Kostol sv. Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici
Rané dejiny a vlastnícke vzťahy
Dedina bola pôvodne poddanskou osadou stupavského panstva. V roku 1377 ju uhorský kráľ Ľudovit I. Veľký daroval paulínom z Marianky. Začiatkom 16. storočia patrila časť obce k stupavskému panstvu, časť vlastnili marianskí paulíni.
Keď Gašpar Szerédy dostal do vlastníctva stupavské panstvo od uhorského kráľa Ferdinanda I., Záhorská Bystrica sa stala trvalou súčasťou stupavského panstva. Postupne ju začali osídľovať kolonisti z Chorvátska, neskôr roľníci z Moravy, Rakúska a zo susedných panstiev.
Farnosť a jej význam
Zo súpisov pápežských desiatkov sa dozvedáme, že už v roku 1332 bola v Záhorskej Bystrici zriadená fara. V rokoch 1624-1752 bola Záhorská Bystrica farnosťou aj pre obyvateľov Lamača, čo znamenalo zblíženie oboch dedín napriek tomu, že mali rôznych zemepánov.
Rozvoj obce
V 18. storočí obec získala povesť najbohatšej dediny záhorskej časti Bratislavy. Mala nielen veľký počet obyvateľov (1 503), ale aj významnú poľnohospodársku produkciu. Umožňovali to priaznivé pôdne a klimatické podmienky, vhodné na pestovanie rôznych plodín. Bystričania boli známi jej pestovaním a predajom v Bratislave a vo Viedni. Poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat bol v období súkromného hospodárenia hlavným zdrojom obživy. Známe sú najmä špeciálne pestované zemiaky - kifle (rohlíčky) a samozrejme výborná kapusta - zelé.
Pričlenenie k Bratislave a súčasnosť
Záhorská Bystrica bola v roku 1972 pričlenená k hl. mestu Bratislava za účelom rozvoja hlavného mesta smerom na severozápad. Začala tak jednu z najvýznamnejších udalosti svojich dejín. Katastrálne územie svojou rozlohou predstavuje štvrté najväčšie územie spadajúce pod mesto Bratislava.
Témy, ktoré Bystričanov zaujímajú
Kostol sv. Petra a Pavla
S prvou zmienkou o existencii kostola a farnosti sa stretávame v roku 1332 v súpise pápežských desiatkov. S istotou preto môžeme tvrdiť, že v Bystrici existovala fara a kostol, prípadne kaplnka, na začiatku 14., prípadne v druhej polovici 13. storočia. Stavba predchodcu dnešného barokovo-klasicistického chrámu úzko súvisela s príchodom chorvátskych kolonistov po roku 1526, prvý Chorváti sú v Bystrici doložený už v roku 1529. Ich príchod bol podnetom na prebudovanie kaplnky, ktorá už priestorovo nepostačovala, na rozmernejší, i keď z dnešného pohľadu malý kostol. Jeho stavbu datuje do roku 1534 na miesto kaplnky sv. Petra, ktorá bola filiálkou stupavského kostola.
Interiér kostola sv. Petra a Pavla
Vývoj kostola
- 1332: Prvá zmienka o kaplnke sv. Petra.
- 1534: Prestavba kaplnky na kostol sv. Petra a Pavla.
- 1803: Položenie základného kameňa nového kostola.
- 1834: Slávnostná konsekrácia kostola.
Architektúra a interiér
Kostol sv. Petra a Pavla je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so svätyňou ukončenou pravouhlým záverom. Loď je dlhá 20,8 m, široká 10,7m, zaklenutá troma poliami pruskej klenby na pásoch dosadajúcich na rímsové hlavice zdvojených pilastrov a v rohoch na hlavice zalomených pilastrov. Na západnej stene kostolnej lode je murovaný chór na dvoch stĺpoch. Loď kostola je presvetlená šiestimi veľkými oknami. Bočný vchod do kostola je na južnej stene. Svätyňa kostola má dĺžku 10,46 m, šírku 8,3 m, zaklenutá je vo výške 15 m.
Súčasné zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia a vyznačuje sa slohovou a štýlovou jednotnosťou. Hlavný oltár je zasvätený patrónom chrámu sv. Petrovi a Pavlovi. Zhotovil ho v roku 1906 Jozef Kreuse z Banskej Štiavnice. Kazateľnica z roku 1917 je dielom tirolského majstra Jozefa Rungaldiera. Oltár Ružencovej Panny Márie je umiestnený do niky v severnej stene kostola.
Zvony a organ
Vo zvonici sú zavesené štyri zvony uliate v roku 1925. Na chóre sa nachádza 15-registrový dvojmanuálový organ s pedálom a pneumatickou výpustkovou traktúrou, ktorý postavila budapeštianska filiálka firmy Rieger v roku 1902 a ktorý je funkčný dodnes.
Fara
Pôvodne stála farská budova na mieste už dnes zaniknutého cintorína severne od kostola, mala slamenú strechu a v polovici 18. storočia bola v dezolátnom stave. Až do príchodu farára Bobkoviča v roku 1742 farári na Bystrickej fare nebývali a dochádzali za svojimi veriacimi z Bratislavy. V roku 1751 daroval gróf Leopold Pálfi budovu dnešnej fary, nazývanú ako Gertnerov dom, ako sídlo bystrických farárov. Pálfi kúpil dom od Gertnera za 750 zlatých. Baroková kúria bola postavená v roku 1737 Gertnerom, ktorý bol úradníkom na pálfiovskom panstve.
Cintoríny
Najstarší cintorín v Bystrici sa nachádzal v strede obce, na mieste dnešného kostola. Po roku 1779 sa začalo pochovávať na farskom pozemku hneď v susedstve prvého cintorína. Tento druhý cintorín, na mieste ktorého je dnešný farský park, bol požehnaný v roku 1779 a dnes ho pripomína hlavný kamenný kríž z pieskovca. Na tomto cintoríne sa prestalo pochovávať v roku 1881, odkedy slúži nový cintorín na dnešnej Pútnickej ulici.
Okrem nich bol na území Záhorskej Bystrice aj morový cintorín, dnes už zaniknutý a bol situovaný v dolnej časti dnešnej Tatranskej ulice. Slúžil na pochovávanie v tridsiatych rokoch 19. storočia.
Cintorín v Záhorskej Bystrici
Významné udalosti a osobnosti
- 1561: Príchod farára Matiasa Nojema, hlaholistu, ktorý slúžil bohoslužby v staroslovienskom jazyku.
- 1742: Príchod farára Jána Ignáca Bobkoviča, ktorý začal bývať na bystrickej fare.
- 1801-1824: Pôsobenie farára Jozefa Dergoviča, ktorý mal veľkú zásluhu na stavbe kostola.
- 1826-1873: Pôsobenie farára Jozefa Taincznera, ktorý zariadil interiér kostola a jeho posviacku.
Súčasnosť
Dnes oslavuje Záhorská Bystrica 710. výročie prvej písomnej zmienky. Pri príležitosti 700. výročia sa konalo slávnostné oceňovanie obyvateľov Naj Bystričan a Záhorská Bystrica v tejto tradícii pokračuje aj tento rok.