Farnosť Piešťany: História a Jezuitský Vplyv

Piešťany, známe kúpeľné mesto, sa pýšia bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi významné sakrálne stavby patrí aj miestny kostol, ktorý prešiel zložitým vývojom a dodnes zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho históriu, architektúru a súčasné aktivity.

Lahodná klíma, žírne údolie Váhu, veniec lesov, ale najmä termálne žriedla lákali do piešťanskej oblasti už pravekého človeka. Počas tisícročí tu vznikali osady, ktoré sa zlúčili v oppidum. Piešťanský región sa v historickom období stal súčasťou najstaršieho útvaru starých Slovákov - Nitrianskeho kniežatstva, otvárajúceho sa už na prelome 8/9. storočia kresťanstvu zo Západu.

Začlenenie našej vlasti do kultúrnej Európy po prijatí kresťanstva v 9. storočí sa stalo nepochybným historickým faktom. Ani rozbitie Veľkomoravskej ríše starými Maďarmi r. 906 nenarušilo rozmach kristianizácie v našich krajoch. Výhodná poloha piešťanského regiónu lákala aj v ďalších stáročiach nevítaných návštevníkov, ohlasujúcich sa "ohňom a mečom...".

Preto vďačne vítame akýkoľvek zachovaný vierohodný fragment, či zápis, akým zatiaľ je prvá doteraz známa zmienka o Piešťanoch (Pescan) v Zoborskej listine z r. 1113 dokumentujúcej obnovu obecných hraníc po uvedenej invázii moravských Přemyslovcov. Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia.

Potvrdzuje to gróf I. Bercsényi r. 1638 údajom z neprístupného prameňa o stavbe románskeho kostola v Piešťanoch v bližšie neurčenej časti obce. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095). Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.

História Rímskokatolíckej Farnosti v Piešťanoch

Obráťme pozornosť k ťažiskovej téme - dejinám rímskokatolíckej farnosti v Piešťanoch. Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560.

Erb mesta Piešťany

Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly. Vtedajšia územná príslušnosť Piešťan k Nitrianskej stolici i názov arcidiakonátu zavádzajú. Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15.

Znovu treba pripomenúť smutnejšiu minulosť Piešťan. Sprievodcami katastrôf a nešťastí prepletajúcich sa dejinami boli skaza, pustošenie. Postihovali všetky oblasti života, všetky vrstvy obyvateľstva. Najviac trpel poddaný ľud - znášal najväčšiu ťarchu povinností voči vrchnosti. Starosť o poživeň ľudu ledva dovolila ako-tak udržiavať strechu nad hlavou. Zúfalé položenie plodilo úpadok mravov, rezignáciu. Dezolátny stav cirkevných i svetských objektov bol bežným javom.

Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa. Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Od jeho postavenia pred rokom 1332 sa počet obyvateľov Piešťan r. 1756 viac ako zdvojnásobil na 2522 osôb, z toho 2452 katolíkov.

Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu. Zničenú faru nahradila nová, slúžila do r. Po povodni sa farníci rozhodli postaviť nový Boží chrám. S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa.

Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby. Rozvoj kúpeľov sprevádzal nárast obyvateľov Piešťan v r. Teplická kaplnka, zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, baroková, postavená r. 1760 z milodarov veriacich medzi Riaditeľstvom kúpeľov a kníhkupectvom v Parku, odolala veľkej povodni.

Príchod a Pôsobenie Jezuitov

Prínosom pre pastoráciu rozrastajúcich sa Piešťan bol príchod Pátrov Spoločnosti Ježišovej (Jezuitov) r. 1930. Jezuiti zriadili aj obytné a spoločenské centrum pre exercície. Nezabudnuteľný P. Eiselle SJ vystihol narastajúcu potrebu priestorov pre bohoslužby a tak v štyridsiatych rokoch 20. storočia inicioval verejnú zbierku na nový kostol v Piešťanoch.

Až po "Nežnej revolúcii" sa r. 1990 Pátri vrátili, aby začali odznova. Na mieste pôvodnej kaplnky Jezuiti postavili novú, modernú, priestrannú Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie.

Sčítanie ľudu r. 1991 potvrdilo, že v Piešťanoch je 33 tisíc obyvateľov, z toho vyše 21 tisíc katolíkov. Pádom totality sa uvoľnili zábrany, religiozita ožila, kostoly, kaplnky priam "praskali vo švíkoch". Nepomohli provizóriá bohoslužieb v školách, nemocnici, Dome smútku. Neudržateľný stav sa pokúsili prekonať "Parochus loci" - miestny dekan-farár vdp. Milan Medek a jeho nástupca vdp. Jozef Vlasák.

Za podpory Mesta Piešťany, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sponzorov, inštitúcií i veriacich cez zbierky a individuálne príspevky i rôzne formy spolupráce sa podarilo s požehnaním Najvyššieho postaviť nový chrám sv. Cyrila a Metoda na Nitrianskej ulici v Piešťanoch, ktorý 4. novembra 2000 posvätil J.E. Mons. Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.

Cirkevné Školstvo

Ďalším fundamentálnym článkom kresťanskej výchovy je cirkevné školstvo. Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.

Pedagogické zbory obidvoch cirkevných škôl si uvedomujú akej konkurencii sú vystavené v súťaži so štátnymi školami. Vedia, že úspech a uznanie tradične podmieňuje vyššia kvalita odbornej výuky ale aj prepotrebnej morálnej výchovy na báze náboženskej - nutných predpokladov obrody totalitou devastovaného myslenia a ponímania života.

Aktivitu súčasného správcu fary dokresľuje skutočnosť, keď pri náročnom organizovaní výstavby nového kostola sa postaral i o starý kostol sv. Štefana kráľa. Našiel sponzorov i realizátora na spevnenie statiky chrámu, prejavujúcej sa nepríjemnými až hrozivými trhlinami v obvodovom murive. Následne, vďaka zámorskému sponzorovi, piešťanskému rodákovi, sa chrám skvie obnovenou maľbou.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Z histórie kaplnky Sedembolestnej Panny MárieTo, že kaplnka dnes stojí na svojom mieste, je okrem Božej pomoci aj ukážkou vytrvalosti a obetavosti mnohých ľudí.

V rokoch 1933 - 1934 vypracoval Ľudovít Winter, vtedajší riaditeľ a nájomca kúpeľov, plán, podľa ktorého sa malo v Piešťanoch, v časti Floreát, postaviť gymnázium, kostol a internát, ktoré by zveril do starostlivosti niektorej rehoľnej spoločnosti. Žiaľ, plán sa nezrealizoval pre nedostatok dostupných odborníkov.

S viceprovinciálom slovenskej SJ (Spoločnosť Ježišova, ľudovo „jezuiti") P. Rudolfom Mikušom sa však dohodli, že k plánom sa môžu vrátiť neskôr.

Rozrastajúcim sa Piešťanom chýbal najmä nový kostol, pretože starý kapacitne nestačil a bol aj ďaleko od nových mestských štvrtí. Pán Winter teda pokračoval v organizačných prípravách. 27. 2. 1939 Obecná rada v Piešťanoch vyhovela žiadosti Katolíckej školskej stolice o stavbu jezuitského kláštora. Obecná rada rozhodla o darovaní pozemkov na tento účel o výmere 6000 m2 „na Váhovom rade" (juhovýchodný okraj mesta). Pozemok však nebol dobre situovaný a centrum mesta by bolo naďalej bez kostola. Malá „kúpeľná kaplnka" pri sklenenom moste bola primalá, aby suplovala funkciu kostola pre obyvateľov centra.

Provinciál P. Rudolf Mikuš však rozhodol, aby sa jezuita P. Ľudovít Eiselle po dohode s dekanom Šindelárom natrvalo usadil v meste, s úlohou pripraviť založenie domu SJ a stavbu kostola. 25. 9. 1939 vystavil apoštolský administrátor ThDr. Pavol Jantausch poverovaciu listinu, v ktorej dáva súhlas na zriadenie rehoľného domu.

S pozemkom pre kostol však boli naďalej problémy. Ako vhodné miesto pre kláštor a kostol sa javil objekt Vojenského kúpeľného ústavu, ktorý bol pomerne málo využívaný vojakmi. Prebehlo niekoľko rokovaní zástupcov mesta, štátu aj cirkvi. P. Eiselle dal na žiadosť Ministerstva národnej obrany vypracovať projekt kostola architektovi B. Szönyimu a prof. Wimmerovi. Padlo niekoľko prísľubov, ale nakoniec sa 11. 3. 1941 ukázalo, že vojaci len naťahovali čas a robili obštrukcie. Jezuitom tým však spôsobili nemalé finančné výdavky. Zámer s Vojenským kúpeľným ústavom sa teda nepodarilo zrealizovať.

Medzitým zámer už nemohli podporovať bratia Winterovci, lebo boli vo vyšetrovacej väzbe v Bratislave pre ich židovskú minulosť, hoci v tej dobe boli už vyše 30 rokov pokrstení a v Slovenskom štáte dostali prezidentskú výnimku z protižidovských zákonov. Aj keď ich 18. 3. 1941 prepustili z väzenia, mladší z nich ochorel a druhý sa najprv z obavy pred represáliami skrýval a napokon ho aj tak internovali v záchytnom tábore v Seredi a deportovali do koncentračného tábora Terezín v Čechách. Starší sa dožil konca vojny a istý čas pôsobil ako zamestnanec firmy Floreat, ktorú sám založil. Po nastolení marxistického režimu sa však čoskoro dostal do nemilosti komunistov a v roku 1949 ho prepustili z práce.

Po dlhších rokovaniach s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií sa ako vhodné miesto ukazovala stará Župná nemocnica. Prezidiálny šéf Ministerstva vnútra, Dr. Izidor Koso, priznal, že táto pomerne malá nemocnica je zastaraná a štát na ňu iba dopláca, že pre štát by bol jej odpredaj výhodný, hoci aj za nižšiu cenu. 3. 1. 1942 zástupcovia Ministerstva vnútra odovzdali pozemok a budovy Župnej nemocnice do správy a užívania Spoločnosti Ježišovej. Garantom finančnej úhrady mala byť obec Piešťany.

P. Eiselle so spolupracovníkmi urobili z dvoch väčších miestností kaplnku s kapacitou asi 500 ľudí a v obytnej časti upravili tri izby. Na plánovanie a vykonanie stavebných prác sa podujal pán staviteľ Brokeš, stolárske práce robil pán Vavro a maliarske pán Guriš. Pôvodný oltár darovali pátrom jezuitom sestry uršulínky z Trnavy. Do Piešťan ho priviezli 19. 1. 1942. Začiatkom marca zavesili na dvore pri kaplnke malý, ale zvučný zvon. Kaplnka sa zakrátko naplnila, a ani tri nedeľné omše nestačili. Preto v letnom období slúžili omše na dvore, kde sa vošlo oveľa viac ľudí.

Na základe predbežných odhadov očakávali jezuiti platbu za schátraný a neužitočný objekt 100 000 až 200 000 korún. 7. 5. 1942 sa však dozvedeli, že Ministerstvo vnútra žiada 600 000 korún. To však bola suma, ktorú nemohli uhradiť ani jezuiti, ani obec ako garant kúpy. Nastalo horúčkovité vyjednávanie a vysvetľovanie pôvodných podmienok pozvania jezuitov do Piešťan, doložených zápisnicou z 20. 4. 1935. Napokon sa celý prípad priaznivo doriešil v marci 1943, keď sa Ministerstvo vnútra uspokojilo so sumou 150 000 korún. Sumu nakoniec zaplatila obec ako svoj príspevok na stavbu nového kostola.

Keď bol objekt vo vlastníctve rehole, mohli sa začať práce na zväčšení kaplnky. Kaplnka dostala podobu písmena L a bola takto činná až do roku 1997. V dome sa nadstavili aj manzardky, ktoré slúžili pre ubytovanie jezuitov. Na prestavbu prispel Župný úrad v Trenčíne sumou 50 000 korún. Stavebným robotníkom pomáhali aj väčší miništranti a ženy z mesta. Nová kaplnka mohla prijať až do 900 ľudí už v novembri 1943. Vdp. Alexander Šindelár, miestny dekan, vysvätil kaplnku Sedembolestnej Panny Márie 14. 11. 1943.

O naliehavej potrebe kaplnky svedčí fakt, že ju ľudia dostatočne napĺňali napriek tomu, že cez sviatok v nej slúžili 4 omše a vo všedný deň 2.

Kaplnka bola ohrozená aj na sklonku 2. svetovej vojny. Ustupujúci nemeckí vojaci dostali príkaz vyhodiť do vzduchu budovu starej pošty v tesnom susedstve. Keď ich Piešťanci prosili, aby to nerobili, vojaci im vysvetlili, že keby neposlúchli príkaz, postrieľali by ich. Vojaci dokonca začali hĺbiť šachtu na trhaviny. Z neznámych dôvodov však nakoniec iba zničili ústredne, ale budovu nechali stáť. Len okná na kaplnke rozbil výbuch na sklenenom moste vzdialenom asi kilometer.

Od roku 1946 bol zriadený Prípravný výbor pre stavbu nového kostola, ktorý zhromažďoval milodary na stavbu nového kostola. Bola založená Mariánska kongregácia, počas 2. svetovej vojny tu bol istý čas umiestnený Teologický inštitút SJ, ktorý sa musel presťahovať z "partizánskej" Banskej Bystrice. Študenti usporadúvali akadémie a hrali divadlá z ktorých výťažok venovali na stavbu kostola. Do dvora sa už privážal aj materiál na nový kostol.

13. 4. 1950, krátko pred polnocou, komunisti so zbraňami v ruke násilne ukončili činnosť rehole. Odviezli všetkých rehoľníkov a skonfiškovali aj financie na stavbu nového kostola vyzbierané ako milodary.

V roku 1968 sem prišiel P. Michal Petráš SJ, ktorý spravoval kaplnku do roku 1972. Potom mu komunisti v rámci "normalizácie" odobrali štátny súhlas. V roku 1971, v rámci liturgickej obnovy podľa záverov II. vatikánskeho koncilu, farský úrad zabezpečil pre kaplnku nové liturgické zariadenie, elektrifikáciu a vymaľovanie. Priľahlé budovy rezidencie slúžili ako rekreačné zariadenie pre kňazov a cirkevných zamestnancov.

Systematická pastorácia bola obnovená až 6. januára 1990, kedy sem prišiel ako prvý P. Ján Revák SJ, ktorý spolu s P. Jozefom Porubčanom SJ a P. Michalom Potockým SJ začali písať nové dejiny piešťanskej komunity.

Exercičný dom v Piešťanoch stal známym na celom Slovensku. A to aj napriek nevyhovujúcim priestorovým podmienkam.

V roku 1995 vedenie slovenskej provincie SJ rozhodlo, že sa konečne splní plán P. Eiselleho SJ. Bol postavený nový komplex, ktorý zahŕňa stavbu nového kostola aj exercičného domu. Kostol posvätil 11. 10. 1997 J. E. Mons. Dominik Tóth a exercičný dom J. E. Mons. Vladimír Filo 26. 5. 2000. Stará kaplnka bola v prevádzke dokonca aj počas prvej fázy výstavby nového kostola, ktorý stojí na jej mieste.

Aj nový kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Podľa tradície sa však stále volá kaplnkou. Autormi stavby sú Ing. arch. Ľubomír Mrňa a Ing. arch. Marcel Kajlich. Liturgické zariadenie je od architekta Ľudovíta Chmelára. Sochy Panny Márie a zmŕtvychvstalého Ježiša (umiestnené z ľavej a pravej strany nad oltárom) od Doc. Akad. sochára Milana Lukáča. Krížovú cestu namaľoval akademický maliar Ladislav Záborský v roku 1997. Eklektický bočný oltár je ponechaný zo starej kaplnky.

Snaha o vybudovanie exercičného domu vzišla z exercičných tradícií jezuitov. Snažili sa vytvoriť čo najlepšie vonkajšie podmienky pre tých, ktorí si chcú usporiadať svoj život v súlade s Božou vôľou. A tak majú dnes k dispozícii exercičnú kaplnku, kuchyňu a jedáleň. Exercitanti sú ubytovaní v 29 jednoposteľových izbách. Každá izba má svoje samostatné sociálne zariadenie. Exercície tu absolvuje priemerne viac ako 1000 veriacich za rok, vrátane kňazov a rehoľníkov.

Až do postavenia nového farského kostola sv. Cyrila a Metoda patrila kaplnka k najnavštevovanejšiemu kostolu v Piešťanoch, lebo starý farský kostol je v Starých Piešťanoch, pomerne ďaleko od centra. Kaplnka je známa aj každodenným spovedaním pri každej sv. omši, čo radi využívajú nielen veriaci z Piešťan, ale aj z okolia.

Klasicistický Kostol svätého Štefana Kráľa

Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium.

Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu.

S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa.

Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby.

Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia. Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom.

Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje. Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927.

Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov.

18. marca 2005 bol na kostole osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Piešťanoch

Okrem Kostola svätého Štefana sa v Piešťanoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne objekty:

• Kúpeľná kaplnka (Winterova 74): Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu.
• Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1): Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho.
• Kostolík Krista Kráľa (Kocurice): Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997.
• Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.

Prehľad Farárov a Administrátorov

Nižšie nájdete chronologický prehľad farárov a administrátorov, ktorí pôsobili vo farnosti Piešťany:

Poznámka: Tabuľka obsahuje len časť z celkového zoznamu farárov a administrátorov.

tags: #farnost #piestany #jezuiti