Taliansky kňaz zavraždený mafiou

V Salvádore bol na Zelený štvrtok 29. marca zavraždený 36-ročný katolícky kňaz Walter Vásquez Jiménez z farnosti San Buenaventura e Mercedes Umaña. Ako informuje taliansky katolícky denník Avvenire, auto P. Waltera zastavili traja ozbrojení a maskovaní muži vo chvíli, keď prichádzal do malej farnosti Las Lajas sláviť svätú omšu na pamiatku Pánovej večere.

Útočníci najskôr olúpili celú posádku auta o cennosti, potom otca Waltera vyvliekli asi 50 metrov od auta a usmrtili ho dvoma výstrelmi. Podľa očitých svedkov všetko nasvedčuje, že išlo o popravu.

Otec Walter Vásquez Jiménez bol známy svojou angažovanosťou v pomoci miestnemu obyvateľstvu, ktoré trpí pod vládou mafie nazývanej maras alebo tiež „mafia chudobných“.

Miestny biskup Mons. Iraheta Rivera vyjadril sústrasť príbuzným zavraždeného kňaza a všetkým farníkom. Vo svojom vyhlásení žiada o urýchlené vyšetrenie prípadu a v závere cituje slová bl. Rosario Angelo Livatino (1952-1990) bol sudcom, ktorý bez veľkej publicity pracoval na periférii a postaral sa o skonfiškovanie majetku nezákonného pôvodu získaného mafiou.

Rosario Livatino

Svoju prácu robil s profesionalitou a konkrétnymi výsledkami, preto sa ho mafia rozhodla odstrániť. 21. septembra 1990 ho v aute na ceste do práce prepadli štyria nájomní vrahovia agrigentskej mafie Stidda.

Tri roky po vražde Ján Pavol II. pri návšteve Sicílie ako prvý pápež v dejinách použil slovo mafia, ktorú počas homílie pred chrámom Svornosti ostro odsúdil.

„Boh kedysi povedal: nezabiješ! Človek nemôže, žiadny človek, žiadna skupina... mafia nemôže meniť tento najposvätnejší Boží zákon a šliapať po ňom...! Tento ľud, sicílsky ľud, … ktorý miluje život, nemôže naveky žiť pod tlakom civilizácie protirečiacej životu, civilizácie smrti...! V mene tohto ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista, Krista, ktorý je život - cesta, pravda a život - hovorím tým, ktorí sú za to zodpovední: Obráťte sa!

Keď sa tri roky po smrti R. Lavatina stretol s jeho rodičmi, pápež sv. Ján Pavol II. ho nazval „mučeníkom spravodlivosti a nepriamo aj viery“.

Spravodlivosť, z ktorej vychádca toto „moderné“ blahoslavenie sudcu Lavatina - mučeník spravodlivosti - patrí podľa Biblie k základným vlastnostiam Stvoriteľa a jeho požiadavkám na človeka. V tomto zmysle ju Biblia spomína vyše 300 krát. Ježiš menoval v kľúčovej „kázni na hore“ medzi blahoslavenými tých čo usilujú o spravodlivosť.

Podľa sociálneho učenia Katolíckej cirkvi je presadzovanie spravodlivosti základnou úlohou štátu, vlády a politiky, čiže samozrejme aj justície.

Kardinál Ratzinger radikálne odsúdil nacionálno-socialistický a komunistický režim práve na základe toho, ako deformovali právny systém, ktorý zneužili na konanie nespravodlivosti. Ako Benedikt XVI.

Dobré a u nás málo známe informácie o začiatku prípravy blahorečenia sudcu Livatina a cirkevného definovania „nových mučeníkov“, ako ich nazýval Ján Pavol II., uvádza aj profesorka dejín Cirkvi na Seton Hall University Ines Angeli Murzaku, PhD.

V roku 2019 pápež František uvažoval nad tým, čo sudca Livatino napísal o vzťahu medzi vierou, právom a láskou: „Rozhodnúť sa znamená vykonať voľbu… a voľba je jednou z najťažších vecí, ku ktorým je človek povolaný. No práve v tejto voľbe a v tomto rozhodnutí… môže veriaci súdny úradník nájsť svoj vzťah s Bohom.

Giovanni Falcone (1939-1992) bol taliansky prokurátor, ktorý sa špecializoval na vyšetrovanie a odhaľovanie zločinov talianskej Cosa Nostry. Bol jednou z vedúcich postáv boja proti organizovanému zločinu v Taliansku.

Giovanni Falcone

Na prelome 70. a 80. rokov mafia zabila popredných predstaviteľov štátu z radov politikov, policajtov či sudcov. Falcone z bezpečnostných dôvodov cestoval len so špeciálnou ochranou. Dbal dôsledne na bezpečnostné opatrenia, ktoré mu pomáhali udržovať jeho pobyt a cesty v tajnosti. Nikto z jeho okolia nemal dopredu vedieť, aké sú jeho najbližšie plány, menil ich na poslednú chvíľu. Ak niekam letel lietadlom, vždy to bolo lietadlo tajných služieb. Napriek tomu ho vo veku 53 rokov zavraždili.

23. 5. 1992 šiel z palermského letiska so sprievodom v 3 autách bez spustených sirén rýchlosťou 160 km/h. Atentátnici diaľkovo odpálili nálož 300-400 kg trhaviny umiestnenú v kanalizačnej rúre. Explózia poškodila diaľnicu v dĺžke asi 100 metrov a vytvorila v nej 8 - metrový kráter. Zahynuli 3 policajti z 1. auta, Falcone a jeho manželka.

Odsúdením mafie pápeži od Jána Pavla II. až po Františka samozrejme nemyslia „mafiu“ vo forme a zmysle slova spred 100 rokov, ani len jej niektorú sicílsku odnož, ale spôsob konania všetkých „mafií“ v súčasnom zmysle slova. Organizované zločinecké skupiny, ktoré korupciou a násilím zneužívajú štát a ovládajú ľudí pre svoj nespravodlivý zisk.

Hlavné spôsoby a činnosti mafie dobre opísal vyšetrujúci sudca a štátny prokurátor Giovanni Falcone v knihe Cosa Nostra (1995, slovensky 2003) Ich porovnanie s tým ako fungoval štát ovládaný Komunistickou stranou, a Slovenská republika od svojho vzniku ukazuje príliš mnoho podobnosti v podstatných veciach.

Falcone píše: „Úplatky dnes platia prakticky všetci,“ … „Keď hovoríme o mafiánskych príjmoch, nemôžeme zabudnúť na konkurzy verejného obstarávania. Dokonca si kladiem otázku, či to pre Cosa Nostru nie je ten najlukratívnejší obchod."... „Na Sicílii, akokoľvek je niekto inteligentný a pracovitý, neznamená to ešte že urobí kariéru... Sicília urobila z klientelizmu pravidlo života. V takom prostredí sa čisté a profesionálne schopnosti ťažko uplatňujú. To, čo platí je vplyvný priateľ alebo známy.“ … Stačí vymeniť slovo Sicília za Slovensko a sme doma.

Mafiou zavraždený sudca Falcone: „Súčasná organizácia justičných úradov neuľahčuje prácu vyšetrujúcim sudcom, ktorí majú pred sebou mafiánsku organizáciu oddávna pevne začlenenú do mocenských štruktúr."

Viaceré skutočnosti z čias 3. vlády Ficovho SMERu s Dankovou SNS, a najmä odhalenia vyšetrovaní po Kuciakovej vražde a voľbách 2020 ukazujú, že situácia a činnosť justičných orgánov boli ešte obludnejšie, než sa roky zdalo.

Scéna ako generálny prokurátor Trnka vo svojej kancelárii inštaluje sledovacie zariadenie so superkorupčníkom a pravdepodobným objednávateľom vraždy Kočnerom je ako z mafiánskeho filmu v prostredí nejakej „banánovej republiky“. Rovnako jeho dialógy so sudcami a prokurátormi, a ďalšie skutočnosti odhalené po Kuciakovej vražde.

Smutné a zamyslenia hodné je, že toto všetko sa dialo počas 30 rokov slobodných volieb na formálne a štatisticky kresťanskom Slovensku. Politici zodpovední za tento stav vládli aj s priamou či nepriamou podporou kresťanov, vrátane niektorých kňazov a biskupov.

Od pádu komunizmu sa tu takmer nikto vážne neusiloval splniť to, čo malo byť podľa Benedikta XVI. Cirkevní predstavitelia a médiá sa roky k tejto biede nášho nespravodlivého politického a právneho systému takmer vôbec nevyjadrovali.

Slovenská cirkev roky prakticky ignorovala aj opakované výzvy pápeža Františka na boj proti korupcii, ktorá je „apokalypsa demokracie, rúhanie, kultúra smrti, zlo proti ktorému treba rázne bojovať."

Na pohrebe Kuciaka a Kušnírovej povedal arcibiskup Zvolenský a biskup Forgáč veľmi dobré príhovory, ale tým akoby problém korupcie a práva pre slovenskú cirkev skončil.

Desaťtisíce ľudí, ktorí dovtedy podporovali alebo takmer mlčky strpeli vládu hrubo porušujúcu princípy spravodlivosti, morálky, demokracie a právneho štátu vyšli do ulíc.

Po zmene vlády, parlamentu a vedenia polície začala reforma justície, ktorá bola po 30 rokoch najviac nenaplnenou požiadavkou Novembra 1989.

Profesor Roberto de Mattei, uznávaný taliansky historik a tradičný katolík, napísal predslov k talianskemu vydaniu knihy otca Charlesa Murra z roku 1978 o vatikánskom vyšetrovaní cirkevného slobodomurárstva, v ktorom potvrdzuje základné prvky Murrovho opisu.

De Mattei dokonca hovorí o “absolútnej historickej presnosti udalostí” obsiahnutých v knihe Murr’2022 Vražda v 33. stupni: Anglický preklad de Matteiho’predslovu je od minulého týždňa zaradený aj do nového anglického vydania knihy o. rokoch minulého storočia v Ríme, vo svojej knihe rozpráva, ako dvaja kardináli, Dino Staffa a Silvio Oddi, predložili v roku 1974 pápežovi Pavlovi VI. dôkazy o tom, že dvaja významní kuriálni preláti boli sami slobodomurármi.

Títo dvaja preláti - kardinál Sebastiano Baggio a arcibiskup Annibale Bugnini - boli Oddi a Staffa “obvinení” s dôkazmi v ruke” z toho, že sú “aktívnymi slobodomurármi”, ako hovorí Murr. V reakcii na tieto obvinenia Pavol VI. požiadal kardinála Édouarda Gagnona, aby sa pustil do dôkladného vyšetrovania cirkevného slobodomurárstva, ktorého výsledok bol Pavlovi VI. predložený v roku 1978.

Gagnon, ktorý bol blízkym priateľom Murra, zapojil Murra do niektorých svojich prác tým, že ho požiadal o pomoc v praktickej rovine pri niektorých dokumentoch a podelil sa s ním a s ďalším priateľom prelátom, monsignorom Mariom Marinim, o svoje zistenia. Ten Pavlovi VI. potvrdil, že Bugnini a Baggio boli skutočne slobodomurármi.

Až včera LifeSiteNews uverejnil reportáž, v ktorej pripomína Murrove’vyjadrenia počas epizódy zo 6. októbra Faith & Reason, v ktorom kňaz vysvetľuje, ako bol Baggio ako prefekt Kongregácie pre biskupov zodpovedný za vymenovanie kľúčových členov “St Gallenovej mafie”, ktorá stála za zvolením pápeža Františka v roku 2013.

Druhý podozrivý slobodomurár, Bugnini, bol kľúčovým architektom Novus Ordo Missae, omše Novus Ordo, ktorá už desaťročia podlieha veľa kritiky za oslabenie katolíckeho charakteru a zamerania na Boha tridentskej omše.

Niektorí pozorovatelia by mohli namietať, že všetky tieto zistenia vychádzajú len z jedného zdroja, otca Charlesa Murra. Predslov profesora de Mattei’by však mal takéto pochybnosti vyvrátiť.

Taliansky historik teraz potvrdzuje “absolútnu historickú presnosť” Murrovho opisu a hovorí, že mal vlastné nezávislé vzťahy s Gagnonom a Marinim, a tak sa dozvedel príbeh nezávisle od Murra.

Zaoberáme sa tu skutočnosťou, že Pavol VI. aj Ján Pavol II. Monsignor Mario Marini mi v jednom z mnohých rozhovorov, ktoré som s ním viedol, povedal, že keď Gagnon išiel odovzdať Jánovi Pavlovi II. výsledky svojho vatikánskeho vyšetrovania [cirkevného slobodomurárstva], urobil jednu osudovú chybu.

Pri opise dramatickej situácie Cirkvi Gagnon nedokázal zadržať slzy, čím potvrdil obraz, ktorý o ňom pápežovi vytvoril štátny sekretár [kardinál Jean Villot]: človek v kríze, deprimovaný, pomätený, v konečnom dôsledku nespoľahlivý. Ján Pavol II. si Gagnona vypočul, ale nezasiahol.

Po smrti kardinála Villota’Mons. Marini s vážnym znepokojením sledoval, ako sa kľúčové vatikánske pozície prideľujú ľuďom, ktorým sa darilo v tieni nového štátneho sekretára Jána Pavla II.

Vtedy de Mattei v súvislosti s týmito slobodomurárskymi silami v Katolíckej cirkvi použil aj slovo “mafia”: “Marini mi podrobne vysvetlil existenciu toho, čo nazval ‘mafiou’ okolo poľského pápeža. Keď používal slovo ‘mafia,’, vždy dával najavo, že Svätá cirkev zostáva božská a neporušiteľná, a to aj v prípade cirkevníkov, ktorí jej slúžia a zrádzajú ju.”

Podľa Msgr. Mariniho, aby sme pochopili, čo sa deje vo Vatikáne, treba sa vrátiť do obdobia smrti Pavla VI [6. augusta 1978], keď o moc v Meste pápežov súperili dve silné regionálne skupiny alebo “klany”. Marini ich nazval lombardsko-piešťanskou “rodinou” a románskou “rodinou”, pričom slovu “rodina” pripisoval to, čo mafia označuje slovom “cosche,” klany alebo skupiny ovládajúce nejaké územie.

Po smrti Pavla VI. uzavreli obe “Rodiny” zmluvu “z ocele” o kontrole Vatikánu. Riaditeľom tejto dohody bol arcibiskup Achille Silvestrini, tieň a alter ego kardinála Casaroliho, ktorého v roku 1973 vystriedal na sekretariáte Rady pre verejné záležitosti Cirkvi.

Samotný Silvestrini - ako nám ho vo vynikajúcej rekonštrukcii dejín predstavuje Julia Meloni - je “hlavným mozgom” St. gallenskej mafie [The St. Gallen Mafia, Tan, 2021, tr. sk, The St. Gallen Mafia, Faith and Culture, 2022].

Msgr. Mario Marini bol neskoršími pápežmi vysoko cenený. Ján Pavol II. ho vymenoval za kanonika vatikánskej baziliky a podsekretára Posvätnej kongregácie pre Boží kult; Benedikt XVI. ho vymenoval za sekretára Pápežskej komisie Ecclesia Dei.

V rokoch 1972 až 1974 sa dvaja významní kardináli, Dino Staffa a Silvio Oddi, obrátili na pápeža Pavla VI. a oficiálne obvinili arcibiskupa Annibale Bugniniho (sekretára Posvätnej kongregácie pre Boží kult) a kardinála Sebastiana Baggia (prefekta Posvätnej kongregácie pre biskupov) z toho, že sú aktívnymi slobodomurármi.

Na odporúčanie arcibiskupa Benelliho’pápež Pavol VI. poveril vyšetrovaním Rímskej kúrie arcibiskupa Gagnona, rektora Kanadského kolégia, ktorý sa tejto úlohe venoval s vážnosťou a odhodlaním, ktoré ho vystihovali.

16. mája 1978 sa uskutočnilo pamätné stretnutie Pavla VI. ešte stále hlboko zasiahnutého atentátom na Alda Mora s arcibiskupom Gagnonom, ktorý mu odovzdal výsledky vyšetrovania Rímskej kúrie a upozornil ho na hrozivú vážnosť situácie. Pápež, unavený a trpiaci, požiadal Gagnona, aby si dokumenty ponechal a odovzdal ich jeho nástupcovi. Pápež Pavol VI. zomrel o niekoľko mesiacov neskôr, 6teho augusta 1978.

Príbeh otca Murra’končí audienciou arcibiskupa Gagnona’u pápeža Jána Pavla II. v roku 1979.

Pokiaľ ide o moje vlastné povedomie o tejto téme, spomínam si, že začiatkom júla 1978 mi telefonovala princezná Eliane Radziwillová (1919 - 2006), ktorá ma požiadala o stretnutie s mojím priateľom Agostinom Sanfratellom, aby sme prediskutovali citlivú záležitosť.

Eliane Radziwillová bola decentná, ale energická a aktívna žena, dlhé roky národná tajomníčka združenia “Una Voce Italia”, ktorému poskytovala priestory vo svojom nádhernom dome na Via Giulia. Nám, ktorí sme dôverne dostali spis obsahujúci mená niektorých vatikánskych cirkevníkov a laikov údajne spojených so slobodomurárstvom, princezná vyjadrila svoje pochybnosti o pravosti dokumentov. Chcela poznať náš názor na túto záležitosť.

Týždenník OP [Osservatore Politico] , ktorý viedol novinár Carmine (“Mino”) Pecorelli, uverejnil 12. septembra 1978 článok s názvom La Grande Loggia Vaticana, zoznam 121 mien vatikánskych úradníkov a vysokopostavených prelátov, v ktorom sa o nich tvrdilo, že sú slobodomurárskymi členmi.

Napriek tomu je typickou stratégiou tajných hnutí zosmiešňovať svojich protivníkov šírením dezinformácií alebo dokumentov, ktoré sú pravdivé a zároveň nepravdivé; dokumentov poprepletaných takým spôsobom, aby zahmlili vodu. Preto musíme k týmto záležitostiam pristupovať opatrne a vyvážene, bez toho, aby sme upadli do “konšpiračnej” mentality, ktorá je často pascou nastraženou samotnými tajnými hnutiami.

Problémy, ktoré sú tu nastolené, sú skutočne vážne, ale tón knihy otca Murra’je múdry a miestami dokonca žoviálny. Hoci obraz Rímskej kúrie, ktorý vykresľuje, je neúprosný, jeho stránky sú presiaknuté silnou nadprirodzenou láskou k Cirkvi a autentickým “rímskym duchom”

Pápež František prehovoril k obyvateľom sicílskeho Palerma a vyzval ich, aby zanechali život zločinu a násilia. Pred tisíckami ľudí odsúdil mafiu a odmietol, že by mohla viera a násilie žiť pod jednou strechou. Drahí bratia a sestry, nemôžete veriť v Boha a zároveň byť v Mafii, povedal pred 80 tisícovým davom.

Pápež František v Palerme dôrazne odsúdil zločineckú mafii. Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi navštívil Sicíliu s cieľom uctiť pamiatku kňaza Giuseppe Puglisiho, ktorého pred 25 rokmi mafia zavraždila.

"Kto je mafián, nežije ako kresťan, lebo svojím životom hanobí Božiu lásku," povedal pápež na zhromaždení pod holým nebom v prístavnej štvrti Palerma, kde jeho kázne pozorne počúvalo asi 80 000 ľudí.

Rok pred Puglisim sa obeťami účtovania s nepohodlnými ľuďmi v Palerme stali aj neohrození bojovníci s mafiou sudcovia Giovanni Falcone a Paolo Borsellino. Na ceste na letisko sa pápež nečakane zastavil na mieste, kde Falconeho, jeho ženu a troch policajtov zabila bomba.

Giuseppe Puglisi

Blahoslavený Giuseppe Puglisi (tiež Pino Puglisi; * 15. september 1937, Brancaccio, Taliansko - † 15. september 1993, Brancaccio) bol taliansky katolícky kňaz a odporca mafie, od roku 1993 bol farár v neslávne známej palermskej štvrti Brancaccio.

Mafia ho niekoľkokrát stýrala a nakoniec zavraždila. Viedol rozsiahle sociálne projekty zamerané na mládež, aby ju odviedol od nástupu na cesty zločinu. Veľmi ostro napádal vo svojich kázňach mafiu a tradičné mafiánske štruktúry spoločnosti. Jeho činnosť spôsobila mafii v Palerme také problémy, že sa Giuseppe Graviano, mafiánsky šéf vládnucej Brancaccio, rozhodol nerešpektovať obvyklú nedotknuteľnosť kňazov a keď nepomohlo ani surové zmlátenie, nechal Puglisiho zavraždiť.

Giuseppe Puglisi, sicílsky kňaz, bol v sobotu 25. mája 2013 vyhlásený za blahoslaveného. Rímskokatolícka cirkev ocenila úsilie človeka, ktorý sa v Palermskej štvrti Brancaccio venoval mladým ľuďom a snažil sa ich odvrátiť od kriminality. Mafia ho zastrelila 15. septembra 1993, v deň, keď oslavoval svoje 56. narodeniny.

Taliansko oslávilo národný deň pamiatok obetí mafie už po 28-krát.Viac ako 50.000 ľudí sa v utorok v talianskom meste Miláno zúčastnilo na pochode na pamiatku nevinných obetí mafie. Demonštrácie sa konali aj v ďalších častiach krajiny.

Stovky príbuzných ľudí, ktorých zabili členovia mafie, sa na Národný deň pamiatky obetí mafie pridali k pochodu končiacom pred Milánskym dómom, kde rozprestreli aj zoznam 1069 mien obetí.

Iniciátorom zhromaždení je kňazTaliansko oslávilo národný deň pamiatok obetí mafie už po 28-krát. Tamojšia premiérka Giorgia Meloniová v januári, keď navštívila sicílske hlavné mesto Palermo, kde po 30 rokoch na úteku zatkli mafiánskeho bossa Mattea Messinu Denara, navrhla, aby sa 16. január stal štátnym sviatkom ľudí bojujúcich proti organizovanému zločinu.

Rakúske noviny Der Standard s odvolaním sa na taliansku políciu napísali, že na zhromaždeniach proti mafii sa v celej krajine v utorok zúčastnili stovky tisíc ľudí. Ich iniciátorom je 77-ročný kňaz Don Luigi Ciotti, ktorý je už od 60. rokov 20. storočia známou osobnosťou v boji proti mafii. Od roku 2014 je pod trvalou policajnou ochranou. V roku 1995 založil protimafiánske hnutie Libera.

Pred týždňom Benedikt XVI. navštívil Sicíliu, ostrov spätý so slovom mafia. Počas jednodňovej návštevy dvakrát poukázal na osobnosť Giuseppeho Puglisiho. „Nemajte strach odporovať zlu! Neverte sugesciám mafie, ktorá je cestou smrti nezlučiteľnou s Evanjeliom,“ povedal Benedikt XVI. počas stretnutia so sicílskou mládežou a za príklad im dal práve zavraždeného kňaza. „Povzbudzujem vás, aby ste uchovávali v živej pamäti jeho plodné svedectvo a napodobovali jeho heroický príklad,“ vyzval zas zhromaždených kňazov a rehoľníkov.

Don Pino bol s ňou konfrontovaný na všetkých svojich pôsobiskách. Posledným miestom, kde pracoval od septembra 1990, bolo jeho rodné Brancaccio, farnosť svätého Gaetana. Začiatkom roka 1993 tu zriadil pastoračné centrum Padre Nostro. To sa stalo útočišťom pre miestne deti, ktoré museli odmala pracovať pre mafiánske klany, kde začínali, ale väčšinou aj končili svoju „kariéru“.

„Bol mojím učiteľom náboženstva na lýceu Viktora Emanuela II.,“ spomína sicílsky novinár Francesco Deliziosi, ktorý o donovi Pinovi napísal knihu Don Puglisi. Život sicílskeho kňaza zavraždeného mafiou. Jeho dielo inšpirovala tvorcov biografického filmu Alla luce del sole (2005), v ktorom sicílskeho kňaza stvárnil známy taliansky herec Luca Zingaretti. Film režiséra Roberta Faenzu získal viacero medzinárodných ocenení, vrátane dvoch cien v Karlových Varoch a začiatkom prázdnin ho pod názvom Vo svetle pravdy vysielala aj Slovenská televízia.

To, že si otravný kňaz dovolil opustiť múry kostola a povedať mafii „nie“ pred zrakmi miestnych bossov sediacich v priľahlých kaviarňach, bolo ortieľom smrti. Zašliapli ho 15. septembra 1993. V tento deň slávil svoje 56. narodeniny. Jeho vrahovia, Salvatore Grigoli a Gaspare Spatozza, ako aj objednávatelia vraždy, miestni mafiánski lídri Giuseppe a Filippo Gravianovi, boli zatknutí a odsúdení na doživotie.

„Zdvíham svoj hlas, aby som oplakával kňaza zapáleného pre ohlasovanie Evanjelia a pomoc bratom, žijúceho čestne v láske k Bohu a blížnemu, ktorý bol barbarsky odstránený. Vyzývam páchateľov tohto činu, aby sa obrátili a robili pokánie. Nech nevinná krv tohto kňaza prinesie pokoj milovanej Sicílii,“ povedal dva dni po jeho smrti na vrchu Verna, kde bol stigmatizovaný sv. František, pápež Ján Pavol II.

Päť rokov po smrti dona Pina palermský arcibiskup, kardinál Salvatore De Giorgi otvoril proces jeho blahorečenia.

Kňaz Mario Torcivia, autor tzv. Positio, kľúčového spisu každého beatifikačného procesu konštatuje, že don Pino nebol zavraždený len pre svoju lásku ku Kristovi a spoločenskú angažovanosť, ale aj pre zaslanie odkazu celej cirkvi.

Ako pripomína novinár Francesco Deliziosi, len tri mesiace pred jeho smrťou pápež Ján Pavol II. vo Valle dei Templi mafii adresoval veľmi tvrdé slová. V priebehu nasledujúcich týždňov vybuchlo pred rímskymi kostolmi niekoľko bômb.

Tabuľka: Významné osobnosti v boji proti mafii

tags: #taliansko #knaz #popraveny #mafiou