Biblia je pre mnohých kresťanov zdrojom múdrosti, vedenia a inšpirácie. Tento článok sa zameriava na to, ako biblické texty môžu ovplyvniť naše rozhodovanie a postoje v bežnom živote.
Biblia ako zdroj odpustenia a prijatia
Vo všetkých troch evanjeliách je text o prijatí Božieho odpustenia po stolovaní s hriešnikmi a povolaní Léviho. Ide o prijatie Božieho odpustenia - už nie je potrebné prosiť o odpustenie hriechov, ale treba prijať Božie odpustenie, ktoré prichádza v Ježišovi. Na prijatie nového posolstva sú potrebné nové „nástroje“. V NZ niečo zo SZ pokračuje a v niečom je novosť voči SZ.
Biblia a ochrana
Múry predstavujú ochranu. Pre obyvateľov mesta Jeruzalem, ako aj každého starobylého mesta, boli mestské múry veľmi dôležité. Neustále opravovali zborené múry, aby boli chránení od nepriateľov (v minulosti sa eviduje, že boli múry Jeruzalema minimálne 17x zbúrané a následne opravené). Ak Boh hovorí, že „tvoje múry sú vždy predo mnou“, vyjadruje tým, že on sám dbá o moju ochranu. Má pod kontrolou každú „bránu“ do „mesta“ a nedovolí zlu priblížiť sa ku mne.
Biblia a pokušenia
Tento úryvok z evanjelia podľa Lukáša je vynikajúcou školou, ako vzdorovať pokušeniam a ako na nás útočí diabol. Lukáš píše: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.“ Je zaujímavé, že keď sa Ježiš postil, diabol sa od neho držal ďaleko. Akonáhle dokončil svoje „predsavzatie“, prichádza diabol a pokúša.
Niekedy sme zo seba aj my prekvapení, že sa nám predsavzatie darí pekne spĺňať, niekedy by sme až mohli mať pocit vlastnej dokonalosti. A diabol nás necháva na pokoji. Aj preto, lebo sme ostražitý. Akonáhle však skončíme naše predsavzatie, ukončíme pôst, prídeme z duchovnej akcie, domodlíme sa novénu,… prichádzajú (alebo teda môžu začať prichádzať) útoky a pokušenia. Nakoľko sa nenachádzame uprostred našej duchovnej aktivity, často si to ani nedáme do súvisu. Na konci duchovnej aktivity sme akosi vyčerpaní, môžeme si možno povedať: „Dosť bolo modlenia, dosť bolo postenia!“ alebo „Teraz som týždeň počúval o Bohu a modlil sa, teraz sa trochu „unormálnim“!“ No nič viac si diabol ani nepraje.
Tieto myšlienky sa týkajú viac nás ako Ježiša, ktorý takto nerozmýšľal a pokúšať sa nechal iba kvôli nám, aby nás naučil, ako voči pokušeniu bojovať. Ježiš bojoval Božím slovom: citoval vety z Biblie, ktoré presne odpovedali na dané pokušenia. Teda poznanie Biblie nám môže byť veľkou pomôckou v rozhodovaní i v pokušeniach. No všimnime si, že diabol tiež nemá za sebou len prvú ľudovú… Akonáhle vybadá, že Ježiš argumentuje Bibliou, „adaptuje sa“ na jeho zmýšľanie a argumenty a ďalšie pokušenie začne: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: „Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,” a „vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Snaží sa používať naše taktiky a postupy, len do nich vnesie kvapku jedu. Diabol vždy pokúša dobrými vecami, nikdy nie zlými. Na tie by nikoho nechytil. Ale vždy sú otrávené. V tomto prípade pýchou. Ježiš sa však nenechá vykoľajiť a ďalšou citáciou z Božieho slova ho usvedčí zo zlého úmyslu: „Je povedané: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Potom sa píše, že diabol od neho načas odišiel. Načas, lebo kým sme na tejto zemi, stále sme vystavovaní pokušeniam.
Biblia a Mária
Boh tú najdôležitejšiu správu ľudských dejín nezveril ani veľkým prorokom, ani kráľom či veľkňazovi, ani Jánovi Krstiteľovi, ale jednoduchému a dosť mladému dedinskému dievčaťu. Mária mohla mať v tej dobe okolo 14 rokov. Svetovými dejinami v skutočnosti nehýbu veľkí mocnári, ale Boží „maličkí“, otvorení prijať jeho plán. Svätý Béda o Zvestovaní povedal: „Na začiatku našej skazy bol podľa knihy Genezis padlý anjel, démon, ktorý prišiel za ženou a zviedol ju na hriech. Naopak, na začiatku našej spásy Boh posiela svojho anjela, aby povzbudil ženu Máriu k naplneniu Božej vôle“ (sv. Béda).
Mária má právom obavy a nerozumie, čo jej anjel hovorí. Anjel ju však ubezpečuje, že „Bohu nič nie je nemožné“ - doslova: „Lebo u Boha nebude nemohúce žiadne slovo“ (Lk 1,37). Božie slovo má moc tvoriť. Boh v knihe Genezis povoláva svojím slovom k bytiu všetko stvorenstvo. Toto, čo Boh hovorí, sa Božou mocou aj uskutoční. Mária sa teda nemusí strachovať o to, či a ako sa to podarí, má na túto Božiu správu reagovať len svojou odovzdanosťou a ochotou spolupracovať.
Mária sa následne ponáhľala za Alžbetou, o ktorej zázračnom tehotenstve sa dozvedela od anjela Gabriela. Mária bola zatônená Duchom Svätým a preto je „v pohybe“: vstáva, a ponáhľa sa za Alžbetou, aby jej pomohla s prípravami na pôrod. Od Zvestovania a slávneho počatia Ježiša je s ním neoddeliteľne spojená, a tak keď Alžbeta začuje Máriin hlas, môže byť ihneď naplnená Duchom Svätým. „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,43) Toto Alžbetino zvolanie je biblickým zdôvodnením mariánskej úcty.
Biblia a viera
„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45). Majme odvahu uveriť tomu, že čo nám Boh povedal, už aj robí. Je ako Boh dosť mocný vykonať to, čo povie. Jeho Slovo tvorí.
Iba človek, ktorý je hladný po Bohu, môže prijať od Boha dary. Iba ten, kto si uvedomuje svoju nedostatočnosť, ktorý sa spolieha na Boha. Človek, ktorý je „plný“, ktorý je spokojný s tým, ako si zabezpečil život, ktorý má veľa svojich „istôt“, nemôže prijať toľké Božie dobrodenia, ako by mu Boh chcel dať. Nie je v jeho srdci pre nich miesto.
Biblia a osobný vzťah s Ježišom
Niekedy, žiaľ, tak vyzerá aj náš život viery. Robíme nesprávne uzávery len na základe toho, čo vidíme, bez skúmania „pozadia". Napríklad koľkí chodia na svätú omšu len preto, že je nedeľa či prikázaný sviatok? No nechodia na stretnutie s milovaným Ježišom. Aj preto sme v prvom čísle Aktivizačníka ukázali cestu, ako nadviazať osobný vzťah s Ježišom. Lebo až potom, keď svoj život zveríme do jeho rúk, má význam pustiť sa do „rúbania" či prikazovať „rúbanie".
Biblia a napomínanie
Je teda napomínanie potrebné? Odpoveď nájdeme v Božom slove. Je potrebné napomínať? V podobnom význame ako napomínanie sa používa aj slovo karhanie. Tak ako napomínanie, aj karhanie má za cieľ varovať človeka pred chybami, ktoré robí. Múdrosť je veľmi potrebná pre každého jednotlivca a môže ju prijať aj cez napomínanie od iného človeka. Čo sa týka poznania, aj nasledujúci verš hovorí o dôsledkoch jeho nedostatku.
„Môj národ zhynie pre nevedomosť; keďže ty si zavrhol poznanie, zavrhnem aj ja teba ako svojho kňaza.“ (Oz 4,6) Ak niekto hynie, znamená to, že mu chýba niečo, čo je potrebné pre zachovanie si zdravej existencie a tento stav môže viesť prípadne aj k zániku. Napomínanie a karhanie je v Božom slove uvádzané hlavne vo vzťahu k jednotlivcom. No každý národ pozostáva z jednotlivcov. V súčasnosti môžeme pozorovať, že množstvo ľudí nestojí o poznanie, voči napomínaniu majú negatívny postoj a nechcú sa odvrátiť od cesty, ktorá vedie do záhuby. Napomínanie samo osebe však nikoho nezachráni. Je k tomu ešte potrebné, aby napomínaný bol schopný vidieť zlo vo svojom živote a aby mal snahu ho odstrániť. V takom prípade bude pre človeka počuté slovo užitočné. Tešme sa z toho, ak je niekto ochotný nastaviť zrkadlo na náš problém.
Napriek akýmkoľvek nevhodným a nepríjemným reakciám voči napomínaniu nemali by sme sa nechať odradiť od toho, aby sme sa vyjadrovali k negatívnym veciam v živote iných ľudí. Biblia má k tejto téme jednoznačné stanovisko. Hovorí o tom, aké je napomínanie dôležité a povzbudzuje nás k tejto činnosti. Varuje tých, čo nechcú prijať karhanie a napomínanie a tiež uvádza, čomu všetkému potom musia čeliť. Na niektorých miestach ich nazýva aj bláznami.
Biblia a lenivosť
Častým dôvodom toho, prečo neprichádzajú požehnania tak, ako by sme chceli, je jedna vlastnosť alebo postoj, a to je lenivosť. Lenivosť je problém oveľa väčší, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Napríklad, manželstvo, kde jeden z partnerov je lenivý, sa veľmi rýchlo dostane do skutočne vážnych problémov, ktoré vôbec nie je jednoduché riešiť. Okrem manželstva to, samozrejme, platí aj na každú komunitu, či už je to rodina, cirkev alebo partia, ktorá spolu podniká.
Vďaka Bohu za Božie slovo, lebo lenivosti venuje pomerne veľký priestor, pomôže nám lenivosť identifikovať a odhaliť, lebo presne popisuje charakteristické znaky a symptómy lenivého človeka. Pre zvýšenie motivácie venovať pozornosť nasledovnému textu môžeme prehlásiť, že lenivosť je samotným opakom múdrosti. Nie je to hlúposť, ako si mnohí myslia, lebo aj keď je človek jednoduchší, ale usilovný, Pán ho bude pozitívne meniť a jeho život môže vykazovať pekné ovocie.
| Kategória | Popis |
|---|---|
| Lenivosť a výhovorky | Leniví ľudia sú majstri výhovoriek. |
| Lenivosť a práca | Každý študent Biblie čoskoro pochopí, že na to, aby sme mali naplnené potreby a aby nám bolo „všetko pridané“, treba tvrdo pracovať. |
| Lenivosť a hygiena | Človek, ktorý je špinavý a zapácha, je lenivý. |
Je smutné (a nekresťanské), keď niekto povie, že nemôže nikoho pozvať na návštevu, aby nevidel stav jeho domácnosti. Aj tu treba zboriť mnohé hradby, lebo kresťania vychádzajú z predpokladu, že Pánovi sa nepáči, keď príliš dbáme o svoj zovňajšok - nepekné a nekvalitné šaty považujú za výraz pokory. Je smutné, keď na bohoslužby do Božej prítomnosti sa kresťania nevedia pekne upraviť, ale dostavia sa v neprimeranom oblečení. Ich dress code je vhodný na opekanie slaniny, a nie na bohoslužbu.
Je zaujímavé, že lenivosť má súvis so žiadostivosťou. Vieme, že v ľudskom tele pôsobia skazené žiadosti, a je skutočne úžasné, že Písmo odhaľuje, že človek, ktorý je žiadosťou ovládaný, je človek lenivý. Inými slovami, medzi závislosťami od alkoholu, drog, liekov, internetu alebo TV a lenivosťou existuje spojitosť. Napríklad, každodenné dlhé surfovanie po internete je pre lenivca úplne ideálne a ponára ho stále hlbšie do „močiara“.
Teraz sa dostaneme k veľmi zarážajúcemu konštatovaniu, a to, že lenivý človek, aj keď sa jeho život nachádza v zúfalom stave, má o sebe vysokú mienku. Šalamún hovorí: „Leňoch je múdrejší vo svojich očiach ako sedem odpovedajúcich rozumne.“ (Prís 26,16) Človek uvažuje takto: „Keby som sa do toho pustil, všetkým by som ukázal.“ „Keby som nemal smolu…“ „Keby proti mne všetci neintrigovali…“ Lenivý nechápe, ako ťažko sa dosahuje výsledok a že úspešný a pracovitý človek musí mnohokrát prekonať aj nepriazeň a intrigy.
Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo.“ (Jer 48,10a) Ako vidíme, nielen okultizmus prináša kliatby. Verte alebo nie, prináša ich aj nedbanlivosť, ktorá je zradná v tom, že nedbanlivý človek nemá pocit, že by nič nerobil. Síce robí, ale tak málo, nekvalitne a nemúdro, že výsledok je taký, ako keby nerobil nič.
Možnože nám nikdy nenapadlo zamyslieť sa nad významom práce týmto spôsobom. Bežne uvažujeme, že chodíme do roboty iba preto, aby sme získali nejaké peniaze. Výsledkom takejto motivácie je snaha urobiť čo najmenej a zarobiť čo najviac. Peniaze však nie sú jedinou odmenou za prácu. Práca je totiž Boží príkaz: „… šesť dní budeš pracovať“. Kazateľ radí, aby sme si zobrali príklad od mravca, ktorý sa nenamáha iba kvôli tomu, že ho vidí jeho šéf, ale preto, že je to jeho prirodzenosť.
„Iď k mravcovi, leňochu; viď jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; zhromažďuje svoju potravu včas žatvy. Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?“ (Prís 6,6-9) Môžeme spomenúť ešte jeden negatívny príklad. Ako už sme vyššie spomenuli, lenivosť je masívny a ťažko riešiteľný problém.