Pukanec sa môže pýšiť bohatou históriou. V dejinách obce nechýbajú slávne obdobia, no ani tie, ktoré dodnes nesú prívlastok "hrozné". K najslávnejším úsekom pukanských dejín patrí obdobie, keď bol Pukanec bohatým banským mestom. Už v 11. storočí sem z Nemecka prichádzajú Sasi, aby pod južnými výbežkami Štiavnických vrchov dolovali zlato a striebro.
Z roku 1075 pochádza aj vôbec prvá zmienka o obci v písomnosti Hronskobeňadického opátstva. Pôvodne banícka osada bola v 14. storočí povýšená na slobodné kráľovské a banícke mesto a Pukanec sa stal členom spolku siedmich uhorských banských miest. Kostol si aj napriek tureckým nájazdom a zemetraseniu na prelome 18. a 19. storočia uchoval svoj gotický ráz i nesmierne vzácne oltáre z 15. storočia. Podľa odborníkov nie je vylúčené, že ich vytvorili niektorí zo žiakov majstra Pavla z Levoče.
"Oltáre pochádzajú z rokov 1450 až 1500. Zaujímavý je Oltár 12 apoštolov. Na temene hlavy Krista Spasiteľa je otvor, v ktorom bol nájdený pôvodný lístok a na ňom napísaný rok 1488 a to, že oltár bol zhotovený na počesť 12 apoštolov a jeho autorom je majster Pavol z Budína. Podoba oltárov naozaj veľmi korešponduje s tými pamiatkami, ktoré poznáme z Levoče," uviedol správca farnosti v Pukanci Ján Mališ.
Gotický kostol bol pôvodne rozdelený na dve časti a v minulosti slúžil pre evanjelikov i katolíkov. Menšia časť bola vyčlenená chudobným a väčšia bohatším, väčšinou nemeckým rodinám. "Ku kostolu sa viaže aj legenda. Tu na zadnej strane kostola zvonku je, volajú to, Turkova hlava. A podľa legendy je tam, kde sa ten Turek pozerá, zakopaný poklad. Ale Turek má vypichnuté oči," vysvetľuje s úsmevom farár.
V priebehu 16. storočia vzniklo v okolí kostola mohutné protiturecké opevnenie, ktoré sa Turkom nikdy nepodarilo dobyť. Obec pod ním však niekoľkokrát vyplienili. V jednu noc si počínali tak kruto, že si ju Pukančania dodnes pamätajú ako "hroznú noc pukanskú". "Vtedy Turci všetko vypálili, znásilňovali ženy a povraždili mnohých ľudí. Všetkých tých, čo masaker prežili, odvliekli do otroctva," hovorí starosta obce Ján Kováčik.
Zároveň zdôrazňuje, že okrem gotického, dnes už iba katolíckeho kostola a zvyškov protitureckých opevnení sú v Pukanci aj ďalšie zaujímavé historické pamiatky. Patrí k nim napríklad súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1740, baroková budova radnice z rokov 1783 až 1786 či evanjelický kostol postavený v 30-tych rokoch 20. storočia v čistom funkcionalistickom štýle.
"Zaujímavé sú aj pozostatky ľudovej architektúry, či už ide o roľnícke domy alebo neďaleký Bohunický vodný mlyn. Za návštevu určite stoja aj vínne pivničky, z ktorých sú mnohé staré aj niekoľko storočí, keď ich do zvetraného andezitu hĺbili pukanskí baníci," pripomína Kováčik.
Život kňazov v dávnej ére bol odlišný od toho, ako sa na človeka pozeráme dnes. Vtedajšia vrchnosť sa o funkcie človeka bez dokladov zaujímala pramálo, alebo sa takej funkcie ujal aj sám.
V najstaršom období nepoznáme pôvod kňazstva. Mužovia bez osobitného vzdelania, keď odbavili nejaký kurz prípravy, pochádzali z roľníckych rodín. Úkolom bolo predvýchovu mládeže ku kňazstvu.
Po r. 1948 bol taký nedostatok kňazov, že menej významné fary obsadzovali licenciátmi. Laici krstili, pochovávali a s veriacimi odbavovali pobožnosti. Do seminára prichádzali po 4 - 5 ročníkoch štúdia.
Katalóg osôb pred vznikom BBB je dielo Ľ. Hrabovca: Series parochorum et cappellanorum inclytae diaecesis Neosoliensis a temporibus usque a. 1894, Historia domus, canonicae visitationes.
Kňazi mali mnoho práce s gazdovstvom. Pri dátach smrti som sa snažil uviesť aj dĺžku života. Rokmi bol život všeobecne kratší a to sa odzrkadľuje aj na kňazoch.
Pri tvorbe katalógu som sa snažil uviesť aj dĺžku života pri dátach smrti, pretože život bol v tých rokoch kratší, čo sa odzrkadľovalo aj na kňazoch. Katalóg som robil sám vo voľných chvíľach, pričom práca trvala asi 8 rokov. V katalógu sú použité značky a skratky, ktoré sú jednotné v celom katalógu.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Pukanec
Tu je zoznam kňazov a rokov ich pôsobenia v Pukanci:
- Ján Nováki - 1660, 15.6.
- Jakub Jakus - 1668, 20.10.
- Juraj Fugatius - 1671, 13.4.
- Ján Silesita - 1679, 4.4.
- Martin Labenský - 1680, 3.6.
- Ján Hubatius - 1681, 23.3.
- Izrael Ján Skačányi - 1682, 13.3.
- Juraj Janovič - 1694, 27.1.
- Ján Ladislav Ivanovic - 1695, 20.6.
- Ján Valentín Krajčirovič - 1705, 11.4.
- Juraj Ján Atanáz Dubay - 1737, 24.4.
- Valerius Schleippen, OFM - 1755, 26.2. - 20.3.
- Ján Rabčánsky - 1755, 20.3.
- Ján Blaškovič - 1762, 28.4.
- Ján Nep. Schneider - 1782, aug.-sept.
- Štefan Hajdin - 1782, sept.
- Štefan Polák - 1793, nov.- 1796 jan. ; 1796 sept.- 1797 sept.
- Ján Sekáč - 1796, jan. - aug.
- Július Matulay - 1864, feb..-23./25. apr.
- Ján Nep. Vlaššek - 1864, 23.3.
- Ján Bapt. Juriga - 1864, 11.4.
- Vojtech Lukáči - 1869, 23.11.
- Michal Dobša - 1881, 7.11. - 1887 sept.
- Štefan Rankó - 1887, sept. - 1888 febr.
- Karol Vámosy - 1888, febr.
- Ján Ozorai - 1896, júl - 1897 feb.
- Alexander Szeder - 1897, 1.3.
- Anton Jančovič, SDB - 1937, dec.
- Jozef Rakovský - 1938, júl - aug.
- Martin Gúta - 1938, sept.
- Rudolf Grman - 1938, 31.8. - 1951 apr. dec.
- Andrej Gálik, SDB - 1951, máj - 1959 mar.
- Jozef Blaho - 1959, apr. - 1970 jan.
- ThDr. Ján Chromjak - 1970, jan. - 1978 sept.
- Augustín Škoda - 1978, dec. - 1979 jan.
- Anton Priebera - 1979, feb. - 1983 okt.
- Jozef Gábriš - 1983, nov. - 1990 okt.
- Elemír Tassári - 1990, nov.
Vincent z Tomečka bol presvedčený Slovák a buditeľ. Pohoršoval sa nad šovinistickými nariadeniami Maďarov, napr. nariadením snemu, že od 13.V.1843 sa majú písať matriky po maďarsky. Svoj postoj zdôvodňoval tvrdením, že nechce robiť rozbroj medzi Slovákmi a Maďarmi.
V roku 1776 bol prijatý z ostrih. prebendáta. Pôsobil v Tŕní, kde bol iba mesiac, lebo komisár Ebeczký dosadil tam ev. farára. Pôsobil vo Vrbovke a t. r. 1764 vo V. Suchej, 1768 v H. knihami dobre zaopatrený, má ich 22. V roku 1787 v. v. V roku 1626 sa spomína ako farár v Jastrabej.
Bol kaplánom v Bojniciach, Kremnici, potom profesor rétoriky na gymn. v BB. Vrátil sa však do BB v nádeji, že dostane katedru profesora. Keď ju nedostal, odišiel na ostrih. gymnázium, kde nakoniec sa stal direktorom. Účinkoval za 11 rokov, bol kaplánom, 1808 profesor rečí na VŠB, 1813 PRE. V roku 1829 bol prepustený do rehole Mil. bratov. 5 rokov života bol chorý.
V roku 1804 bol farárom v H. Štubni, 1805 riaditeľ preparandie, 1807 vrátil sa na faru. Neskôr odišiel na krátky čas za špirituála do m. seminára. Posledných 6 rokov života bol valetudinarius.
V roku 1448 sa spomína ako farár v Radvani. V roku 1560 - 1561 ako farára v Selciach. Bol vypovedaný r. 1639 z Mošoviec ev. farára, nastúpil na jeho miesto, ale r. 1660 farár v Turč. Teplej. Dal niektorým kat. neskoršie aj kostol v Lipt. Michale a dal ich jemu do správy. V roku 1675 prešiel do Nem. Ľupče, kde účinkoval do 1692.
V roku 1731 vizitoval farnosť gr. Ž. Berényi. Bol náklonný na hnev a bitku. Niektorí kňazi mali mnoho práce s gazdovstvom. Bol vzdelaný, latinčina ovládal klasicky. Bol dobrý dušpastier, ochotný voči farníkom, pomáhal ľuďom v mnohých ťažkostiach, pokiaľ mu to bolo dostupné.
V roku 1709 v Oslanoch zomrel 14.IV.1711. (V Oslanoch z. 1707 posledný ev. farár v Sučanoch.) Študoval na univerzite za 4 roky. Musel sa však altárie zrieknuť. Bol na trnavskej synode ako farár v Trubíne. Potom sa stal spišským kanonikom. Investitúru mal r.1710 do H. Mičinej. Odtiaľ odišiel do Balassa-Gyarmath.
V roku 1721 bolo prevedené vyšetrovanie, na čí náklad bol postavený kostol Géczyho. V roku 1731 vizitoval farnosť gr. Ž. Berényi. Bol náklonný na hnev a bitku.
V roku 1718 bol farárom vo Vieske, t. r. v Novákoch, 1731 v Polomke. Bol farár v H. Mičinej, 1761 sa zriekol fary, z. 2. VIII. Holíči u gr. vo Valaskej. V rokoch 1779 stal sa farárom exjezuita I. Rauch.
Bol jezuitom. Bol profesorom humanistických vied v Užhorode. Stal sa kňazom jágerskej diecézy, odkiaľ ho prijali r. BB. Zomrel 24.IV.1803. Matunák v CDK ho píše „Baník“. Pokl. kniha mesta má položku, že r. 1669 dovezení p. pátra Banka z J. Zo Smolinského.
Bol farárom v Šarfii, 1728 v Prievidzi, 1735 MEC a prepošt P. rektor altariae Corporis Christi. Zomrel 20.II.1747 v Trnave, 50 r. Bol farárom v Bohdanovciach, 1712-1730 farár v Turč. Letory. Bol veselý, priateľský, žoviálny človek. Na D. Hute mal veľkú autoritu. Bol dobrým vodcom tohoto ľudu v zapadnutom kraji. Veľmi pomáhal pri výstavbe budovy pre katolícke gymnázium.
Po zrušení rehole bol prof. v Komárne. V roku 1776 bol profesorom na gymn. v BB. Zomrel 18.III.1808. Iné meno Barányai.
V roku 1701 bol farár vo V. AD novohradský. Zomrel 24.II.1735, je pochovaný v krypte v Trnave. V roku 1855 bol ceremoniár, 1858 bisk. opát, 1880 D. Mesto ho dalo doviezť a pochovalo v cintoríne sv. Klementa.
Bol tichého a poníženého srdca. Pri 25-roč. jubileu účinkovania ho mesto menovalo čestným občanom Kremnice. V roku 1731 bol farárom v Koši, 1735-1740 v T. Modrovej.
Bol skromný národovec, ktorý zomrel na choleru r. 1831. Ako sirota sa ťažko prebíjal. Dostal sa k nemu gymn. profesora. Ten zomrel r. 1833 AS, 1837 t. zriekol sa benefícia skôr, než ho zaujal. Bol opisovateľ kódexov.
Bol kaplánom a profesorom náb. v Kláštore p/Zn. Vedel maľovať. Bol milý a ľudu osožný. Bol neschopný. Utrpenie trpezlivo znášal. Bol vyvedený na vŕšok, kde si musel sám vykopať hrob a r. 1691 bol farárom v Bacúrove a Ostrej Lúke. T. r. Dobrú Nivu. 1692 prešiel do Ľubietovej, odkiaľ znova obsluhoval aj Sv. Ondreji. 1695 odišiel do H. Ždane a t. r. zas do Lovče. Tu ostal do 1696. Tŕní, 1701 vo Vieske, 1705 znova v Lovči a 1704 v Slaskej. T. r. farárom vo Sv. Kríži, na ktorú farnosť 1711 dostal ešte raz menovanie. Vyčerpaný zomrel r. 1714. Tento neúnavný muž za 43 rokov spravoval 24 fár. Bol profesorom humanistických vied v Užhorode.
V roku 1760 bol farárom vo V. V roku 1732 bol farárom v Lovči, 1735 v Lipt. Sv. Ondreji.
V roku 1640 stal sa znova brat. účinkoval r. 1629-1630. 1643. Fil. kalichom a misálom. bola theoforická procesia slávnostne odbavovaná“. Zomrel v roku 1645.
V roku 1689 svedčil v spore o privilégiá D. Pravne. CV Szegedyho o ňom píše: „Ord. v Olomúci, ženatý. obrazmi, ale nemá sviatosti a iné ceremónie nedrží, ako je obvyklé. božie luterským rítom odbavuje a dáva prijímať pod oboma spôsobmi. a pôsty ohlasuje.
V roku 1924 bol prosyn. examin. 1928 doktor filozofie, 1932 D, 1935 farár v H. Štubni. Bol už dlho chorý 54 r. Bol už dlho chorý 54 r. Počas birmovky, keď uvítal biskupa upadol do agónie.
Cirkevná organizácia bola stabilizovaná za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana. V 12. a 13. st. vznikali fary po osadách. Tie boli podriadené hradnej fare. Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv. Na konci 19. st. boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke.
V Banskej Bystrici bola osada zoskupená okolo kostola sv. Antona v Sásovej. V 14. st. sa našli nové rudné žily. Spoločnosť Thurzovcov viedla neúprosný hospodársky boj. Umožňoval príliv Slovákov do mesta. R. 1608 nariaďoval, aby aj Slováci boli volení do magistrátu. Závideli bohatstvo a rozvoj komunity.
Mesto malo voľby farára, ktorého volil magistrát. F mu nedovolil kázať bez jeho súhlasu. Do sporu zatiahli aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena. Richtár a cirk. šírili novoty zavedené luteránmi. Svätili sviatky. Takí boli Konrád Kordatus a Ján Crislink. Arcibiskupovi sa sťažovali, že prevracajú starú vieru. Zalkán zahynul. Zakrátko Mikuláš zomrel.
Provinciál vyhovel a poslal r. 1649 do BB P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. R. 1655 Trikell povýšil misiu na rezidenciu. Dovolené bolo, aby bola prevedená do držby SJ. R. 1671 vojenskou mocou prevzal kostoly. Od r. 1689 budú jezuiti natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu.
R. 1679 gen. mocou vyhnali „falošných pastierov, ktorí pôsobili na dedinách“. R. 1683 odviedli od jezuitských škôl. R. 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. R. 1702 začali stavať kostol sv. Zväz hornouhorských banských miest. Sem patrili: B. Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a B. Belá. Významná udalosť sa stala 31. mája 1761, keď zhorelo celé mesto. Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Za reformácie bola erigovaná fara na Šp. Doline. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. služby božie v jednom z kostolov. R. 1806 povýšené na fary. Na území jedinej bb farnosti do 16.st. R. 1303 sp. cum tribus capelanis - medzi 1332-1337 sp. - od 1544 éra ev. farárov.
Kostol Nanebovzatej P. Márie má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery: d. 45,5m, š.12m, v.21 m. Kostol bol postavený ako jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry.
V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. z južnej strany je štýlový, gotický. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Predstavujú vieru, nádej a lásku a svetlo viery. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie.
Bočné kaplnky kostola sú kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z r. 1504. V strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. 1761, keď zhorelo celé mesto.
Kostol sv. Alžbety stojí vedia farského zo severnej strany. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. Uzatvorená je rovnou strechou. jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra. Meno Pôsobenie Ján Nováki 1660 Jakub Jakus 1668 Juraj Fugatius 1671 Ján Silesita 1679 Martin Labenský 1680
Kňazi sa aktívne podieľali na rozvoji kultúry a vzdelávania v obciach. Zakladali divadlá, viedli spevokoly a kapely, čím prispievali k pokroku na dedinách. Organizovali rôzne podujatia pre ovocinárov, záhradkárov, včelárov a chovateľov zvierat.
V cirkevnom rámci sa organizovali rôzne podujatia pri príležitosti dvestoročnice založenia BBB /1776/. Existujú rôzne doklady o jednotlivých farnostiach, ktoré slúžia od založenia BBB. Rodisko začali zapisovať iba v 20. st. a sociálny pôvod vôbec neni zaznačený. V 18. st. sa už nachádzajú originály kanonických vizitácií. Odvtedy sa kanonické vizitácie nekonali.
Počas svojho pôsobenia sa stretávali s rôznymi ťažkosťami, ako napríklad nedostatok financií na dotáciu nových farností. Aj napriek týmto prekážkam sa snažili šíriť kresťanskú vieru a pomáhať veriacim v ich duchovnom živote. Kňazi boli oddaní svojej službe a veriacim, pričom sa snažili byť vzorom a oporou v ťažkých časoch.
V kontexte cirkevných a spoločenských zmien sa kňazi snažili prispôsobiť novým výzvam a potrebám veriacich. Karol Láni /Lány, Lányi/ (*18.12.1812 Pukanec-†23.5.1856 Gbely), rímskokatolícky kňaz, významný historik a pedagóg zemianskeho pôvodu. Študoval na gymnáziách v Kremnici (1821-1828), v Ostrihome (1828-1829), pokračoval štúdiom filozofie v Trnave (1829-1831). V Trnave a v Budapešti (1831-1835) študoval na kňazskom seminári a v roku 1836 bol vysvätený za kňaza. Primície mal 26.10.1837 v Pukanci. Počas celého života sa veľmi rád vracal do Pukanca. Tu bol jeho najbližším priateľom a dôverníkom rímskokatolícky farár Juraj Fischer (1795-1873). V rokoch 1837-1840 sa stal kaplánom v Marianke, potom v Bratislave v kostole Najsv. Spasiteľa (1840-1842). Doktorát z filozofie obhájil 30.9.1842 v Budapešti. Od roku 1842 bol členom Uhorskej kráľovskej spoločnosti lekárov a prírodovedcov v sekcii prírodovednej, zemepisnej a astronomickej. V Trnave na tamojšom gymnáziu bol v roku 1842 menovaný profesorom histórie. O dva roky sa stal kustódom ostrihomskej kapitulskej knižnice v Trnave. Cestoval po univerzitách Európy (Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Taliansko). V roku 1845 bol vyslaný kniežaťom prímasom Kopácsym na cesty, aby sa dozvedel o spôsobe vysokoškolského štúdia a prebádal otázky zmiešaných manželstiev, riešenie ktorých bolo v Uhorsku v tom čase veľmi žiaduce. Navštívil napr. Daniela Ó Conella (6.8.1775-15.5.1847), ktorý bol írskym politickým vodcom v boji za emancipáciu írskych katolíkov. Po návrate sa stal profesorom v trnavskom seminári. Prednášal dejiny, neskôr matematiku, fyziku a gréčtinu. Vykonával aj funkciu konzistórneho notára. V roku 1847 sa stal dopisujúcim členom Uhorskej vedeckej akadémie. Mal vynikajúce jazykové vlohy - ovládal 12 rečí . Svoju literárnu tvorbu začal náboženskými dielami, neskôr ho zaujala história. Jeho najvýznamnejším dielom boli popularizačné dejiny Uhorska Dejiny starovekého ľudstva, ktoré sa používali ako gymnaziálna učebnica pre slovenské stredné školy na celom území Uhorska, za čo bol odmenený zlatou cisárskou medailou a odmenami z Horváthovskej základiny i z fondu Uhorskej akadémie vied. Láni bol tiež objaviteľom starej listiny (regule klarisiek z roku 1519), neskôr nazvanej ako Lániho kódex. Viaceré jeho práce z uhorských i cirkevných dejín zostali v rukopise. Do roku 1848 písal svoje diela trojjazyčne (latinsky, maďarsky, nemecky), po revolúcii písal výlučne po slovensky. Celý svoj život udržiaval vrelé priateľské vzťahy s významnými slovenskými literátmi (Hollý, Kollár, Sládkovič), dovolával sa tiež vedeckej autority Šafárika a názorov Mickiewicza. Od roku 1848 do roku 1849 bol administrátorom farnosti v obci Trstín a Šoporňa. V rokoch 1849-1853 pôsobil ako knihovník, archivár, profesor gréčtiny a ako notár trnavského vikára. V roku 1842 dostal poverenie presťahovať mimoriadne cennú ostrihomskú kapitulskú knižnicu z Trnavy do Ostrihomu. Svoju trvalú pastoráciu chcel začať v blízkej Tekovskej Novej Vsi, čo mu nevyšlo, dostal však významnú faru v Gbeloch, kde bol ustanovený 28.10.1853. Jeho veľké plány prerušila predčasná smrť 23.5.1856 vo veku 43 rokov a 5 mesiacov.
V sobotu 12. júna 2021 banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec v Katedrále sv. Františka Xaverského vysvätil pre Banskobystrickú diecézu nového diakona.
Biskup spomenul, že tento sviatok súvisí zo sviatkom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. „Keď sa v Písme, liturgii a Cirkvi hovorí o srdci človeka, že je najsvätejšie, nepoškvrnené, nemyslí sa len telesný orgán, ale znamená to celú osobu.“ Vyzdvihol dve skutočnosti v živote Panny Márie - bola uchránená od dedičného i osobného hriechu.
Ježiš, keď si vybral svoju matku, „chcel ju mať svätú a nepoškvrnenú“ - zvýraznil biskup. Nového diakona Boh povolal, aby budoval Božie kráľovstvo. „Vidíš Jozef, o čo v Cirkvi ide? „A tak milý Jozef, nezabúdaj, čo si želal Pán Ježiš od svojej Cirkvi. Vlož svojej sily, svoje nadanie, celý svoj mladý život do služby Pánovi.
Erb mesta Pukanec
Námestie v Pukanci