Lahodná klíma, žírne údolie Váhu, veniec lesov, ale najmä termálne žriedla lákali do piešťanskej oblasti už pravekého človeka. Počas tisícročí tu vznikali osady, ktoré sa zlúčili v oppidum. Piešťanský región sa v historickom období stal súčasťou najstaršieho útvaru starých Slovákov - Nitrianskeho kniežatstva, otvárajúceho sa už na prelome 8/9. storočia kresťanstvu zo Západu.
Začlenenie našej vlasti do kultúrnej Európy po prijatí kresťanstva v 9. storočí sa stalo nepochybným historickým faktom. Ani rozbitie Veľkomoravskej ríše starými Maďarmi r. 906 nenarušilo rozmach kristianizácie v našich krajoch. Výhodná poloha piešťanského regiónu lákala aj v ďalších stáročiach nevítaných návštevníkov, ohlasujúcich sa "ohňom a mečom...".
Preto vďačne vítame akýkoľvek zachovaný vierohodný fragment, či zápis, akým zatiaľ je prvá doteraz známa zmienka o Piešťanoch (Pescan) v Zoborskej listine z r. 1113 dokumentujúcej obnovu obecných hraníc po uvedenej invázii moravských Přemyslovcov. Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia.
Potvrdzuje to gróf I. Bercsényi r. 1638 údajom z neprístupného prameňa o stavbe románskeho kostola v Piešťanoch v bližšie neurčenej časti obce. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095). Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.
Obráťme pozornosť k ťažiskovej téme - dejinám rímskokatolíckej farnosti v Piešťanoch. Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560.
Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly. Vtedajšia územná príslušnosť Piešťan k Nitrianskej stolici i názov arcidiakonátu zavádzajú. Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15.
Erb mesta Piešťany
Znovu treba pripomenúť smutnejšiu minulosť Piešťan. Sprievodcami katastrôf a nešťastí prepletajúcich sa dejinami boli skaza, pustošenie. Postihovali všetky oblasti života, všetky vrstvy obyvateľstva. Najviac trpel poddaný ľud - znášal najväčšiu ťarchu povinností voči vrchnosti. Starosť o poživeň ľudu ledva dovolila ako-tak udržiavať strechu nad hlavou. Zúfalé položenie plodilo úpadok mravov, rezignáciu. Dezolátny stav cirkevných i svetských objektov bol bežným javom.
Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa. Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Od jeho postavenia pred rokom 1332 sa počet obyvateľov Piešťan r. 1756 viac ako zdvojnásobil na 2522 osôb, z toho 2452 katolíkov.
Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu. Zničenú faru nahradila nová, slúžila do r. Po povodni sa farníci rozhodli postaviť nový Boží chrám. S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa.
Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby. Rozvoj kúpeľov sprevádzal nárast obyvateľov Piešťan v r. Teplická kaplnka, zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, baroková, postavená r. 1760 z milodarov veriacich medzi Riaditeľstvom kúpeľov a kníhkupectvom v Parku, odolala veľkej povodni.
Prínosom pre pastoráciu rozrastajúcich sa Piešťan bol príchod Pátrov Spoločnosti Ježišovej (Jezuitov) r. 1930. Jezuiti zriadili aj obytné a spoločenské centrum pre exercície. Nezabudnuteľný P. Eiselle SJ vystihol narastajúcu potrebu priestorov pre bohoslužby a tak v štyridsiatych rokoch 20. storočia inicioval verejnú zbierku na nový kostol v Piešťanoch.
Až po "Nežnej revolúcii" sa r. 1990 Pátri vrátili, aby začali odznova. Na mieste pôvodnej kaplnky Jezuiti postavili novú, modernú, priestrannú Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie.
Sčítanie ľudu r. 1991 potvrdilo, že v Piešťanoch je 33 tisíc obyvateľov, z toho vyše 21 tisíc katolíkov. Pádom totality sa uvoľnili zábrany, religiozita ožila, kostoly, kaplnky priam "praskali vo švíkoch". Nepomohli provizóriá bohoslužieb v školách, nemocnici, Dome smútku. Neudržateľný stav sa pokúsili prekonať "Parochus loci" - miestny dekan-farár vdp. Milan Medek a jeho nástupca vdp. Jozef Vlasák.
Za podpory Mesta Piešťany, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sponzorov, inštitúcií i veriacich cez zbierky a individuálne príspevky i rôzne formy spolupráce sa podarilo s požehnaním Najvyššieho postaviť nový chrám sv. Cyrila a Metoda na Nitrianskej ulici v Piešťanoch, ktorý 4. novembra 2000 posvätil J.E. Mons. Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.
Ďalším fundamentálnym článkom kresťanskej výchovy je cirkevné školstvo. Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.
Pedagogické zbory obidvoch cirkevných škôl si uvedomujú akej konkurencii sú vystavené v súťaži so štátnymi školami. Vedia, že úspech a uznanie tradične podmieňuje vyššia kvalita odbornej výuky ale aj prepotrebnej morálnej výchovy na báze náboženskej - nutných predpokladov obrody totalitou devastovaného myslenia a ponímania života.
Aktivitu súčasného správcu fary dokresľuje skutočnosť, keď pri náročnom organizovaní výstavby nového kostola sa postaral i o starý kostol sv. Štefana kráľa. Našiel sponzorov i realizátora na spevnenie statiky chrámu, prejavujúcej sa nepríjemnými až hrozivými trhlinami v obvodovom murive. Následne, vďaka zámorskému sponzorovi, piešťanskému rodákovi, sa chrám skvie obnovenou maľbou.
PREDCHODCOVIA - farári a administrátori:
- 1332 - 1337 - Peter
- 1561 - Andreas, z Olomouca
- 1647 - Szalay Juraj
- 1657 - Pudmericzky Pavol
- 8. 4. 1663 - apríl 1663 - Janovicz Ján
- 13. 4. 1663 - 1664 - Laurentiades Mikuláš
- 3. 9. 1664 - 1666 - Latinovics Matej
- 22. 10. 1666 - 1668 - Kellekovics Ján
- 7. 10. 1668 - 1672 - Lusiczky František
- 11. 6. 1672 - august 1674 - Vinczenti Vojtech
- 21. 8. 1674 - 1680 - Nimniczky Ján
- 17. 8. 1680 - 1681 - Vogislavszky Eustachius
- 1. 7. 1681 - 1685 - Mednyánszky Jonáš
- 19. 4. 1685 - 1687 - Kárász Imrich
- 17. 9. 1687 - 1690 - Poloni Ján Venceslaus
- 4. 2. 1690 - 27. 4. 1697 - Varallányi Juraj
- 27. 4. 1697 - 1704 - Bartalovics Peter
- 4. 4. 1704 - 1706 - Omaszta Gabriel František
- 29. 12. 1706 - 11. 5. 1707 - Magassy Imrich
- 13. 5. 1707 - 1709 - Tallián Martin
- 19. 4. 1709 - 1712 - Meglicz Ján
- 4. 4. 1712 - 1715 - Hulimann Matej
- 27. 5. 1715 - 1718 - Zsittnyanszky Matej
- 26. 8. 1718 - 1718 - Szenyessy Ján
- 8. 9. 1718 - 22. 5. 1746 - Benkovics Mikuláš, zomrel 22. 5. 1746
- 14. 6. 1746 - 16. 6. 1755 - Agnelli Juraj
- 16. 6. 1755 - 17. 3. 1757 - Boltizsár Ján, zomrel 17. 3. 1757
- 23. 3. 1757 - 30. 12. 1765 - Krizsan Adam, zomrel 30. 12. 1765
- 10. 1. 1766 - 1778 Rudnay Juraj
- 1778 - 1780 - Mihalovics Ignác
- 20. 9. 1780 - 1794 - Mondok Jozef
- 22. 2. 1794 - 1813 - Duchon Ján
- 21. 2. 1813 - 28. 2. 1827 - Szlanicska Štefan, zomrel 28. 2. 1827
- 21. 4. 1827 - 1829 - Paraschini Jozef
- 6. 3. 1829 - 20. 5. 1834 - Mandik Pavol, zomrel 20. 5. 1834
- 5. 6. 1834 11. 1. 1840 - Muchay Ján, zomrel 11. 1. 1840
- 15. 2. 1840 - 1842 - Kubicza Vincent
- 15. 11. 1842 - 5. 5. 1858 - Mrázik Štefan, zomrel 5. 5. 1858
- 31. 5. 1858 - 1. 3. 1866 - Keller Ján
- 6. 3. 1866 - 1877 - Mezey František
- 9. 7. 1877 - 2. 6. 1912 - Praznovszky Jozef, zomrel 2. 6. 1912
- 3. 6. 1912 - 9. 10. 1912 - Buček Matiáš
- 26. 10. 1912 - 29. 10. 1929 - Praznovszky Anton
- 12. 11. 1929 - 28. 4. 1930 - Nemšovský Ľudovít
- 4. 5. 1930 - 2. 11. 1947 - Šindelár Alexander, zomrel 2. 11. 1947
- november 1947 - 1948 - Žilka Štefan - farár v Modre, tu dočasný správca
- 1948 - 1950 - Balažovjech Vojtech
- 1950 - 1962 - Ovšonka Andrej
- 1962 - 1964 - Matúška Emil
- 1. 10. 1964 - 28. 6. 1991 - Medek Milan
- 29. 6. 1991 - 14. 7. 2004 - Vlasák Jozef
- 15. 7. 2004 - 30, 6, 2005 - Vlasák Jozef
- 1. 7. 2005 - ? - Knorr Alexander
- do r. 2006 - Baláž Daniel
- do 15. 7. 2007 - excurrendo z Piešťan
- 15. 7. 2007 - začiatok r. 2008 - Kuna Ladislav, PhDr.
Kapláni:
- 1883 - Pitthord Ladislav
- 1890 - 1892 - Ochaba Ján, ThDr.
- 1898 - 1901 - Lukács Ján
- 1900 - 1907 - Bubnič Michal
- 1901 - 1902 - Klas Imrich
- 1910 - 2. 6. 1912 - Buček Matiáš
- 1910 - 1918 - Pavetitš Ľudovít
- 1913 - 1915 - Garai Jozef
- 1918 - II. kaplán
- 1921 - I. kaplán Neuber František
- 1921 - 1925 - Kosec Imrich
- 1921 - aj k r. 1927 - Nemšovský Ľudovít
- 1925 - aj k r. 1926 - Strehár Dezider
- 1929 - 1931 - Mondok Ferdinand
- 1932 - II. kaplán
- 1933 - I. 6. 1995 - 1. 7.
- 9. 1996 - 30. 6. 1997 - Cibira Peter
- 2001 - 1. 7. 2002 Borka Marek
- 17. 6. 2007 - kaplán Ferenc Martin, Mgr.
Vo farnosti pôsobili:
- 1942 - 1943 - Bugan Štefan, SJ, profesor deskriptívnej geometrie a filozofie na gymnáziu Piešťany
- k r. 1947 - Eiselle Ľudovít, SJ, dožil sa 98 rokov, Potocký Michal
- Bajcár Karol
- Švec Peter, Mgr. (k r. 2009)
- od 7. 11. 2002 - Kadlec Ján, SJ
- 11. 2002), Majerčák Ján, SJ, Revák Ján, SJ, Šebo Martin, SJ
Rodáci:
- Arbet Viliam (28. 6. 1957)
Krížová cesta z Kostola sv. Štefana v Piešťanoch 28.3.2021
Kostol sv. Štefana v Piešťanoch
Obyvateľstvo (k r. 1993, pred rozdelením Piešťan na dve farnosti):
- 31 099
- 19 678 rím. kat.
- 290 krstov
- 139 sobášov
- 231 pohrebov
Sväte omše:
- Kostol sv. Márie Goretti - 405 žiakov
- Cirkevné gymnázium sv.
- Kostol sv. Cyrila a Metoda, Nitrianska ul. (4. 11.
Banka, filiálka farnosti Pie...
- Veľké Orvište (Horné Orwissče, maď.: Nagyörvistye), filiálka farnosti Piešťany, dekanát Piešťany, Trnavská arcidiecéza
- INÉ NÁZVY: Horné Orwissče, maď.: Nagyörvistye
- Obyvateľstvo: 968, 841 rím.
Oznamy z farnosti:
- V piatok 18.10.2024 o 17:00 hod. pozývame na modlitbu sv. ruženca vo farskom kostole všetky deti, mládež i každého, kto sa chce modliť. Budeme sa modliť sv. ruženec v rámci iniciatívy Milión detí sa modlí ruženec, za pokoj a mier vo svete.
- Stretnutie birmovancov bude vo farskom kostole v piatok 18.10.2024 na sv. omši o 18:00 hod. a po nej bude stretnutie s kňazom.
- V kaplnke Božského Srdca Ježišovho prebieha celoslovenská verejná zbierka - Boj proti hladu, ktorú organizuje Vincentská rodina. Prispieť môžete do označenej pokladničky v kaplnke.
- Na budúcu nedeľu bude zbierka na misie. Tento rok poputuje výťažok zbierky farnostiam a diecézam v africkom Malawi. Pán Boh zaplať za milodary, ktoré obetujete.
- Prosíme členov SSV, aby si v sakristii farského kostola vyzdvihli podielové knihy a zaplatili členské na ďalší rok 10 EUR.
- Pozývame manželov na program AMORIS pre manželov, ktorý sa uskutoční 19. - 20. októbra 2024 v popoludňajších hodinách od 14:00 do 17:30 v priestoroch pastoračného centra farnosti sv. Cyrila a Metoda v Piešťanoch.
Liturgický kalendár:
- Utorok: sv. Terézie od Ježiša, panny a učiteľky Cirkvi, spomienka
- Štvrtok: sv. Ignáca Antiochijského, biskupa a mučeníka, spomienka
- Piatok: sv. Lukáša, evanjelistu, sviatok
- Nedeľa: 29. nedeľa v období cez rok „B“ (Misijná nedeľa)