Drevený artikulárny kostol v Hronseku: Skvost UNESCO s bohatou históriou

Uprostred malebnej slovenskej prírody, v dedinke Hronsek neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza jedinečný klenot slovenského kultúrneho dedičstva - drevený artikulárny kostol. Drevený artikulárny evanjelický kostol je vzácnou historickou pamiatkou spolu s drevenou zvonicou. V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku

Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva sú práve unikátne drevené kostoly. Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej tvorby. Zvláštnosťou je, že objekty sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov. V súčasnosti sa zachovalo do 50 týchto sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. Evanjelických artikulárnych kostolov existuje už len 5.

História a okolnosti vzniku

Vznik dreveného artikulárneho kostola Hronsek determinovali viaceré historické udalosti. História vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia silného katolicizmu, do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mieru z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke.

Kostol bol postavený na základe uznesenia Šopronského snemu z roku 1681, podľa ktorého sa dovoľovalo evanjelikom postaviť v každej stolici dva kostoly, avšak za veľmi prísnych podmienok. Kostol v Hronseku bol teda spádovým kostolom pre celú severnú časť Zvolenskej stolice. Bol postavený v zmysle podmienok stanovených 25. a 26. článkom (artikulou). Artikuly boli prijaté v roku 1681 na šproonskom sneme a povoľovali postaviť kostol evanjelikom. Vo Zvolenskej stolici mohli byť takéto kostoly dva. Artikuly hovorili o tom, že chrám musel byť postavený v priebehu jedného roka, na jeho stavbu nemohol byť použitý žiadny kovový diel, jeho súčasťou nemohla byť veža a vchod do chrámu nesmel byť priamo z ulice.

Podmienky pre stavbu chrámu

Článok (artikula) 25 stanovoval pre stavbu chrámu tieto podmienky:

  • musel byť postavený v priebehu jedného roka,
  • musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov,
  • nesmel mať vežu,
  • vchod nesmel byť priamo z ulice.

Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola hotová. Chrám bol dostavaný v roku 1726. Meno autora projektu nie je známe. Miesto na ktorom stojí hronsecký kostolík je bývalé hronovisko.

Architektúra a interiér

Kostol je postavený v tvare kríža. Kostol má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý a 11 m široký. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie má 18 m, výška kostola je 8 m. Stavba je hrázdenej drevenej konštrukcie z masívneho - dubového a ihličnatého - smrekovcového dreva.

Originalitou kostola v Hronseku je hrazdená drevená konštrukcia. Unikátne je aj použitie drevených dubových kolíkov. Kostol je jedinečný svojou bohatosťou európskych stavebných prvkov. Spájajú sa tu prvky škandinávskej, nemeckej, iónskej aj slovanskej architektúry. Drevený artikulárny kostol v Hronseku je jediný kostol na Slovensku, ktorý disponuje škandinávskymi architektonickými prvkami.

Interiér kostola v Hronseku

Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Nachádzajú sa tu neobvyklé prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe, podľa čoho sa usudzuje, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch. Kapacita dosahuje až 1100 miest na sedenie. Kostol má 1100 miest na sedenie, amfiteatrálne usporiadaných. Z každého miesta je vidieť na oltár. Má výbornú akustiku, čo ho predurčuje na organizovanie koncertov vážnej hudby.

Presvetlenie interiéru je riešené prostredníctvom 30 okien z fúkaného skla v tvare šesťuholníkov. Po obvode kostola je 30 okien. Kostol má päť vchodov, postavených oproti sebe, 30 okien, rozmiestnených po celom obvode. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti. Kostol pozostáva z piatich vchodov postavených oproti sebe. Nad jedným vstupom sa nachádza kohút, symbol kresťanskej bdelosti.

Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia.

Oltár a organ

Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. K oltáru kostola patrí šestica vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov a striedavo sa osadzujú do spoločného rámu oltára podľa aktuálnej liturgie počas roka. Všetky pochádzajú z dielne majstra Samuela Mialoviča, z roku 1771. Nad oltárom sú anjeli držiaci erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev.

Súčasný organ postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Patrí medzi vzácne barokové organy. Organ je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Luster, pôvodne pozlátený, je dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky.

Zvonica a okolie

Súčasne s kostolom bola postavená aj zvonica tiež z roku 1726. V blízkosti kostola je zvonica s rovnakou architektúrou, ktorá bola postavená súčasne s kostolom 1726. Drevená zvonica, postavená na kamennom podklade musela byť postavená tiež podľa artikul ako kostol.

Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol. Dôkazom hlbokého spojenia medzi prírodou a dušou človeka, sú štyri mohutné lipy, ktoré stoja pri kostole ako jeho verní služobníci od jeho počiatku. Zasadili ich na oslavu úspešného ukončenia stavby v roku 1726. Odvtedy tu tíško rastú a dotvárajú jedinečnú atmosféru tohto miesta.

Drevený kostol Hronsek - UNESCO 2020 (4K)

Otváracie hodiny a informácie pre návštevníkov

Každú nedeľu o 9,00 hodine sa v ňom konajú evanjelické služby Božie. Prehliadky kostola mimo hlavnej sezóny /september - jún/ len na požiadanie, alebo objednávku. Záujemcovia o prehliadku evanjelického a.v. v Hronseku ďakuje za Váš dobrovoľný príspevok, ktorý venujete kúpením pohľadnice exteriéru a interiéru kostola pri jeho prehliadke. Slúži na údržbu tejto vzácnej pamiatky.

Hlavná sezóna (máj - august): Kostol je otvorený denne od 10:00 do 12:00 a od 13:00 do 17:00.

Ak plánujete návštevu, je ideálne kontaktovať správu kostola vopred, aby ste si zabezpečili miesto a dozvedeli sa aktuálne informácie o otváracích hodinách a možnostiach prehliadok. Prehliadky kostola mimo hlavnej sezóny /september - apríl/ len na požiadanie, alebo objednávku.

V zimnom období v zborovej sieni na evanjelickej fare z dôvodu, že kostol nie je vykurovaný. V ostatnom období v evanjelickom kostole.

Kontakt: Cirkevný zbor ECAV na Slovensku so sídlom v Hronseku A.H.Krčméryho 8, 976 31 Hronsek.

Významné osobnosti spojené s kostolom

V tejto oblasti pôsobil aj August Horislav Krčméry. Významný štúrovec, básnik, hudobný skladateľ a zberateľ ľudových piesní. Je spájaný nielen s Hronsekom, ale aj s duchovným životom evanjelickej komunity.

Ďalej je to Ján Simonides. Kňaz, pedagóg a spisovateľ, ktorý bol významnou osobnosťou duchovného života 17. storočia. Jeho činnosť je spätá s Hronsekom ako jedným z centier protestantskej viery.

Kostol a fara v Hronseku hostili alebo boli dočasným domovom ďalších osobností ako Jozef Melcer, Pavel Hronec či Andrej Ľudovít Katina, ktorí boli aktívni v oblasti duchovného, literárneho a spoločenského života.

Aktivity a cestovný ruch v okolí

Vďaka historickým pamiatkam navštevuje obec Hronsek množstvo zahraničných aj domácich turistov. Hronsek je malou lokalitou, ale i mimoriadne bohatou na historické pamiatky. V jeho katastri sa nachádzajú až 4 umeleckohistorické pamiatky, 1 pamätný dom a 6 starých líp zapísaných v zozname chránených prírodných útvarov.

Obec Hronsek leží na ľavom brehu Hrona vo Zvolenskej kotline, v bezprostrednom zázemí Banskej Bystrice. Banskú Bystricu so Zvolenom prepája cyklotrasa - Rodinná cestička, ktorá bola obnovená v rámci programu Greenways. Vhodným miestom na oddych počas trasy je práve obec Hronsek.

Oddýchnuť si môžete v krásnom prostredí v areáli kaštieľa, kde je umiestnené detské ihrisko. Občerstviť sa môžete v Hostinci Hronsek, nájdete ho v strede obce - krásne prostredie a veľmi chutné jedlá.

Obec Hronsek, ako súčasť Barborskej cesty Názov Barborská cesta sa viaže k menu Sv. Barbory - patrónky baníkov. Oblasť spájajúca mestá Banská Bystrica - Kremnica - Banská Štiavnica, cez ktorú prechádza Barborská cesta, bola v minulosti centrom baníctva celoeurópskeho významu. Vďaka tomu sa v tomto regióne zachovalo množstvo technických diel súvisiacich s baníctvom. Počas putovania prechádzate krajinou formovanou človekom bez toho, aby ste na prvý pohľad spoznali tento ľudský zásah.

tags: #hronsek #dreveny #kostol #otvaracie #hodiny