Farnosť Prievidza-Zápotôčky: História a Významné Medzníky

Farnosť v Prievidzi bola založená začiatkom 13. storočia, v čase, keď bol s veľkou pravdepodobnosťou postavený prievidzský hrad. Ten sa nachádzal v miestach, kde teraz stojí kostol Panny Márie. Prvý krát sa síce písomne spomína až v r. 1276, ale založenie prvej fary, ktorá bola jeho súčasťou, si bezpochyby vyžiadali samotní farníci, ktorí v r. 1213 zriadili v Prievidzi svoju cirkevnú obec. Približne v tom čase sa mohlo započať aj zo stavbou mariánskeho kostola, ktorý- podobne ako fara- bol jednou z častí hradu.

Takáto situácia pretrvala asi jedno storočie, kým po r. 1321 hradná fara zanikla, a čoskoro sa započalo so stavbou novej - mestskej fary a farského kostola. Po roku 1321 kráľ Karol Róbert dal Prievidzi výsady mesta na základe tešínskeho mestského práva, podľa ktorého si slobodne mohla voliť svojho farára.

Farský kostol sv. Bartolomeja

Najvýznamnejšími odvetviami starých Prievidžanov boli kožušníctvo a garbiarstvo. Asi preto si majstri práve týchto remesiel presadili zasvätiť kostol svojmu patrónovi - svätému Bartolomejovi. Ten sa okrem toho stal aj patrónom fary i celého mesta. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bol vyobrazený aj na pôvodnom pečatidle mesta. Dodnes sa zachovala listina z 9.7.1577 a z r. 1616 s vyobrazením sv. Bartolomeja držiaceho v ruke vlastnú kožu. Nevedno z akej príčiny bol v 18. storočí sv. Bartolomej v mestskom znaku zamenený za anjela, ktorý je v ňom dodnes.

Farský kostol si zachoval pôvodný tvar iba v ranogotickej svätyni. Sieťová klenba, ktorou je presbytérium zaklenuté, pochádza z obdobia neskorej gotiky. Okrem toho i obvodové múry kostola, jadro veže a obe kaplnky sú dielom 14. alebo 15. storočia. Loď kostola prešla mnohými zmenami, lebo jej pôvodný gotický strop, ktorý bol z dreva, podliehal prirodzenému poškodeniu i živelným pohromám.

Interiér sa nezachoval v pôvodnom stave, ale zachovali sa niektoré gotické kostolné predmety, ktoré sa i po 4 či 5 storočiach dajú používať. Ide najmä o 3 tepané kalichy pochádzajúce z prelomu 15. a 16. storočia s vyrytými nápismi (na jednom z kalichov je čitateľný rok 1500), neskorogotické cibórium z prvej polovice 16. stor., pacifikál zo začiatku 16. stor., umelecky náročne zhotovená kadidelnica so striebornou naviculou ( loďkou ) a vzácna mriežka na pastofóriu, neskorogotická z 15. storočia.

Hodno sa zmieniť i o dverách vedúcich zo svätyne do sakristie. Pochádzajú zo začiatku 16. stor. a sú pozoruhodné pre svoju umeleckú výzdobu: samotné dvere sú pobité železnými plátmi a pásovým železom do kosoštvorcov doplnených o ažúrové štvorlístky a kruhy. V 2. polovici 15. storočia boli postavené bočné kaplnky, ktoré tak dali pôdorysu chrámu tvar kríža. Súčasne sú dôkazom prosperity mesta v tom čase, dôkazom, že si mešťania mohli dovoliť pustiť sa i do takej nákladnej investície, ako bola stavba kaplniek. Neskorogotická monštrancia z roku 1510 je azda najvzácnejšia pamiatka farského kostola a celej farnosti. Podľa tradície je to dar Jána Korvína mestu Prievidza. Vysoká gotická stavba (116,5 cm) je zhotovená zo striebra a celá je pozlátená. Jej nádherná výzdoba je dôkazom veľkej umeleckej hodnoty. Postavy Ježiša korunovaného tŕním, sv.

Veža kostola, postupne, ako časom a veľkosťou naberala na svojom význame, dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli zároveň akýmsi signalizačným zariadením v čase pohrôm. V kanonických vizitáciach sa uvádza, že najstarším a prvým na veži vôbec bol zvon z roku 1111 s nápisom: “ Ave Maria gratia plena Dominus tecum ora pro nobis Filium tuum S.Math. S .Lucas. S. Marcus . S. Joan.“ K tomuto zvonu pribudol v r. 1451 ďalší, s jednoduchým nápisom : “ Ave Maria „. Zvon z roku 1111 bol z neznámych príčin v r. 1504 zamenený za nový, s takmer tým istým, gotickou minuskulou písaným nápisom : “Ave Maria … tuum. Sanctus Johannes , sanctus Marcus, sanctus Lucas, sanctus Mateus „.Pod nápisom bol rok 1504 a pod ním obraz Panny Márie.

V roku 1523, keď sa mešťania rozhodli vymaľovať farský kostol z vonka, bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Bola objavená pri reštaurovaní v r. 1957 a našiel sa na nej aj letopočet 1523 - ide bezpečne o rok jej vytvorenia. Okrem toho na južnej strane (od námestia) sa našla iná freska, ale táto nemohla byť reštaurovaná, pretože bola prekrytá inou - renesančnou freskou - Freskou sv.Krištofa.

Počet známych mien farárov z toho obdobia je veľmi malý, preto sa (vynímajúc prvého farára - Emothelmusa) až v roku 1406 spomína kňaz Juraj v súvislosti s akýmsi obchodom medzi Prievidzou a nitrianskym arcidiakonom vo veci desiatkov. Napokon sa v 15. storočí spomína ešte meno prievidzského farára Petra, taktiež vo funkcii dekana.

Na synodu konanú v Trnave v r. 1561 bol prizvaný i prievidzský farár Mikuláš. Priznal, že je ženatý a že dáva prijímať pod oboma spôsobmi, ako to žiadal ľud. Situáciu sa zaviazal napraviť prepustením manželky. Avšak po jeho smrti (1564 ?) bol tlak mešťanov na nového farára Melichara Šupku taký veľký, že ten sa sám, sčasti z vlastného presvedčenia, hlásil k reformácii.

Doba reformácie v Prievidzi sa začína r. 1527, keď Ferdidnand I. (1526-1564) daroval Bojnice rodu Thurzovcov (mali ich až do vymretia r. 1636), ktorí sa stali šíriteľmi reformácie. V 20.-tych rokoch 17.storočia Prievidza prežíva najväčší rozmach reformácie. Po smrti posledného Thurzu - Michala - v r. 1636 nastáva postupná ale istá rekatolizácia kraja.

Interiér kostola prešiel počas účinkovania evanjelikov niekoľkými stavebnými úpravami. Boli to jednak stavba chóru a bočných mramorových empor, ktorá prebiehala okolo polovice 17. storočia. Keď sa v roku 1660 grófka Františka Khuenin Palffyová usadila v Bojniciach, šiel nástup katolicizmu vpred nevídaným tempom. Jezuitská misia, ktorá sa tu ešte v tom istom roku zriadila a rozšírila po celom okolí, zožala svoje úspechy aj v Prievidzi, kde začal účinkovať P. Martin Sitarovič.

Krátko nato, ako bol evanjelikom zhabaný farský kostol, 30.augusta 1660 grófka vypovedala z mesta superintedenta Tarnóczyho, zrušila evanjelickú faru v Prievidzi a richtár Eliáš Fabrícius jej slávnostne do vlastných rúk odovzdal kľúče od farského kostola. Martin Sitarovič bol zároveň menovaný prvým prievidzským katolíckym farárom. Na pamiatku vypovedania evanjelikov z mesta a prevzatia kostolov pod správu katolíkov bola na 15.augusta založená tradícia mariánskej púte v Prievidzi, ktorá sa každoročne od r. 1661 koná až do dnes.

Vzácne gotické krídlové oltáre s tabuľovými obrazmi, pôvodnú krstiteľnicu a kazateľnicu, gotické kalichy, cibória, pacifikály, kadidelnicu s loďkou a “korvínsku“ monštranciu opatrovali evanjelici však bez porušenia. Farský kostol po vrátení katolíkom bol v interiéri doplnený o organ;na vežu sa dostali nové hodiny a na južnej strane kostola, v mieste, kde sa teraz nachádza tzv. misijný kríž, bola namaľovaná freska sv.Krištofa.

Začiatkom roku 1955 bola v celom štáte propagovaná „okrášľovacia akcia miest a dedín“. Farský kostol bol vo veľmi ošarpanom stave, preto bola potrebná obnova, predovšetkým fasády. Organizované boli zbierky. S obnovou sa začalo v júni 1956. Vystavalo sa lešenie okolo veže celého kostola. Súčasne začali odtĺkať starú kožovku. Pri tejto práci sa zistilo, že pod vrchnou omietkou sa nachádzajú staré maľby zo 16. a 17. storočia. Previedla sa aj oprava strechy, natreli sa všetky okná a dvere. Po ukončení týchto prác bol kostol sv.

Už počas opravy exteriéru kostola sa veriaci zaoberali myšlienkou obnoviť aj vnútro. Stalo sa tak r. 1957. Začalo sa s opravou maľovky, ale len v lodi, pretože takéto úpravy vo svätyni by boli finančne náročné. Pri zoškrabovaní a čistení okien objavili nápis o plienení Uhorska Tatármi a Kozákmi. V roku 1957 bola „korvínska“ monštrancia odvezená na výstavu do Paríža.

V noci na 31.augusta 1969 neznámi páchatelia vykradli farský kostol a ukradli z neho kalichy, cibórium s konsekrovanými hostiami, pacifikál a relikviáre. I keď sa po nich započalo pátranie, do dnešného dňa neboli odhalení a väčšina predmetov nebola vrátená. Škoda bola vyčíslená na 30 200,- korún, no podarilo sa zachrániť predmety v hodnote 3 600,- korún.

V minulosti bolo zvykom oddeliť mriežkami hlavný oltár od ostatnej časti svätyne. Výnimkou nebol ani tento kostol. Tieto mreže boli odstránené v r. 1975. V 80-tych rokoch bola prevedená dlažba z kubánskeho mramoru a tiež sa vybudovalo nové schodište na chór. Staré lavice boli vymenené za nové. Taktiež boli urobené nové spovednice z každej strany hlavného vchodu. Vymenené boli aj všetky dvere kostola, na spôsob starých.

Ďalšie a zároveň posledné opravy farského kostola sa konali, keď do Prievidze prišiel za farára dp. Martin Čabák. Najprv bolo treba opraviť bočnú loď, v ktorej už dlhší čas bol poškodený strop. Po menších úpravách chóru sa robili vitráže (farebné okná). Keďže v minulosti bolo málo finančných prostriedkov na opravu omietky vo svätyni, teraz to už bolo nevyhnutné. Taktiež bola prevedená generálna oprava elektrického zariadenia a elektrifikácie zvonov. V r. 1991 prebiehalo už samotné maľovanie kostola. Prevedená bola o.i. maľba stropných obrazov Nanebovzatia Panny Márie, Ježišovho ohlasovania evanjelia a bočného obrazu sv. Cyrila a Metoda. Keďže bočné oltáre štýlovo neladili s hlavným, vymenili sa za nové, zakúpené ešte začiatkom storočia (1912). Menšie úpravy prebiehali aj vo výmene sôch. Výsledkom bolo umiestnenie sochy Sedembolestnej P. Márie pod víťazný oblúk zo severnej strany Božského Srdca Ježišovho s Nepoškvrnenou P. 13. októbra 1991 po generálnej oprave Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup, prievidzský kostol sv. apoštola Bartolomeja slávnostne konsekroval.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Pôvodný kostol v priestore pravekého hradiska bol postavený okolo roku 1260 v neskororománskom slohu. Bol súčasťou hradného opevnenia. Za počiatok pútnickej tradície môžeme považovať rok 1430, kedy provinciál karmelitánskeho rádu priniesol do Prievidze pápežskú odpustkovú listinu pre návštevníkov kostola pri kláštore Svätého kríža.

V roku 1383 prichádza do Mariánskeho kostola rehoľa karmelitánov, ktorej konvent bol zasvätený Svätému krížu. Hlavný význam karmelitánov pre Prievidzu bol v ich školskom pôsobení. Vyučovanie bolo na úrovni stredných škôl. Karmelitáni kostol úplne prestavali v gotickom slohu. Budova kláštora (spomínaná r. 1496) nadväzovala na kostol od severnej strany. Svedčia o tom dodnes zvnútra viditeľné zamurované dvere na severnej strane veže. Ďalšou doteraz existujúcou pamiatkou na stavebné úsilie karmelitánov z konca 15. storočia je murovaná ohrada zosilnená pôvodne piatimi baštami, tvoriacimi opevnenie. Bašty boli neskoršie prestavané na kaplnky. Kláštor zanikol v r. 1565.

Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou zo začiatku 15. storočia. Klenba lode je renesančná, hrebienková. Vedľa veže sa nachádzajú dve kaplnky. Na juhozápadnej strane neskorogotická, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, zaklenutá gotickou krížovou klenbou. Na severozápadnej strane je novšia kaplnka sv. Michala, postavená v roku 1767. Na južnej strane sa zachovali dve románske okná.

Vo veži sa nachádzajú 2 zvony. Väčší váži 143,5 kg a je naladený na D1. Je na ňom obraz Nanebovzatia Panny Márie a nápis: „Nanebovzatie P. Márie oroduj za nás. 1932“. Menší zvon váži 100 kg a je naladený na Fis1. Na ňom je vyobrazený sv.

Hlavný oltár kostola je barokový, ambitový z 1. štvrtiny 18. storočia. V strede je gotická Madona z druhej polovice 15. storočia. Bočné oltáre sú barokové z konca 17. a začiatku 18. storočia. Lavice z roku 1988 sú kópiu pôvodných klasicistických lavíc z roku 1840. kovová mriežka na pastofóriu je neskorogotická z 15.

Kostol sv. Terézie z Lisieux v Prievidzi-Zápotôčky

Autorkou myšlienky postaviť v Prievidzi nový chrám bola predstavená rehole Kongregácie Dcér božskej lásky (FDC - Mariánky) v Prievidzi sr. Daniela Bezdedová. V máji 1997 z podnetu dekana Mgr. Jána Bednára zvolal primátor mesta Prievidza Ing. Ivan Vaňo zhromaždenie občanov sídliska Zapotôčky a Nové Mesto, ktoré sa uskutočnilo v školskej jedálni ZŠ ul. Dobšinského v Prievidzi. Pozemok 5000 m2 medzi budovou ZŠ ul. Dobšinského, obchodom Lúky (Prima Zdroj) a dvomi obytnými osemposchodovými domami je výmenou za 13000 m2 plochy cintorína v Prievidzi po dohode s mestom Prievidza v zmysle MsZ č. 86/97 zo dňa 24.4.1997 p.č. 4870/1, 4866 v KÚ Prievidza.

19.10.1997, keď Sv. Otec pápež Ján Pavol II. na Námestí Sv. Petra v Ríme vyhlásil Sv. Teréziu z Lisieux za učiteľku Cirkvi, slúžila sa v ZŠ na ul. P. Dobšinského v Prievidzi prvá svätá omša za veľkej účasti veriacich z celého nášho mesta. Práve v tomto čase sa našla v trezore Rímskokatolíckeho farského úradu v Prievidzi overená relikvia sv. Terézie z Lisieux. Na Vianoce 1998 dp. dekan túto relikviu slávnostne preniesol do kaplnky rehoľných sestier. Relikviu prijala predstavená sr. Daniela a sľúbila, že sestričky sa budú každý deň modliť k sv. Terézii z Lisieux za úspešný priebeh výstavby kostola.

V histórii dómu farnosti sv. Bartolomeja v Prievidzi na strane 159 v roku 1930 je uvedený tento záznam: „Dievčatá z rodiny Mišíkovej, tunajšie rodáčky boli v Amerike a tam kúpili kovovú sochu svätej Terezky od Ježiška, ktorú požehnal dp. Mikuláš Miášík z príležitosti prvej svätej omše.“ Neskôr bol zhotovený podstavec. V podstavci tejto sochy bola umiestnená relikvia sv.

V polovici februára 1999 liturgická komisia pri Biskupskom úrade v Banskej Bystrici pod vedením biskupa Mons. Rudolfa Baláža a tajomníka ThDr. Vojtecha Nepšinského vybrala víťazný projekt stavby od Ing. arch. Ladislava Mirta, Ing. Kohana a Ing. arch. Kostol po stavebnej stránke predstavuje halový objekt v pôdoryse v tvare slzy. Vpredu na úrovni prízemia je svätyňa, stred tvorí hlavná loď, zvyšok tvorí hlavný trakt s dvojpodlažným členením. V nadzemnom podlaží je stupňová galéria - chór s otvorenou stranou do hlavného priestoru. Na prostrednom stupni podesty chóru je miesto pre organ. Pod chórom na úrovni prízemia je sakrestia, spovednice, vstupná chodba, sklady a hygienické zariadenie. Vonkajšou dominantou kostola je čelný pilier ukončený krížom vo výške 29 m. Kostol má kapacitu 798 miest. Na sedenie 408, z toho na prízemí 253 a na chóre 155.

Diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž po prerokovaní na Presbyterskej rade zriadil 1. marca 1999 dekrétom č. 259/99 novú farnosť Prievidza - Zapotôčky zasvätenú sv. Terézii z Lisieux - učiteľky Cirkvi, ktorá bola vyčlenená z farnosti sv. Bartolomeja v Prievidzi.

Tak vznikli v meste Prievidza dve farnosti:

• Farnosť sv. Bartolomeja s počtom obyvateľov 40000, z toho rímskokatolíkov 20000.
• Farnosť sv.

Dočasným farským administrátorom bol ustanovenýod 1.3.1999 dp. Mgr. 15.6.1999 Okresný úrad v Prievidzi - odbor životného prostredia OZP 1315/99 SP vydal Rozhodnutie o umiestnení stavby Pastoračné centrum s kostolom sv. Terézie z Lisieux v katastrálnom území Prievidza parcela č. 4870/7.

6.11.1999 Mons. Rudolf Baláž požehnal v priestoroch základnej školy ul. Dobšinského v Prievidzi základný kameň Pastoračného centra s kostolom sv. Sväté omše sa slúžili počas školského roku v priestoroch ZŠ ul.

Počas Mariánskej púte v auguste 2002 banskobystrickýdiecézny biskup Mons. Rudolf Baláž konsekroval pre farnosť sv. Terézie nový zvon zasvätený sv. Terézii z Lisieux. Na odliatie bol použitý zvonársky bronz, zliatina medi a cínu. Odliaty bol vo Zvonářské dílně rodiny Dytrychovýz Brodku u Přerova dňa 1.8.2002 presne o 12,09 hod. Váha zvona je 317 kg, priemer venca 791 mm, priemer rany 76 mm. Zvon je naladený na výšku C2. Pod čepcom je ornamentový pás, pod ktorým je nápis „Mojím povolaním je láska“. Bočný plášť je vyzdobený reliéfom sv. Terézie s nápisom: SV. TERÉZIA Z LISIEUX * UČITEĽKA CIRKVI. Na protiľahlej strane je nápis: ŽIVÝCH ZVOLÁVAM, MŔTVYCH OPLAKÁVAM, BÚRKY ROZHÁŇAM. Nápis na venci: Rímskokatolícka cirkev farnosť Prievidza - Zapotôčky * R.P. 2002. Ďalej sú tu umiestnené znaky brodeckých zvonárov. Autorkou výzdoby je akad. sochárka Věra Kunčarová. Kolaudáciu zvona vykonal 4.8.2002 Mgr. Peter Janda, diecézny kolaudátor zvonov v Brne.

Slávnostnú konsekráciu kostola a oltára a zároveň posviacku celého diela vykonal 15. novembra 2003 banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž za účasti apoštolského nuncia Mons. Od 17. mája 2004 začala organárska firma Baxa z Košíc montáž organu. Stavbu organa dokončil a celkovo opravil p.

Dňa 10. decembra 2004 sme so súhlasom diecézneho biskupa zriadili účelové zariadenie cirkvi pod názvom Pastoračné centrum sv. Terézie z Lisieux. Žiadosť bola zaregistrovaná ministerstvom kultúry 15.12.2004. Cieľom zariadenia je rozvoj duchovných hodnôt, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

Tabuľka: Významné dátumy zo života sv. Terézie z Lisieux

tags: #farnost #prievidza #zapotocky