Trnava, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť nielen univerzitou a arcibiskupstvom, ale aj jedinečnou koncentráciou sakrálnych stavieb. V stredoveku sa tu usadilo niekoľko mníšskych rádov, čo bolo na tú dobu unikátne. Katolíci si tu mohli vybrať z viacerých kostolov v historickom centre, ako Jezuitský kostol, Františkánsky kostol, Univerzitný kostol, Uršulínsky kostol a ďalšie.
Jeden z týchto kostolov, Kostol Panny Márie Nanebovzatej, je často známy len zvonku. Tento kostol je súčasťou bývalého kláštora klarisiek, dnes Západoslovenského múzea, a jeho história je úzko spätá s týmto ženským rehoľným rádom.
V kostole, do ktorého sa vchádza labyrintom chodieb Západoslovenského múzea, kedysi kláštora klarisiek, bolo vidno nedávne záchranné zásahypamiatkarov. Vlastne, až tu, v šere rozpadnutých drevených oltárov, skrinkyna monštranciu, pri obitých stenách, freskách a sochách, bez ilúzie mramorovýchstĺpov a podstavcov, s olúpanou polychrómiou anjelských perutí, bez žiariacichkryštálových lustrov, si očitý svedok uvedomí, že nie všetko je zlato, čo sablyští.
Interiér Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Trnave.
Kto boli klarisky?
Klbko odpovedí začnime rozmotávať v talianskom Assisi,kde sa asi koncom roka 1181 narodil Ján (neskôr prijal meno František), synobchodníka Petra Bernardoneho. Rovnako ako o tri storočia neskôr zakladateľSpoločnosti Ježišovej (1540), aj František bol v mladosti dobrodruhom,bažiacim po vojnovej sláve. Podobne aj on mal v ťažkej chorobe videnia(asi od roku 1205), ktoré od základov zmenili jeho bezstarostný život synaboháča.
František najprvvykonal púť do Ríma. „Tam ho však čakaloobrovské sklamanie z bohatstva cirkvi a chudoby ľudí,“ citujemz wikipédie.Rozhodol sa pre absolútnu chudobu, bosý a v šatách žobráka pomáhať biednyma malomocným. V roku 1209 (asi 28-ročný) spísal pre seba a svojichprvých žiakov veľmi prísne pravidlá, ktoré mu v Ríme až na druhýkrát odobrilpápež Inocent III. (1198-1216). Vzniknú františkáni - Rehoľa menších bratov.
O triroky neskôr sa proti vôli svojich rodičov, Ortolane a FavorinoviSciffovcom, ku skupinke františkánov, žijúcich v kostolíku v lese zamestom, pridá aj s priateľkou ich najstaršia, 18-ročná Klára, tiež z Assisiako František. Ten ich po prijímacom obrade (do ktorého patrilo aj ostrihanievlasov) umiestňuje do kláštora k benediktínkam v neďalekej Bastii.Spôsob Františkovo zbožného a asketického života a jeho žiakov chcú čoskoroprijať aj ďalšie dievčatá, medzi nimi i mladšia Klárina sestra Agnes. Biskupv Assisi ženskej časti novoutvárajúcej sa františkánskej rehole dáva doužívania kostol zasvätený Damiánovi s priľahlým domom. V roku 1215 saasi 21-ročná Klára stáva v novom kláštore predstavenou spoločenstva „chudobnýchuzavretých dám sv. Damiána“.
Františkánky - damiánky sa po smrti svojejpredstavenej, ktorej v tom istom roku (1253) stihol pápež Inocent IV. (1243-1254)odobriť ňou inovované Františkove regule rádu, začali nazývať klariskami.
Pre násje však dôležité (a skoro neuveriteľné), že už počas jej života, v roku1239 sú členky tohto nového rádu už usadené aj v Trnave, o čom svedčílistina pápeža Gregora IX. (1227-1241). V roku 1240 im uhorský panovník BeloIV. (1235-1270) udeľuje dôchodky z dediny Boleráz, v roku 1247 im darujeaj majetok Boleráz, čo predstavovalo veľkú oblasť medzi Dolnou Krupou,Smolenicami, Bukovou, Prievalmi a Bolerázom. V roku 1251, teda dvaroky pred smrťou Kláry, trnavské damiánky berie pápež pod svoju ochranu. V roku1255 pápež Alexander IV. (1254-1261), ktorý tohoto roku vyhlásil Kláru zasvätú, vyzýva kráľa Bela IV., aby trnavským damiankám pomohol pri zabezpečovaníich potrieb. Konečne v roku 1263 pápež Urban IV. (1261-1264) zjednocuje názovrádu na Rád svätej Kláry.
Prísnepravidlá Rádu sv. Kláry nedovoľovali týmto františkánkam komunikovaťs vonkajším svetom. Svetské kontakty im zabezpečovali františkáni. Hoci satíto v Trnave spomínajú až v roku 1299 (v súvislosti sporus ostrihomskou kapitulou), do Trnavy museli prísť ak nie preddamiánkami-klariskami a rokom 1239, tak aspoň súčasne s nimi.
Prečo toľko všímavosti o žobravý františkánsky rádz talianskeho Assisi zo strany uhorských (aj českých) panovníkov? Františekv roku 1218 stál aj pri založení tretieho rádu - tzv. terciárov, ktorýzdružoval tých, ktorých nadchol jeho spôsob odovzdania sa Bohu, ale nedokázalisa vzdať svojho spoločenského postavenia a majetkov (hoci veľa z nehoporozdávali chudobným). Členkou tohto rádu bola pravdepodobne aj sestra BelaIV., Alžbeta (*1207- 1231), vydatá za grófaĽudovíta do durínskeho Wartburgu. Jej spovedníkom bol tiež františkán - Konrád z Marburgu (v roku 1235 jupápež Gregor IX. vyhlásil za svätú).
Z arpádovskéhokráľovského rodu pochádzala aj Konštancia (*1181-1240), dcéra uhorskéhoa chorvátskeho kráľa Bela III. (1172-1196) a jeho manželky Anežky deChâtillon. Na sklonku 12. storočia dostala ako súčasť vena od otca aj Trnavu.V roku 1198 sa stala druhou manželkou českého kráľa Přemysla Otakara I. (1198-1230)a splodila mu 9 detí, najmladšou bola Anežka (neskoršia sv. Anežka Česká).Z česko-uhorského manželstva profitovala aj Trnava, ktorou viedla dôležitáobchodná cesta medzi týmito kráľovstvami. Konštancia dala slobodu nemeckýmhosťom, ktorí sa tu chceli usadiť.
Svätá Anežka Česká, ktorá mohla mať vplyv na usadenie sa klarisiek v Trnave.
Po manželovej smrti (1230) sa pustila dozakladateľskej činnosti, františkánskemu špitálu venovala kostol v Poříčí,v roku 1233 jej zásluhou vznikol v Tišnove na Morave kláštor cisterciánok.Starí českí kronikári zapísali, že vybudovala Trnavu. Pravdepodobne mysleli opravuopevnenia, budované Gejzom II. v polovici 12. storočia, ale možno tupomáhala založiť kostol a kláštor klarisiek. Časovo to sedí (medzi1230-1239), nebije sa to ani s údajom, že niekedy po roku 1235 odKonštancie odkúpil Trnavu jej synovec Belo IV. (rozhodne pred 14. septembrom1238, kedy Trnave udelil zvláštne kráľovské privilégiá ako druhému mestu v Uhorsku,po Stoličnom Belehrade).
Keď sa pozriem do životopisu posledného dieťaťakráľovnej Konštancie, Anežky, nadobúdam priam istotu, že klarisky si vybralimiesto v Trnave vďaka aspoň jednej z nich. Anežka(*1211-1282) bola odmalička vychovávaná medzi cisterciánkami. Jej kráľovskýmrodičom nevyšlo niekoľko plánov s jej zasnúbením s mocnármivtedajšieho sveta, poslednú ponuku na sobáš odmietla sama. Na vnučku Bela III.mala vplyv aj jej o 4 roky staršia sesternica, vyššie spomínaná AlžbetaDurínska. Spoločne s bratom Václavom (*1205 - 1253), budúcim českýmkráľom, založila v Prahe špitál sv. Františka (1232), v roku 1234vstúpila do nového kláštora klarisiek (!), v ktorom sa stala matkoupredstavenou. So zakladateľkou františkánok z Assisi, s našou známouKlárou, si vymieňala korešpondenciu - zachovali sa 4 Klárine listy, prvýz roku 1235 (Anežku vyhlásil za svätú až pápež Ján Pavol II., v novembri1989).
A približne v rovnakom čase, možno o rôčik neskôr, sa staviapre klarisky jednoloďový kostolík s priľahlou budovou kláštorav Trnave, v prvom meste na území dnešného Slovenska. odlhovastá, skoro 30 m dlhá stavba kláštora.Ešte v stredoveku prišlo k viacerým zmenám kostola, dobudované boliďalšie obytné krídla, čím vzniklo vnútorné nádvorie so stĺporadím, teda akýsi rajskýdvor s obežným ambitom, so studňou, iste aj záhonmi kvetín. Podľa pôdorysu topodobne vyzerá aj v kláštore pri Františkánskom kostole, žiaľ, nikdy somto nevidel na vlastné oči. Za vzor trnavským františkánom a klariskám bolazrejme architektúra ich bratov a sestier v Assisi, ibaže namiesto kameňa boli používanédostupnejšie tehly.
Usadilisa asi v strede západných hradieb, v opustenom opátstve, patriaci predtým možnobenediktínom. Ich ženské náprotivky sú spomínané aj v roku 1292, keď imjobagión Bratislavského hradu Michal odkazuje v testamente časť zeme Zavar,o štyri roky ich pápež Bonifác VIII. (1294-1303) oslobodzuje od plateniadaní. Trochu zmätku vnáša správa z nasledujúceho roku, konkrétne zmienka oKláštore sv. Alžbety v Trnave, ktorý dostal tretinu zeme Močolany. O akýkláštor ide, je nejasné, buď sídlili spoločne s klariskami v rozrastajúcomsa kláštore, alebo sídlili neďaleko, pri Kostole sv. Heleny, kde sav špitáli starali o chorých.
Kdesi som zachytil informáciu, že tentokostolík bol zo začiatku zasvätený sv. Krížu. Krucifix hral veľkú úlohu aj privíziách či halucináciách v lete 1205 u do modlitieb pohrúženéhoFrantiška, ktorému v skryte lesa prikázal hlas z kríža opraviťchátrajúci kostolík atď. Takže je veľmi pravdepodobné, že trnavský Malýkostolík, neskôr zasvätený matke cisára Konštantína Veľkého, Helene, postavilipri južných hradbách, v blízkosti svojich sestier damiánok, františkáni,a iba neskôr sa presťahovali do menej frekventovanej časti mesta, doopusteného opátstva. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že jednouz hlavných úloh františkánov bolo starať sa o chorých, malomocných,a skutočne, súčasne s kostolíkom, ktorý mnohí poznajú aj pod názvomŠpitálsky, vyrástla pár krokov (15m) od neho aj dvojpodlažná budova, takmer rovnakýchrozmerov (!) ako prvé krídlo kláštora klarisiek, 9 x 32 metrov. Mohla byťkláštorom a zároveň aj izolačkou pre chorých, čomu slúžili aj novšie budovyvybudované po zániku tejto budovy v týchto priestoroch po ďalšie storočiaako mestský špitál, chudobinec.
Osudtrnavských klarisiek sa napĺňal. Po dotazníku od kráľovského komisárav roku 1770, ktorý vyplaší obyvateľky kláštora a žiadajú radu odfrantiškánskeho provinciála, nasleduje už počas samostatnej vlády syna MárieTerézie (1741-1780) Jozefa II. (1765-1790) ďalší dotazník, v roku 1781, odarcibiskupa a ordinára. 12. januára 1782 vyšlo nariadenie Jozefa II. o zrušeníkláštorov, 18. apríla v kláštore klarisiek kráľovská komisia na čele spodžupanom Michalom Anibrom vyhlásila príkaz na opustenie kláštora, bezmožnosti odvolania. Presne o 5 mesiacov, po zhabaní hnuteľnéhoi nehnuteľného majetku rádu, 18. septembra 1782 trnavské klarisky opúšťajúkláštor. S tým, s čím prišli pred takmer 550 rokmi - s prázdnymirukami, ibaže tentoraz v civilných šatách. Odchádza 34 sestier, 10laických sestier a 3 novicky. Niektoré z nich vstúpili do iných rádov, iné savrátili do civilu.
Budova bola upravená na vojenskú nemocnicu, na tieto účelyslúžila až do roku 1945. Od roku 1956 slúžia priestory kláštora ako múzeum,dodnes v ňom sídli Západoslovenské múzeum v Trnave.
V súčasnosti múzeum spravuje štyri budovy: Hlavnú budovu - bývalý klariský kláštorný komplex, Múzeum knižnej kultúry - bývalý Oláhov seminár, Dom hudby Mikuláša Schneidra Trnavského a budovu s odbornou knižnicou.
Západoslovenské múzeum v Trnave - hlavná budova
- Adresa: Múzejné námestie č. 3, Trnava
Časť expozičných a výstavných priestorov má bezbariérový prístup.
Expozície:
- Dejiny Trnavy od stredoveku do konca 18. storočia
- Archeológia
- Kampanologická expozícia
- Klarisky v Trnave
- Krása zašlých čias
- Oratórium
- Štefan Cyril Parrák - pocta kráľovi zberateľov
- Príroda Malých Karpát
- Sakrálne pamiatky
- Etnografia - materiálna kultúra trnavského vidieka
- Ľudový textil trnavského regiónu
- Osobnosti športu TTSK
Expozícia "Klarisky v Trnave" dokumentuje históriu trnavských sestier Rádu svätej Kláry (klarisky) i stavebný vývin ich kláštora a Kostola Nanebovzatia Panny Márie. Popisuje bežný život i osudy trnavských klarisiek na pozadí dejinných udalostí. Expozícia je umiestnená v bývalých komunikačných priestoroch kláštora (tzv. vnútornom parlatóriu) slúžiacich na komunikáciu členiek rádu s návštevami. Súčasťou expozície je štylizovaný oltár sv. Anny podľa originálu rovnomenného bočného oltára z kláštorného kostola. Jedinečné a umelecky hodnotné sú vystavené kláštorné práce - obrázky s poliónovou výšivkou, ktoré ručne zhotovovali mníšky.
Kláštor s kostolom začali stavať krátko po príchode do mesta. Pôvodný jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou bol v 14. storočí čiastočne upravený, neskôr, v 17. storočí, bol zväčšený o časť s refektárom na prízemí a s oratóriom na poschodí, teda tribúnou, na ktorej mohli byť sestry účastné.
Tabuľka: Dôležité dátumy v histórii kláštora klarisiek v Trnave
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1239 | Prvá zmienka o klariskách v Trnave |
| 1240 | Uhorský panovník Belo IV. udeľuje dôchodky z Bolerázu |
| 1263 | Pápež Urban IV. zjednocuje názov rádu na Rád svätej Kláry |
| 1782 | Jozef II. zrušil Rád sv. Kláry a zoštátnil kláštor |
| 1956 | Priestory kláštora slúžia ako múzeum |
Kláštor klarisiek v Trnave je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta. Jeho história siaha až do 13. storočia a spája sa s príchodom klarisiek, ženskej vetvy františkánskeho rádu. Kláštor prešiel viacerými prestavbami a zmenami, až sa nakoniec stal súčasťou Západoslovenského múzea. Dnes si tu návštevníci môžu prezrieť expozície, ktoré dokumentujú nielen históriu klarisiek, ale aj ďalšie aspekty života v Trnave a okolí.
V centre za hradbami stoja ešte pamiatky na trnavskú židovskú obec - dve synagógy z konca 19. storočia. Na druhej strane hradieb mimo centra sa dá pozorovať pomerne silný kontrast. Na mnohých miestach sa len pár metrov od tichých uličiek začínajú rušné dopravné tepny a socialistické sídliská. Na juh od centra sa zachovalo viacero pôvodných budov z prelomu 19. a 20. storočia alebo z prvej republiky - napríklad mestské kúpele či okresná nemocenská poisťovňa z 30. rokov. Na sever od hradieb prežili budovy cukrovaru z 19. a 20. storočia.
V 19. a 20. storočí už Trnava nemala až tak silné postavenie ako predtým. Univerzitu presťahovali za Márie Terézie (1740-80) do Budína a arcibiskupstvo sa vrátilo do Ostrihomu v roku 1820. Na druhej strane bola Trnava spolu s Bratislavou prvými mestami na Slovensku, ktoré spojila železnica (1846). Okrem spomínaného cukrovaru na prelome storočí v Trnave fungovalo aj viacero ďalších podnikov - cukrovinkáreň Figaro, Coburgove železiarske závody a niekoľko menších, napríklad zvonolejáreň. Trnava patrila za Uhorska do prvej desiatky slovenských miest podľa počtu obyvateľov a po období prvej republiky sa prepracovala na tretie miesto za Bratislavu a Košice.