda nieto. Ľud nemá odkiaľ, patronátu bola to vec ľahostajná. osudu hodným dušiam.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Okrem kostola sv. Martina vo Vígľašskej Hute-Kalinke sa v okolí nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok:
- Drevený artikulárny kostol v Hronseku: Spolu s drevenou zvonicou je jednou z najväčších drevených stavieb v Strednej Európe. Bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
- Kostol sv. Martina v Čeríne: Rannogotický kostol zo začiatku 14. storočia, jedna z najvzácnejších pamiatok na okolí Banskej Bystrice.
- Kostolík sv. Františka z Assisi v Ponikách: Stredoveký kostolík týčiaci sa na kopci nad obcou.
- Kalvária v Banskej Štiavnici: Neodmysliteľný krajinný prvok mesta.
- Kalvária v Modrom Kameni: Neskorobaroková kalvária nachádzajúca sa priamo nad mestom.
- Katedrála sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici: Najvýznamnejšia sakrálna stavba v meste.
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici: Nazývaný aj nemecký, najstaršia stavba v Banskej Bystrici.
- Kalvária v Kremnici: Rozprestiera sa na úpätí vrchu Šturc.
- Kalvária v Hliníku nad Hronom: Ukrytá v prekrásnom prostredí tunajších lesov.
- Zaniknutý románsky Kostol sv. Dedinka Rimavská Baňa bola počas stredoveku významnou obcou Rimavského panstva. Vďaka tomu sa tu do dnešných dní zachovali historicky nesmierne cenné pamätihodnosti.