Už len zvyšky obvodových múrov sa zachovali zo zaniknutého kláštora nad obcou Plavecké Podhradie. Jeho súčasťou bol pôvodne gotický kostolík datovaný do 14. storočia.
História a Architektúra Kostola
Kostolík postavili na južnom úpätí kopca Pohanská v areáli keltského oppida niekedy v priebehu 14. storočia. Išlo o neveľký objekt s polygonálnym presbytériom rovnakej šírky ako loď a severnou, zrejme štvorcovou sakristiou. Jeho statiku zabezpečovali oporné piliere v nárožiach. Orientácia kostolíka je presne v smere východ - západ.
Šírka obvodového muriva je 100 cm, so zosilnením na 120 cm na severnej strane, asi kvôli vchodu do sakristie, ktorý sa tu nachádza. Stavba je pravdepodobne posledným pamätníkom neznámej zaniknutej dediny, ktorá sa nachádzala na tomto mieste.
V 16. storočí bol kostolík rozšírený prístavbou väčšej renesančnej lode s tehlovou dlažbou, podľa všetkého pre potreby kláštornej komunity (miestne názvy "Pri kláštore" či praveký kláštor). Pripojenie lode na gotický objekt je nesymetrické, zrejme kvôli terénu. Zo severnej strany murivo lode plynule nadväzuje na severnú stenu staršej stavby, na južnej strane je medzi loďou a presbytériom veľké odsadenie.
Súčasne bol areál zväčšeného kostola opevnený kamenným múrom (vnútorná plocha areálu 1700 štvorcových metrov). V juhovýchodnom rohu opevnenia sa nachádzala murovaná stavba s rozmermi 4 x 4 metre. V 18. storočí pristavali k západnému priečeliu lode tehlovú vež štvorcového pôdorysu, čím sa zavŕšil architektonický vývoj stavby.
Nie je jasné, kedy kostol zanikol, na mape z prvého vojenského mapovania v 18. storočí je približne v týchto miestach ešte znázornený objekt označený krížom. Začiatkom 20. storočia lokalitu navyše poškodil zosuv pôdy.
Výskum objektu sa uskutočnil až v roku 1967 a viedol ho archeológ Karol Kulašík, ktorého výskum pomohol objasniť históriu objektu a priniesol objavy viacerých architektonických prvkov (napr. kamenná krstiteľnica s gotickou nohou a renesančnou misou či pilastre z lode).
V súčasnosti sú zvyšky objektu (najlepšie sa zachovala gotická časť) a obrannému múru neudržiavané a vydané napospas postupnému zániku. V blízkej budúcnosti plánujeme dobrovoľnícke aktivity na jeho záchranu.
GPS: cca 48.485978947, 17.272868156
Plavecké Podhradie a okolie
Obec Plavecké Podhradie vznikla na pohraničnom území Uhorska, kde v 11. a 12. storočí konali strážnu službu Plavci (Polovci). Podľa názvu hradu okolie začalo pomenúvať aj usadlosť, ktorá vznikla v jeho blízkosti, dnes Plavecké Podhradie.
Vlastivedný slovník obcí Slovenska, 2. Zv., uvádza túto charakteristiku obce a jej okolia:„... Stred obce leží vo výške 256 m n. m., prevýšenia v chotári sa vyskytujú vo výške 187 - 700 m n. m. Plavecké Podhradie leží na východe Záhorskej nížiny, v doline na úpätí Malých Karpát. Rovinný až vrchovinný povrch chotára tvoria v západnej časti štvrtohorné nivné, močiarové, štrkohlinité a náplavové uloženiny, vo východnej časti treťohorné ílovce, pieskovce, zlepence, druhohorné vápence, dolomity, bridlice a melafíry. Nachádza sa tu jaskyňa Haviareň a Plavecká jaskyňa, vápencové kameňolomy. Chotár má lužné, močiarové, hnedé lesné pôdy a rendziny. Vo východnej a západnej časti je zalesnený. Na vrchu Pohanská (495 m n. m.) vyskytuje sa teplomilná kvetena. Od roku 1953 je tu na ploche 400 hektárov štátna prírodná rezervácia Roštún - vápencový bralnatý hrebeň s hniezdiskom dravca rároha veľkého. V okolí Plaveckého hradu je na ploche 39 km štvorcových Plavecký kras s množstvom vyvieračiek, krasových prameňov, jaskýň, priepastí, závrtov, jaskynných výklenkov, komínov. V chotári žijú muflóny.“
Keltské oppidum Pohanská
V chotári obce Plavecké Podhradie na vrchu Pohanská sa nachádzajú sídliskové nálezy lužickej kultúry a keltské oppidum - opevnené sídlisko (hradisko) v oblasti strednej Európy z neskorej laténskej doby,....s istými výhradami možno oppidu v strednej Európe prisúdiť úlohu najstarších miest.
Pohanská je vysoká tristo metrov, jej nadmorská výška je necelých 500 metrov a výškový rozdiel medzi horným a dolným opevnením hradiska je asi 150 metrov. Vybieha ako polostrov zo západného predhoria Malých Karpát hlboko do Záhorskej nížiny. Ponúka vynikajúci výhľad na hrebene Malých Karpát i do rozľahlej roviny. Už to ju predurčuje, aby sa stala strategicky významným miestom. Pohanská navyše leží na západnom konci pravekého priechodu cez Karpaty (priesmyk Buková - Trstín), kade zrejme viedla niektorá z bočných vetiev Jantárovej cesty.
Názvy obce Plavecké Podhradie v minulosti
- roku 1247 Detreh, Dethruh, Detrvh
- roku 1396 Blasenstein
- 1420 Plawcz
- 1437 Detrehkv
- 1469 Plozsten
- 1486 Plaweska Podhradia
- 1808 Plawecký Podhradí
- 1920 Plavecký Podhrad
- 1927 Plavecké Podhradie
- maďarsky: Detrekováralja
- nemecky: Blasenstein, Plasenstein
Počty obyvateľov Plaveckého Podhradia v minulosti
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, zväzok 2 uvádza na strane 392 názvy obce Plavecké Podhradie: roku 1247 Detreh, Dethruh, Detrvh; roku 1396 Blasenstein; 1420 Plawcz; 1437 Detrehkv; 1469 Plozsten; 1486 Plaweska Podhradia; 1808 Plawecký Podhradí; 1920 Plavecký Podhrad; 1927 Plavecké Podhradie; maďarsky: Detrekováralja; nemecky: Blasenstein, Plasenstein. Taktiež sú tu uvedené počty obyvateľov Plaveckého Podhradia v minulosti.
| Rok | Počet domov | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1828 | 105 | 757 |
| 1869 | - | 731 |
| 1880 | - | 683 |
| 1890 | - | 714 |
| 1900 | - | 691 |
| 1910 | - | 661 |
| 1921 | - | 745 |