Náboženská príslušnosť obyvateľstva na Slovensku sa mení. Dáta zo sčítania ukazujú, že kým v roku 2001 sa k registrovaným náboženstvám hlásilo 84 percent obyvateľov, v ďalších sčítaniach vždy po desiatich rokoch to bolo 76 a naposledy len 67 percent. Na druhej strane rastie počet obyvateľov, ktorí sa hlásia k niektorému z neregistrovaných náboženských hnutí. V roku 2001 ich bolo šesťtisíc, v roku 2021 už 57-tisíc. Títo svoje náboženstvo môžu slobodne praktizovať, nemajú však prístup k výhodám a právam registrovaným cirkví, ako je napríklad možnosť zosobášiť sa v kostole.
Náboženská príslušnosť na Slovensku v roku 2021
Podmienky registrácie cirkví
Štát pritom podmienky registrácie dvakrát sprísnil. V roku 2007 sa z požadovaných 20-tisíc sympatizantov cirkvi stalo 20-tisíc členov, ktorí musia deklarovať, že poznajú učenie viery, a musia k žiadosti doložiť svoje osobné údaje. V roku 2017 v atmosfére strachu a napätia v čase migračnej krízy vláda v zákone zvýšila počet veriacich potrebných na zaregistrovanie cirkví z 20-tisíc na 50-tisíc. Andrej Danko, ktorého SNS bola aj vtedy vo vláde, vtedy hovoril o tom, že treba zabrániť špekulatívnym zápisom ďalších cirkví a náboženských spoločností s cieľom získať peniaze od štátu. Opozícia za skutočný dôvod považovala strach z islamu.
Po sprísnení podmienok sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť. Hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Bačinská potvrdila, že ministerstvo neeviduje ani žiadne žiadosti o registráciu. „V súčasnosti nepripravujeme zmenu,“ hovorí Bačinská.
Z osemnástich registrovaných cirkví by dnes len päť splnilo súčasné podmienky. Väčšina z nich bola zaregistrovaná v minulosti za menej prísnych podmienok či na základe svojho historického pôsobenia na Slovensku.
Medzi nimi sú okrem viac či menej početných kresťanských cirkví len židia a bahájske spoločenstvo, ktoré vzniklo z moslimskej tradície, ku ktorému sa na Slovensku hlási 300 ľudí.
| Registrované cirkvi |
|---|
| Rímskokatolícka cirkev |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania |
| Gréckokatolícka cirkev |
| Reformovaná kresťanská cirkev |
| Pravoslávna cirkev |
Starokatolíci vo vzduchoprázdne
Na Slovensku zároveň od roku 1995 pôsobí aj registrovaná starokatolícka cirkev na Slovensku, tá však už nemá už s medzinárodným spoločenstvom starokatolíkov žiadne väzby, pretože v roku 2004 vystúpila z Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví. Ako registrovaná cirkev na Slovensku ostala, funguje v Nitre a poberá aj príspevok od štátu. „Boli to rímskokatolícki kňazi, ktorí sa oženili, a pre nich to bola kľúčová otázka,“ hovorí Martin Kováč, ktorý ako kňaz funguje v starokatolíckych medzinárodných štruktúrach. S nitrianskymi starokatolíkmi nie je v kontakte a hovorí, že starokatolíctvo nie je o ženatých kňazoch.
Starokatolícke cirkvi vznikli v 19. storočí, v čase veľkých spoločenských zmien. Kým svet sa demokratizoval, katolícka cirkev sa rozhodla ísť ešte viac konzervatívnym a dogmatickým smerom. Proti tomuto smerovaniu sa postavili niektoré cirkvi v po nemecky hovoriacich krajinách, ktoré boli následne vylúčené.
Ako neregistrovaná cirkev podľa Kováča fungujú v právnom vzduchoprázdne. Majú občianske združenie, ktoré zastrešuje časť ich aktivít. „Je to sivá zóna, pretože zákon o občianskych združeniach hovorí, že OZ nemôže vykonávať činnosť, ktorá je rezervovaná pre cirkvi a náboženské spoločnosti,“ hovorí Kováč.
Najbežnejším praktickým problémom, s ktorým sa stretávajú, je, že kňaz neregistrovanej cirkvi nemôže na Slovensku sobášiť. Žiadosti na sobáš má Kováč pritom aj od párov, ktorí nie sú starokatolícke, ale hľadajú napríklad kompromis medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou. Pred tým, ako ich farár môže požehnať, musia mať za sebou civilný sobáš.
Bez registrácie nemôžu ani vykonávať duchovnú činnosť v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Otázne je aj to, či pre starokatolíckeho farára pred štátom platí spovedné tajomstvo, ktoré majú registrované cirkvi garantované vatikánskou zmluvou alebo inými bilaterálnymi zmluvami.
Návrh zákona a jeho neúspech
V novele poslanci Progresívneho Slovenska navrhovali dvojstupňový proces registrácie cirkvi. S minimálnym počtom členov 150 by umožnila prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám.
V prvom stupni by získali právo na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií. Príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv by získali až v druhom stupni registrácie.
Aby k druhému stupňu mohlo dôjsť, cirkev by musela svoju činnosť vykonávať súvisle päť rokov, preukázať, že neporušuje žiadne zákony a že je schopná sa financovať z vlastných zdrojov.
„Zároveň to umožní štátu, aby získal reálny prehľad o rozsahu a podobách organizovaného náboženského života,“ hovorí poslanec Ondrej Prostredník (PS).
Na druhý stupeň registrácie by bol stále potrebný počet členov zodpovedajúci aspoň jednému promile všetkých obyvateľov, teda asi 5,4 tisíca členov. Deväť z osemnástich už registrovaných cirkví nespĺňa ani túto podmienku. Keďže za návrh hlasovali len poslanci Progresívneho Slovenska a SaS, predkladateľ Prostredník si nie je istý, či návrh predložia o šesť mesiacov. Skôr budú hľadať iné možnosti. „Rokovali sme s verejným ochrancom práv, zvažujeme ústavnú sťažnosť,“ hovorí. V roku 2022 zákon o dvojstupňovej registrácii neúspešne navrhoval poslanec Tomáš Valášek (PS).
Súčasťou návrhu zákona bolo aj doplnenie, že vyznávaním náboženskej viery nesmie dôjsť k zásahu do ústavou zaručených práv a slobôd, ak sa tým popierajú alebo obmedzujú práva osôb okrem iného napríklad pre ich rodovú identitu.
František Mikloško z KDH to číta tak, že prijatie tohto zákona by znamenalo, že napríklad katolícka cirkev by už nemohla vyjadriť verejne svoj vieroučný alebo mravoučný postoj napríklad na otázky rodu alebo rodovej identity. „To je pre mňa dôvod, pre ktorý ten zákon považujem za zlý,“ hovorí.
KHD iný zákon na riešenie nespravodlivej súčasnej situácie nepripravuje.
Financovanie cirkví
Počas omše medzi starokatolíckymi veriacimi koluje pokladnička, rovnako ako u štátom podporovaných rímskokatolíkov. Žiadna cirkev bez peňazí fungovať nedokáže.
Kováč má ako takmer všetci starokatolícki kňazi aj civilné povolanie, ktoré zosúlaďuje s farárskymi povinnosťami a rodinou. Svoje kňazské povolanie vykonáva pro bono, na ďalšie výdavky cirkvi je veriacim odporúčané prispievať jedným percentom svojho príjmu.
„Pozíciu neregistrovanej cirkvi v tomto ohľade chápeme ako veľmi dobrú výzvu. Od začiatku fungujeme tak, že si všetko platíme sami. Čo si nevyberieme, to nemáme,“ hovorí Kováč.
Registrovaným cirkvám tento rok štát rozdelil 59 miliónov eur. Vláda v čase konsolidácie schválila novelu, ktorá im má priniesť ešte viac peňazí. Po novom sa bude príspevok zvyšovať spolu so zvyšovaním minimálnej mzdy, podľa výpočtu ministerstva by budúci rok cirkvi mohli dostať 64 miliónov, v roku 2026 takmer 70 miliónov a o rok neskôr 79 miliónov. Do parlamentu sa novela dostane na najbližšej schôdzi.
Väčšina zo štátneho príspevku pripadne rímskokatolíckej cirkvi. Niektoré cirkvi ako jehovisti, kresťanské zbory, bahájske spoločenstvo či mormoni príspevok z vieroučných dôvodov nepoberajú.
Kováč hovorí, že súčasné financovanie cirkví je neprajné voči komukoľvek novému, kto by sa hypoteticky medzi registrované cirkvi dostal. „Nové cirkvi by dostali desať centov na člena na rok, teda pri 50 tisícoch je to päťtisíc eur,“ hovorí.
Pri súčasnom nastavení takmer všetky prostriedky idú na platy duchovných a chod biskupstiev, podľa Kováča je to niečo, čo by si mala cirkev pokrývať sama.
„Ja verím v odluku, ktorá je nápomocná pre cirkvi. Myslím, že tá dnešná previazanosť, ktorá je podmienená vládou, dáva náhubok cirkvám, aby nekritizovali a nerobili to, čo majú robiť. Prorocké poslanie cirkvi je aj kritizovať tých, čo sú pri moci,“ hovorí kňaz. Odluka môže mať rôzne podoby, Kováč za najlepší považuje systém daňovej asignácie ako v Rakúsku, Nemecku či v Taliansku, kde štát zastrešuje formálnym spôsobom ten proces.
Sekty a náboženské hnutia
V procese registrácie môže ministerstvo žiadosť zamietnuť, má tiež právo cirkev deregistrovať. Takto bolo zamietnutá napríklad registrácia hnutia Milosť (Kresťanské spoločenstvá Slovenska), ktorej činnosť je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti.
Ani po zjednodušení podmienok registrácia siekt alebo nežiadúcich spoločenstiev nehrozí. Za súčasných podmienok, naopak, zostávajú v šedej zóne, kde nad nimi a ich aktivitami štát nemá kontrolu.
„V posledných rokoch počúvame čoraz viac o ľuďoch, ktorí sa stali obeťou manipulatívnych náboženských zoskupení. Reštriktívny prístup k registrácii určite nedokáže predísť pôsobeniu škodlivých náboženských skupín. Funguje to presne naopak,“ hovorí poslanec Prostredník. V sivej zóne sa cirkvi prekrývajú s nežiaducimi spoločenskými efektmi náboženských kultov, ktoré sú tiež organizované ako občianske združenia alebo firmy a štát si s tým nevie rady, lebo to nevie rozlíšiť.
Registrácia by hnutia prinútila ukázať sa a dokázať, že sa svojím pôsobením nedostávajú do rozporu s právami a so slobodami ostatných ľudí.
„Mnohí to spájajú so sektami, ale my to robíme pre také spoločenstvá ako starokatolíci, budhisti, teda spoločenstvá, ktoré sú rokmi overené a pre spoločnosť nie sú škodlivé, naopak, prospešné,“ hovorí Prostredník.
Najpočetnejší z neuznaných náboženských hnutí je práve budhizmus, ku ktorému sa v sčítaní prihlásilo 6722 ľudí.
Na Slovensku má zastúpenie niekoľko budhistických škôl. Jednou z nich je Budhizmus diamantovej cesty. Organizovane funguje od konca 90. konca rokov. V ôsmich centrách a meditačných skupinách sa pravidelne stretávajú desiatky ľudí. Počas väčších akcií s medzinárodným charakterom aj stovky ľudí.
V bratislavskom centre niekoľkokrát do týždňa spoločne meditujú a približne raz do mesiaca organizujú verejné prednášky o základných budhistických témach. Centrum funguje výlučne z členských príspevkov.
Budhisti majú v Európe silnejšiu tradíciu v krajinách západnej Európy, registrovaní sú ale aj v konzervatívnych krajinách ako Maďarsko. Registráciu v slovenských podmienkach aktuálne neriešia. „Nie je to naša téma. My sa venujeme našim aktivitám a nevidíme dôvod sa k tomu vyjadrovať,“ hovorí za Správnu radu Spoločnosti budhizmu Diamantovej cesty Ľubomíra Somodiová.
Budhizmus nemá boha, niektorí budhisti sa vyhýbajú označeniu za príslušníkov náboženstva. „Pokiaľ ide o aspekt viery, tak nehovoríme o náboženstve, u nás je to skôr o skúsenosti. Budha je tu príkladom toho, čo človek môže zrealizovať, aké úrovne a kvality prežívania môže rozvinúť, ktoré ho prenesú cez starobu, chorobu, smrť,“ dopĺňa Somodiová.
Snaha Svedkov Liehovovi
Záujem patriť medzi registrované cirkvi pred pár rokmi prejavilo aj združenie Svedkovia Liehovovi.
Napriek tomu, že už vyzbierali okolo päťtisíc prihlášok, dosiahnuť 50-tisíc je pre nich takmer nemožné. „Najväčší problém je to lajstro, ktoré sa podpisuje. Človek to musí vytlačiť, vypísať a poslať poštou. Musia tam byť všetky údaje aj rodné číslo. Veľa ľudí sa na to pozrie a povie, že to podpisovať nebude,“ vysvetľuje zakladateľ Gabriel Žifčák.
Občianske združenie Spolok všetkých zjetých deklaruje, že o finančný príspevok od štátu im nejde, ak by ho získali, vrátili by ho späť do kultúry prostredníctvom kultúrnych centier alebo grantov.
„Registrovať by sme sa chceli už len preto, že mám každý rok veľké množstvo ponúk na sobáš. Sú ľudia, ktorí sú neveriaci, štátny sobáš im pripadá ako nepríjemná nuda a chcú niečo kreatívne,“ hovorí Žifčák.