Vstupujeme do adventu, obdobia prípravy na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista. Advent je časom očakávania a vnútorného stíšenia. Pozrime sa, ako Božie slovo komentuje narodenie človeka. Je to prejav veľkého milosrdenstva od Boha a dôvod k radosti celej spoločnosti.
Všetci sa rodíme s povolaním otca alebo matky. Všetci sme pozvaní k tomu, aby sme mali hojné potomstvo. Potomstvo možno chápať aj v duchovnom zmysle. U nás kňazov a rehoľníkov je to duchovné otcovstvo a duchovné materstvo. Sme a máme byť v inej oblasti plodní, ale plodní musíme byť všetci. A v bolesti sa rodí fyzicky ale aj duchovne.
Každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet, je znakom toho, že nám Boh ešte stále verí. Každé dieťa prináša čosi nové. Neexistujú len technickí a vedeckí géniovia, ale existujú aj duchovní géniovia, géniovia lásky - svätci. Pre každého človeka má Pán Boh plán Spásy. Každý človek potrebuje byť spasený Bohom a môže sa zároveň stať spasiteľom.
Advent je pozvaním a je tiež časom čakania. Poznáme rôzne druhy čakania: mladomanželia čakajú na narodenie dieťaťa, rodina na návrat otca z cudziny, študent na výsledok skúšky, zamilovaný na stretnutie s milovanou osobou, chorý na uzdravenie... Aj celá Cirkev teraz čaká - na príchod Krista.
Rozlišujeme tri príchody Krista: ten prvý (do Nazareta a Betlehema), ten druhý (slávna parúzia, na konci vekov) a „prostredný“ príchod - keď Ježiš prichádza k nám teraz, osobne a stretá sa s nami v konkrétnom živote.
Pokúsme sa zriecť v Advente toho, čo napĺňa dušu balastom, konzumom (napr. aj čítania reklamných letákov...). Inak neprežijeme duchovné Vianoce, ale upachtení zhonom do nich vplávame a potom sa spýtame: A čo teraz s nimi?
Do čoho sa pustím? V ktorej oblasti má začať uzdravovanie môjho ducha? Jednému fajčiarovi radil kňaz, či by sa v Advente nezriekol cigarety. On zareagoval, že to asi nie, lebo Advent má byť radostným očakávaním Pána...
Sám to iste nezvládneš, ale je tu Pán Ježiš, inžinier našej duše, náš Stvoriteľ. On ti dá silu k premene života. Ale ty sa musíš preňho vážne rozhodnúť. Vydať mu svoj život. Ukázať tie rany, slabiny. On ťa vytrhne z dna na vzduch, na svetlo. On je mocný i milosrdný.
Bratia a sestry, nedajme si ukradnúť Advent. V ňom na nás čaká Boh so svojimi milosťami a požehnaním.
Ján Krstiteľ - Príklad prípravy
Dobre vieme, že advent je prípravou na blížiace sa vianočné sviatky narodenia nášho Pána Ježiša Krista. Je preto dobré a užitočné zamyslieť sa nad tým, ako sa pripravovať, ako sa dobre pripravovať a využiť tento krátky čas adventu.
Kto iný než sám Ján Krstiteľ, ktorého dnešné evanjelium opisuje, by nám mohol byť v advente užitočným príkladom prípravy?Sväté Písmo svedčí o tom, že mnohí boli inšpirovaní nielen jeho slovami a hlásaním, ale aj jeho skutkami a spôsobom života. Čo nám teda môže odovzdať Ján Krstiteľ? Aké postoje?
Myslím si, že prvý postoj je ten, že sám Ján Krstiteľ žil skromne. Ján Krstiteľ žil na púšti, v chudobnom oblečení, nemal majetky ani bohatstvo, bol úplne chudobný. Je to krásny príklad pre nás v tomto adventnom čase - žiť skromnejšie. Možno nás k tomu motivuje aj táto náročná doba, keď sa musíme uskromniť.
Ďalej počúvame o tom, že Ján Krstiteľ žil na púšti, ktorá je symbolom modlitby a stretnutia s Bohom. Advent je pre kresťanov časom, kedy chceme posilniť svoju modlitbu, prehĺbiť niektorú časť našej spirituality - či už ide o ruženec, Sväté písmo, adoráciu alebo svätú omšu.
Ďalej Ján Krstiteľ hlásal aj žil pokánie. V dnešnom evanjeliu počujeme, že chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia. Konal vonkajší akt krstu, ktorý ešte nebol sviatostný, ale predstavoval postoj kajúcnosti, túžbu zriecť sa hriechov a prosbu o odpustenie. Advent by mal byť pre nás časom, kedy si viac uvedomujeme svoju hriešnosť a pristupujeme k pokániu, či už sviatostnému, cez svätú spoveď, alebo osobnému.
Ján Krstiteľ bol človekom pokory - hoci ho nasledovalo množstvo ľudí a dokonca aj Herodes ho rád počúval, Ján si uvedomoval, že nie je ten hlavný. Pripravoval cestu niekomu väčšiemu - Božiemu Baránkovi, Ježišovi Kristovi. Neuzurpoval si slávu ani chválu, ale ukazoval na Ježiša Krista.
Navyše, Ján Krstiteľ sa nebál hovoriť pravdu, aj keď bola nepríjemná. Dokázal napomenúť farizejov a zákonníkov, ba dokonca aj Herodesa, že žije v hriešnom zväzku. Nebál sa povedať pravdu a to je postoj, ktorý nás môže inšpirovať.
Ján Krstiteľ trpel, bol uväznený a nakoniec umučený tým, že mu bola sťatá hlava. Hoci niektorí môžu jeho smrť považovať za tragickú, on zomrel ako mučeník za pravdu, za Ježiša Krista. Ako sa hovorí v Písme, „nikto väčší sa nenarodil zo ženy“ ako Ján Krstiteľ.
Nech nás jeho príklad osloví, milí bratia a sestry, na začiatku tohto adventného času. Prežiť nový cirkevný rok tak, ako sa na kresťanov patrí.
"Bdejte!" - Výzva adventu
Dnes na prvú nedeľu adventnú zaznieva pre nás veriacich oznam. Evanjelista sv. Marek píše: Ježiš povedal svojim učeníkom: „A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte“ (Mk 13,37)!
„Majte sa na pozore, bdejte“ (Mk 13,33) sú kľúčovými slovami nielen začínajúceho adventu, obdobia prípravy na najkrajšie sviatky roka, ale sú výzvou do celého cirkevného roka, ktorý dnes začíname. Aj týmito slovami nám Ježiš prejavuje svoju lásku. Nebezpečenstiev hrozí veľa. Všetci traja synoptici píšu, aby nás vystríhali.
Evanjelista sv. Matúš slovami „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24, 42) pripomína, že nik z nás nevie, či práve začínajúci cirkevný rok nebude náš posledný, a preto je správne, aby sme ho žili v priateľstve, v spojení s Kristom. V hodine smrti by sa nám ťažko počúvala výčitka Pána Ježiša: „To ste nemohli... bdieť so mnou“ (Mt 26,40)? Preto dnes radšej prijmime Ježišove slová: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Mt 26,41;Mk 14,38).
Apoštol sv. Peter taktiež pripomína: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere“ (1 Pt 5,8-9). Advent a nastávajúci rok prežitý v týchto intenciách Krista bude obohatením a nádejou, aby sme mohli mať účasť v Božom kráľovstve.
„Bdieť“ znamená «nezaspať». „Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane“ (Mk 13,36).
„Bdieť“ znamená aj «starať» sa. Boh nám v evanjeliu zveril svoj dom, dal moc, určil každému prácu a prikázal bdieť (porov. Mk 13,34).
„Bdieť“ znamená aj «očakávať». Nerozhoduje, „kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta, alebo ráno“ (Mk 13,35).
Boh je ten istý, včera, dnes i naveky. V spojení s adventom o bdení dá sa hovoriť o trojakom advente:
- «historickom advente» keď cez prorokov Boh vyzýval vyvolený národ bdieť, aby očakávali prisľúbeného Mesiáša, Vykupiteľa. Boh v Ježišovi prišiel na svet v plnosti času. Ako a kto ho prijal, kto bdel pri narodení Ježiša, hovoria evanjeliá.
- «Advent nášho života» znamená, že celý život máme bdieť, pretože nevieme dňa a ani hodiny, kedy nás Boh odvolá z tohto sveta a budeme musieť vydať svedectvo zo svojho života.
- «Liturgický advent» rok čo rok pripomína svojou liturgiou krásu, veľkosť, význam bdenia pre našu spásu.
Boh i napriek aktuálnosti výzvy „bdieť“ nám ponecháva slobodu rozhodovania. Je to dar, ktorým Boh obdarúva len človeka. Jeho využitie oprávňuje človeka mať nádej, že bude Bohom odmenený. Advent je čas prebudiť sa zo sna, aby sme napravili, ak sme neboli ako nerozumné panny či boháč, ktorému sa urodila bohatá úroda a on sa staral len o hodnoty prirodzené, dočasné. Boh na nikoho nezabúda. Preto v žiadnom veku nemožno žiť vypočítavo proti Bohu.
Bdieť, žiť v priateľstve s Bohom je povinnosťou každého človeka. Muž múdry, ktorý stavia dom na skale, bdie a nedá sa pomýliť pomalým napredovaním, keď kladie dôraz na základ domu do skaly. Povinnosti kresťana sa môžu zdať nepotrebné, možno ich odložiť na neskoršie pod vplyvom zdania, že je ešte čas plniť vôľu Božiu, že je zdravý, mladý, má svoje plány, ale toto je obyčajné pokušenie.
Preto kto pochopil výzvu bdieť, verne plní povinnosť dať cisárovi cisárovo a Bohu Božie. Uvedomuje si: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Mt 26,41;Mk 14,38).
„Bdieť“ je aj «radosť». Učia nás o tom spomínané alternatívy adventu. Advent nám pripomína radosť Panny Márie, ktorá očakávala a prijala Božieho Syna. Rovnako sv. Ján Krstiteľ či sv. Jozef. Advent nám pripomína pripraviť sa na najkrajšie sviatky roka. Kto ich chce s úžitkom prežiť, musí prežiť primerane aj prípravu na tieto sviatky.
Preto „bdieť“ znamená aj «vyjsť» zo seba, aj z kostola a byť kresťanom všade, kde nás posiela Ježiš. Hora blahoslavenstiev so svojimi výzvami ohľadom chudobných, smútiacich, tichých, lačných, smädných, milosrdných, čistých, šíriacich pokoj, prenasledovaných, hanobených, sú potrebným echom „bdenia“. Boh hovorí skrze nich ku nám. V nich Boh čaká na našu službu. K Bohu sa ide mnohými cestami, ktoré majú jedno spoločné: plnia príkaz lásky.
Bdieť znamená «tvoriť». Ak je však návrat do Otcovho domu naším úprimným rozhodnutím, veľmi rýchlo pochopíme, že Boh chce v našom živote vybudovať niečo úplne nové. Všetko, čo chce, je náš súhlas a ochotnú spoluprácu. „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové“ (2 Kor 5, 17). Ježišovo „bdejte“ (Mk 13,37) ostáva.
Každoročným slávením adventnej liturgie Cirkev aktualizuje očakávanie Mesiáša. Preto nám dáva Cirkev v adventnej dobe znovu čítať a prežívať udalosti dejín spásy, ku ktorým patrí aj výzva „bdieť“. V Ježišovi je Božie kráľovstvo veľmi blízko. On výzvou „bdieť“ volá k obráteniu a ku viere, ale taktiež k bdelosti. V modlitbe bdieme a očakávame toho, ktorý je a ktorý prichádza.
Nech symbol adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré postupne zapaľujme počas štyroch adventných nedieľ a takto pripravujme si srdcia, rodiny i farnosť na sviatky Narodenia Pána.
Pre nás je veniec pomôcka, ako hlbšie, opravdivejšie prežiť advent, bdieť, prežiť prípravu nielen na sviatky pokoja a lásky, ale prežiť celý rok, celý život s Bohom.
Celý náš život je možné prirovnať k letiskovej hale, vlakovému nástupišťu či autobusovej zástavke. Musíme „bdieť“, aby sme nezmeškali. A my nechceme zmeškať ani v duchovnom živote. Pretože sa nevráti nielen rok, ale ani deň a ani sekunda. Preto sa modlíme: Pane, našou úlohou je bedliť: vidieť jasnejšie skutočnosť, v ktorej žijeme, a skutočnosť, ku ktorej spejeme.
Dúfali sme, že ho budeme môcť sláviť spoločne v chráme Božom, no nestalo sa tak. Ostávame ale verní nášmu Bohu a len na Neho sa chceme spoliehať, v Neho skladať našu nádej.
Túto nedeľu začína advent. Ako ten rok rýchlo prešiel. Vyložíme si na stôl adventný veniec, zapálime prvú adventnú sviecu. Do okien pribudne vianočná výzdoba.
Slovo ADVENT pochádza z latinčiny a znamená príchod. Je to čakanie na to, že prídu Vianoce. Pre nás kresťanov je to čakanie na to, že sa narodí Pán Ježiš. Príde Pán Ježiš. Každý rok odznova prežívame túto zázračnú udalosť, tento Boží zázrak, že sa narodí Boží Syn- Ježiš Kristus. A každý rok má toto čakanie ľudí nejako zmeniť, má nám niečo priniesť.
Advent je teda ako taký posol, ktorý nám hovorí: „Priprav sa, príde tvoj Pán, narodí sa Ten, ktorý ťa zachráni.“ V Biblii je poslom anjel. Anjel je ten, ktorý nám oznamuje Božiu vôľu. Anjelov máme radi. Keď vidíme anjela, máme dobrý pocit.
Advent má rovnakú úlohu, ako Boží anjel. Oznamuje nám Božiu vôľu. Pripravuje nás na to, čo sa stane, že sa narodí Boh, Boží Syn.
Boží Syn sa narodil kvôli každému jednému z nás- áno Boží Syn sa narodil aj kvôli tebe. Tento rok ti to znovu chce pripomenúť. Pozýva ťa, aby si s Ním trávil/ trávila advent, aby si sa na Neho tešil a aby si čakal na Jeho príchod. Aj k tebe chce prísť.
S čím prichádza Boh?
S čím má k tebe prísť? Toto je možno trochu zvláštna otázka, ale čo potrebuješ vo svojom živote? S čím má k tebe prísť? Čo ti chýba v živote, alebo, čo máš v živote ale je to také dobré, že by si toho chcel mať ešte viac?
Mnohým ľuďom chýba bezpečie a istota. Najmä teraz, keď nás ešte stále ohrozuje covid a naše životy zasahujú rôzne obmedzenia. Túžime po bezpečí po istote. Túžime aj po slobode. Chceme si ísť slobodne nakúpiť, chceme sa slobodne stretnúť s rodinou, chceme slobodne prísť do kostola... Chceme vedieť, že sme v bezpečí.
Bezpečie, istotu a slobodu nám ale neberie len vírus. Môže nám ju zobrať toľko rôznych vecí, toľko vojen je na svete, aj teraz, toľko hladu, toľko strachu... Toľko bolesti je v každej jednej rodine, každá rodina má svoje trápenie- hádky, finančné problémy, nedorozumenia, podvádzanie, choroby, strata blízkeho...
Toto všetko je tu preto, lebo na svete je hriech. Je to proti Bohu. Ale Boh nás neopúšťa. Práve naopak. Do všetkého, čo sa na svete deje, nám hovorí: „Ja Ťa neopustím a nezanechám (Jer 29); Tí, čo dúfajú v Pána, dostávajú silu (Iz 40, 31); Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vám dám silu (Mt 11, 28); Spolieham sa na Teba Pane, moja duša sa spolieha na Tvoje slovo. (Ž 130, 5).
Adventný veniec a jeho význam
Boh nás nechce opustiť, Boh nás chce zachrániť. Začína sa advent- príchod. Boh k nám chce prísť s pokojom. Chce nám dať bezpečie, istotu a slobodu.
Skúsme sa k Bohu každý jeden deň počas adventu modliť: Pane príď. Pane príď a zachráň ma. Pane príď a uzdrav ma. Pane príď a vyrieš hádky. Pane príď a pomôž. Pane príď a daj silu unaveným. Pane príď a daj mi trpezlivosť. Pane príď a urob ma lepším človekom.
Advent znamená príchod. Preto sa Ježiš narodil- aby nám dal istotu, slobodu od zla a zachránil nás. Boh chce k Tebe prísť a pripraviť Ťa, zachrániť Ťa. Prichádza k Tebe, aby Ti dal život.
Tri rozmery adventnej prípravy
Advent, do ktorého sme vstúpili, je vhodným časom na očistu duše a rast vo viere. Adventná príprava sa vzťahuje na tri rozmery: minulosť, budúcnosť a prítomnosť.
- Minulosť - očista pamäte: Pamätajme dobre, že sa nenarodil vianočný stromček, ktorý je zaiste pekným symbolom, avšak ten, kto sa narodil, je Ježiš Kristus. Narodil sa Pán, narodil sa Vykupiteľ, ktorý prišiel, aby nás zachránil. Advent je tu na očistenie pamäti tejto minulosti, tohto rozmeru.
- Budúcnosť - očista nádeje: Advent slúži na prípravu na konečné stretnutie s Pánom. Ten Pán, ktorý vtedy prišiel, sa vráti! A vráti sa s otázkou na nás: „Aký bol tvoj život?“. Bude to osobné stretnutie. Toto je očisťovanie nádeje.
- Prítomnosť - očista bdelosti: Pápež František pozýva všetkých rásť v každodennom rozmere viery, a to napriek starostiam a zhonu, tak, že sa staráme o náš „vnútorný domov“. Náš Boh je v skutočnosti „Bohom prekvapení“ a kresťania by si mali každodenne všímať tie znamenia, ktorými k nám nebeský Otec dnes hovorí. Bdelosť a modlitba sú dve slová pre Advent.
Poukázať na význam a potrebu využiť nový cirkevný rok k vzrastu svojej svätosti.
Bdieť znamená...
Čo to znamená “bdieť“ ? Znamená to: po prvé, aby sme nespali. Sám Pán Ježiš nám dáva príklad takého bdenia. Na hore Tábor Ježiš bdie, apoštoli spia. Rovnako aj na Olivovej hore apoštoli spia, hoci ich Pán Ježiš vyzýva bdieť. Marek evanjelista o tom napísal: „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým. Bdejte!“ (Mk 13,35-37). Sú to slová dnešného evanjelia.
Bdieť znamená aj starať sa. Je to výzva kontrolovať svoje myšlienky a byť pánom nad svojimi zmyslami. Zanedbať túto starosť sa prejavuje aj páchaním hriechov.
Bdieť znamená aj očakávať. V duchovnom zmysle to znamená očakávať vzácneho hosťa, Ježiša. Kto očakáva, ten bdie. Advent je čas očakávania sviatkov pokoja a lásky. Očakávať znamená byť vždy pripravený na stretnutie so svojím Bohom v hodine svojej smrti.
Počas štyroch adventných týždňov nám vážnosť prípravy na sviatky Narodenia Pána Ježiša nepripomínajú len slová evanjelistov a prorokov, ale aj liturgia. Vynecháva sa Glória, spev anjelov v Betleheme pri narodení Ježiša, aby sme počas sviatkov Narodenia Pána si viac uvedomili význam a radosť z toho spevu. Spievame adventné piesne, v melódii a slovách ktorých cítiť veľkosť očakávania.
V nejednej rodine pri adventnom venčeku sa všetci zhromažďujú, aby spoločnou modlitbou sa pripravili na najkrajšie sviatky roka, sviatky Narodenia Pána Ježiša. S rastúcim počtom zažatých sviec v adventnom venci si mnohí uvedomujú čas a význam sviatostného zmierenia vo svätej spovedi. Advent to nie je len čas očakávania na príchod Boha medzi ľudí, ale je aj časom, kedy sa radostnejšie približujeme ku svojmu Bohu. Čím viac sa pripravíme po duchovnej stránke na sviatky Narodenia Pána, tým väčší úžitok pocítime vo svojej duši. Uvedomujeme si, že toto nie je čas čakať so založenými rukami.
Liturgia adventu je zvýraznená v slovách: „Príď, Pane Ježišu!“ Nielen u prvých kresťanov, ale aj v našich srdciach tieto slová vyvolávajú to, čo o prvých kresťanoch napísal pápež sv. Gregor Veľký: „Kto bdie, ten má otvorené oči a vo svojom vnútri prežíva opravdivé dobro. Kto bdie, ten vo svojom živote zachováva to, v čo verí. Kto bdie, ten sa zrieka každého hriechu.“
V advente prijímame výzvu k zmene života. Zmenu vzťahov k Bohu, sebe i blížnym. Zmenu filozofie svojich názorov, postojov, zmýšľania. To všetko v radostnom duchu, ochotne v očakávaní mnohých milostí pre dušu a pohody v rodine.
Takto prežitý advent je čas, ktorý má hlboký zmysel a význam pre našu spásu. Je to čas, kedy sme ochotní zriecť sa mnohých príjemných a dovolených vecí preto, aby sme viac pocítili túžbu po radostnom stretnutí s Bohom. Je to čas osobného očakávania stretnutia so svojím Bohom. Žiť v pravde, odolávať sebaklamom, víťaziť nad osobným hriechom.
Na margo toho napísal tieto slová: „Podobne je to s tými, čo hľadajú pravdu. V čase nočnej tmy chodia okolo nej, ale ju nepoznajú. Aby ju spoznali, potrebujú lúč svetla.“
A niečo podobné si uvedomujeme aj na začiatku adventu, nového cirkevného roka pri slovách Pána Ježiša: “Bdejte!“ Nový čas, nová možnosť, nová príležitosť, ktorá sa každý deň neopakuje. Dnes je to podaná ruka, priateľské pozvanie Ježiša k zmene doteraz žitého života.
Cítime, že nemôžeme si dovoliť spať vo svojom duchovnom živote. A tým viac sa každého z nás dotýkajú slová Pána Ježiša: „Hovorím vám všetkým: Bdejte!“ (Mk 13,27).