Radvaň nad Laborcom je obec, ktorá je súčasťou farnosti Zbudské Dlhé, do ktorej patria aj obce Brestov nad Laborcom, Zbudská Belá a Volica. V týchto obciach nie sú vybudované rímskokatolícke kostoly a prevažná časť obyvateľstva sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Aj tam len v menšej diaspore žijú rímokatolíci. Vo farnosti sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu hlási okolo 95 % obyvateľov. Do farnosti patrí aj okolo 450 členná komunita rómov, vzdialená zhruba 1 km od dediny Zbudské Dlhé.
Pre lepšie pochopenie kontextu náboženských pomerov v tejto oblasti je dôležité pozrieť sa na históriu Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá zohráva významnú úlohu na východnom Slovensku.
Vznik a vývoj Gréckokatolíckej cirkvi
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.
Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.
K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom.
To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.
Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749.
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov.
Kánonicky bolo Prešovské biskupstvo erigované až v roku 1818, keď konzistoriálna kongregácia Svätej stolice 9. septembra 1818 vydala nariadenie na zriadenie Prešovského biskupstva. 19. septembra 1818 tajomník kongregácie Rafael Monius po prvýkrát verejne prezentoval obsah buly, ktorá pojednávala o zriadení Prešovského biskupstva vyčlenením z Mukačevského biskupstva. Táto bula, nazvaná podľa úvodných slov Relata semper, bola slávnostne vyhlásená 22. septembra 1818 a potvrdená na zasadnutí konzistoriálnej kongregácie pápežom Piom VII. 2. októbra 1818.
Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.: sídlom biskupstva bude mesto Prešov; za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi).
Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.
Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Prešovský biskup vďaka vysokému renomé kritika autoritatívneho režimu prvej Slovenskej republiky reprezentoval Katolícku cirkev na Slovensku počas dôležitých rokovaní s predstaviteľmi obnoveného Československa. Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali, až prerástli do nepriateľského postoja štátu voči Cirkvi najmä v súvislosti s protináboženským postojom komunistov. Komunistická ideológia napokon získala prevahu v spoločnosti a v roku 1948 sa už jej negatívny postoj k Cirkvi prejavil v reštriktívnych krokoch, ktoré postihli aj Gréckokatolícku cirkev.
Náboženské zloženie obyvateľstva na Slovensku
Vedenie matrík
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.
Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859.
Nižšie je uvedená tabuľka s prehľadom matrík pre niektoré farnosti:
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Andrejová | BJ | 1752 | 1831 | N, S, Z 1752-1830 | ešte v r. 1931 existovali | ÁNO |
| Bajerovce | SB | 1770 | 1825 | N, S, Z 1770-1824 | ÁNO | |
| Radvaň nad Laborcom | ML | 1790 | 1790 | N 1790-1795, Z 1796-1826 | NIE | |
| Sukov | ML | 1718 | 1885 | N, S, Z 1718-1884 | ÁNO |
Poznámka: N - Narodenia, S - Sobáše, Z - Úmrtia
Aj napriek mnohým historickým udalostiam a zmenám, náboženský život v Radvani nad Laborcom a okolitých obciach pokračuje. História Gréckokatolíckej cirkvi v tejto oblasti je bohatá a zložitá, a vďaka zachovaným matrikám a iným dokumentom môžeme lepšie pochopiť život našich predkov.
Zoznam farárov v Brestove nad Laborcom
Nasleduje zoznam farárov, ktorí pôsobili v Brestove nad Laborcom:
- 1696 - 1696 Michal - pred rokom 1697
- 1697 - 1698 Jakub
- 1726 - 1738 Ján Popovič
- 1738 - 1750 Lukáš Popovič
- 1742 - 1781 Vasiľ Popovič
- 1781 - 1831 Mikuláš Bačinský (1)
- 1831 - 1859 Ján Bačinský (*1800)
- 1859 - 1873 Augustín Bačinský
- 1873 - 1893 Peter Vaškovič (*1824)
- 1893 - 1894 Irenej Kovalický - excur. zo Zbudskej Belej
- 1894 - 1897 Michal Majoroš
- 1897 - 1906 Bartolomej Tutkovič
- 1906 - 1919 Ján Gojdič (*1857)
- 1919 - 1950 Michal Sabol
- 1968 - 1974 Vasiľ Ďulaj
- 1974 - 2006 Michal Stanko
- 2006 - 2009 Maroš Prejsa
- 2009 - 2012 Vladimír Lapihuska
- 2012 - ? Igor Pančák
- 2012 - 2012 Teodor Maroš Kosť - excur. Peter Juhás
Farskú budovu dal v roku 1867 postaviť gróf Július Dessewffy, ktorý sľúbil, že pri komasacií daruje 1. orek pre farára, čo sa aj roku 1869 stalo. Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia bola táto budova (pre zlý a nevyhovujúci stav) zbúraná a postavená nová farská budova.
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. 1658 je dôkazom toho, že aj napriek zložitým dejinám sa zachovali vzácne pamiatky, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii tohto regiónu.