História farností v Prešove

Prešov, mesto s bohatou históriou, zohráva významnú úlohu v cirkevných dejinách Slovenska. V tomto článku sa zameriame na históriu farností v Prešove, s dôrazom na Gréckokatolícku cirkev a jej vývoj v priebehu storočí.

Gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Počiatky kresťanstva a Cyrilometodská misia

Kresťanstvo má svoj pôvod v Ježišovi Kristovi. Nové náboženstvo a jeho učenie sa šírilo z Jeruzalema do celého vtedajšieho kultúrneho sveta. Vznikali miestne- partikulárne cirkvi, potom biskupstvá, ktoré sa spájali do provincií, neskôr nazývaných patriarcháty. Prvý takýto patriarchát bol v Alexandriji, postupne pribúdali ďalšie- v Antiochiji, Konštantinopole, Jeruzaleme.

Historicky podložené počiatky kresťanstva u nás sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do prvej polovice 9. storočia. V roku 863 boli poverení Konštantín a Metod šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil pri preklade bohoslužobných kníh do staroslovienčiny.

Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom Veľkej Moravy liturgiu každému zrozumiteľnú- ich vlastnej reči. Rastislavovi neprekážalo, že išlo o liturgiu byzantského- gréckeho obradu. Napokon, vtedy bolo kresťanstvo jednotné. Liturgia sa v jednotlivých cirkvách počas stáročí vyvíjala z apoštolskej tradície. Rozdielnosť obradov postupne vznikala na základe zemepisnej polohy, príslušnosti k národnosti a reči.

Po troch rokoch a ukončení misie, keď nadišiel čas etablovať tento región ako nezávislú cirkev došlo k mnohým útokom zo strany franského latinského duchovenstva. Napriek tomu dielo misie na Morave pokračovalo až do smrti moravského arcibiskupa Metoda 6. apríla 885. Cirkevný prevrat, ktorý sa vtedy uskutočnil, spôsobil zánik projektu kristianizácie Slovanov, ako ho videli solúnski bratia Cyril a Metod a otvoril nový projekt vedený ich žiakmi, skrze ktorý sa cez Bulharskú ríšu kresťanstvo východného gréckeho obradu stalo dominantným vo východoeurópskych slovenských národoch.

Napriek tomu na Morave a jej okolí, teda aj na území dnešného Slovenska, nachádzame aj v neskoršom období odkazy na grécku misiu Cyrila a Metoda. Svedectvom sú fresky v ikonografickom štýle v najstarších chrámoch na území Slovenska, najstaršie patrocíniá chrámov zviazané práve so svätými uctievanými najmä vo východnej byzantskej cirkvi, ba aj niektoré písomné zmienky potvrdzujúce východné kresťanstvo v týchto lokalitách.

Gréckokatolícka cirkev a jej vývoj

Východné územia boli vyľudnené tatárskymi nájazdmi, malé množstvo pôvodného obyvateľstva utieklo do hor. Táto vo svojom dôsledku pomohla pôvodnému obyvateľstvu zachovať si východný obrad. Migrácia, najmä Ruthénov, znamenala oporu pre prežitie katolíkov tohto obradu v slovanskom etniku. Ruthénmi sa nazývali Rusíni- Rusnáci a boli nositeľmi východného obradu.

Oficiálnemu zjednoteniu našich kresťanov gréckeho obradu s Rímom veľmi napomohli poľskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Rusínov / Malorusov /, obývajúcich najmä severozápadnú časť Ukrajiny /Halič/. Za pomoci poľských kráľov Štefana Báthoryho a Žigmunda III. na žiadosť biskupov naklonených k Únii, došlo k zjednoteniu v Breste v roku 1595. Brest- litovská únia zabezpečovala zachovanie tradície a obradov východnej cirkvi v plnej miere.

Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. 4. 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode. Spišská Kapitula, ktorá bola duchovným strediskom náboženského života s jasnými stopami pokračovania dejín východných kresťanov byzantského obradu, svedčí o tom, že história gréckokatolíckej cirkvi kontinuitou nadväzuje na cyrilometodskú misiu.

Po zjednotení v roku 1651 mukačevský biskup Peter Parthén zveril spišskému prepoštovi do duchovnej správy gréckokatolícke farnosti na Spiši. Po svojom vzniku v roku 1776 malo spišské biskupstvo aj gréckokatolícke farnosti. Až v roku 1787 nariadením cisára Jozefa II.

Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska

Zriadenie Prešovského biskupstva

Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. Už v čase svojho vzniku mala mukačevská diecéza 711 farností, 11 archidiakonátov, 60 dekanátov a vyše 560 tisíc veriacich v trinástich župách. Táto jej rozľahlosť nedovoľovala dôkladne spravovať tak veľké množstvo farností.

V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie so sídlom v Prešove. Prešovské biskupstvo bolo oficiálne zriadené 22. septembra 1818 bulou pápeža Pia VII. Relata semper vyčlenením z Mukačevskej eparchie. Nová eparchia zahrňovala 193 farností a 150 000 veriacich. Za sídlo biskupstva bolo stanovené mesto Prešov, podľa ktorého nesie názov.

Bula sa dostala do historického povedomia pod názvom "Relata semper", čo možno voľne preložiť ako večný výnos (rozhodnutie navždy). Je príznačné, ba symbolické, že tento cirkevno-administratívny akt vzišiel práve od tohto pápeža, ktorý tak podstatne za svojho pontifikátu zvýšil vážnosť pápežského úradu, že sa s ním začalo spájať označenie budúcej nadnárodnej autority.

Pius VII. sa narodil 14. apríla 1742 v Cesene v Emílii. V r. 1782 bol vymenovaný za biskupa tivolského a v r. 1785 bol povýšený na kardinála. V rokoch 1766-1781 bol o. i. profesorom teológie. Známym sa stal obnovením Spoločnosti Ježišovej, ale i svojim odporom k náboženskej ľahostajnosti, ktorá vtedy, okrem iného, pramenila najmä zo slobodomurárstva.

Od mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, s ústretovým postojom a výslovným súhlasom vtedajšieho mukačevského biskupa Alexeja Povča bolo kánonicky oddelených 6 stolíc - Abov, Boršod, Gemer, Šariš, Spiš a Turňa a zo Zemplínskej stolice 5 dekanátov - humenský, hostovický, laborecký, stropkovský a vranovský. Spolu šlo vtedy o 193 farností s ich kostolmi a filiálkami. K tomuto základu boli pripojené i mužské a ženské kláštory gréckeho obradu v tomto regióne.

Vtedy dávno slobodné kráľovské mesto Prešov bolo ozdobené v zmysle kánonických ustanovení a apoštolskou autoritou titulom "biskupské mesto". Pôvodný farský kostol, v tom čase nazývaný vikariátnym, bol povýšený na biskupskú katedrálu. K nemu bola pripojená stolica s biskupskou hodnosťou pre biskupa, odvtedy nazývaného prešovským, s biskupskými znakmi a privilégiami.

Pre prvého prešovského biskupa, ktorým sa stal Gregor Tarkovič a jeho nástupcov bola stanovená povinnosť vyznania viery, prvýkrát predpísaná pápežom Gregorom XIII (1572-1588).

Mukačevskú eparchiu v tých rokoch viedol biskup Alexej Pócy /1816-1831/, pôvodom Rumun. V roku 1818 vyčlenil 193 farností pre eparchiu Prešov a v roku 1821 vysvätil biskupa Gregora Tarkoviča v Krásnom Brode. Prešovská diecéza mala pri svojom vzniku 193 farností s takmer 150 tisícami veriacich. Katedrálnym chrámom a biskupskou rezidenciou sa stal bývalý minoritský kláštor s kostolom. Biskup spolu so svojimi veriacimi sa pustil do ich obnovy. Zriadil nové cirkevné školy, založil v roku 1819 pri biskupskom úrade knižnicu. Biskup Tarkovič bol napriek svojej vysokej vzdelanosti veľmi skromný.

Biskup Jozef Gaganec /1843-1875/ pokračoval v započatom diele na všestrannom rozvoji diecézy. Svojím príkladom vychovával z kňazov rodoľubov, ako obrancov pospolitého ľudu voči násilnej maďarizácie Rusínov , ako aj Slovákov. Ďalší biskup na prešovskom stolci Mikuláš Tóth, zriadil v Prešove kňazský seminár, ktorý bol otvorený 12. septembra 1880 a spočiatku mal iba dva ročníky. Od toho času bol známy pod názvom Vysoká škola bohoslovecká v Prešove.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky.

Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám a nemocnica majetkom minoritov, ktorí prišli z Poľska. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu.

Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície. Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882.

Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev. V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrá.

Gréckokatolícka cirkev v období totality a obnova po roku 1989

Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali. Komunistická ideológia napokon získala prevahu v spoločnosti a v roku 1948 sa už jej negatívny postoj k Cirkvi prejavil v reštriktívnych krokoch, ktoré postihli aj Gréckokatolícku cirkev.

28. apríla 1950 bola Gréckokatolícka cirkev na Slovensku na tzv. Prešovskom sobore oficiálne zrušená. Od tejto chvíle bola postavená mimo zákona a musela sa stiahnuť do ilegality.

V roku 1968 bola činnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, a tým aj Prešovského biskupstva, obnovená. V období normalizácie, ktoré nastúpilo v sedemdesiatych rokoch, však nemohlo plnohodnotne fungovať. Až po roku 1989 cirkev ožila a bola plne uznaná.

13. marca 1996 bol na území Českej republiky ustanovený nový apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov so sídlom v Prahe. 27. februára 1997 bol ustanovený apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach. Oba exarcháty sa vyčlenili z pôvodného územia Prešovského biskupstva.

Gréckokatolícka farnosť Prešov - Sídlisko 3

Gréckokatolícka farnosť Prešov - Sídlisko 3 zohráva dôležitú úlohu v náboženskom živote mesta Prešov. Farnosť sa nachádza na Námestí biskupa Vasiľa Hopka 1. Webová stránka farnosti je www.sidlisko3.sk, kde nájdete aktuálne informácie o gréckokatolíckej cirkvi, histórii, programe svätých liturgií, fotogalériu a novinky.

Farnosť pravidelne organizuje rôzne aktivity pre svojich členov, ako každodenná večiereň, prvopiatková spoveď, celodenná adorácia, požehnanie detí a školských tašiek, mariánske večeradlo, stretnutia pre manželov a príprava na prvú sv. spoveď pre deti.

Farnosť sa aktívne venuje práci s deťmi, organizuje rôzne podujatia a aktivity zamerané na ich duchovný rast a vzdelávanie.

Gréckokatolícka charita Prešov (GKCH) prináša do mesta Prešov charitný projekt „Hlinený dukát“, ktorý reaguje na problematiku bezdomovectva v našej spoločnosti. Verejnosť si bude môcť zakúpiť dukát za 1 euro v predajnom automate alebo na predajných miestach v Prešove a následne ho darovať ľuďom v núdzi.

Farnosť tiež organizuje liturgie vo Veľkom Šariši, konkrétne v kaplnke na cintoríne o 9:00 hod. Srdečne pozýva všetkých gréckokatolíkov bývajúcich vo Veľkom Šariši a Kanaši.

Pre manželov farnosť ponúka Malú cestu kresťanských manželov, stretnutia raz mesačne v dĺžke 60 minút, s obmedzenou kapacitou 8 párov.

Rodičia môžu prihlásiť svoje deti na slávnosť prvej sv. spovede vyplnením prihlášky na webovej stránke farnosti. Príprava začne od októbra 2025, s prihlásením do konca septembra 2025.

V sakristii chrámu si môžete zakúpiť stolový kalendár na rok 2025 od vydavateľstva Misionár za 3;-€/ks.

Ďalšie gréckokatolícke chrámy v Prešove:

• Hlavná 2871/1, Prešov - Gréckokatolícka cirkev, farnosť Prešov - Katedrála sv. Jána Krstiteľa
• Benku 7, Prešov - Gréckokatolícka cirkev, farnosť Prešov - Sekčov, Chrám Povýšenia sv. Kríža
• Námestie Vasiľa Hopka 1, Prešov - Gréckokatolícka cirkev, farnosť Prešov - Sídlisko 3, Chrám bl. biskupa-mučeníka P. P.

Významné udalosti v histórii farností

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s významnými udalosťami v histórii farností v Prešove a okolí:

História farností v Prešove je bohatá a plná významných udalostí, ktoré formovali duchovný život mesta a celého regiónu. Gréckokatolícka cirkev zohrala a stále zohráva dôležitú úlohu v tejto histórii, a jej odkaz je stále živý v srdciach mnohých veriacich.

tags: #farnost #presov #mesto