Mnohí zvažujú púť do Ríma a prejsť svätou bránou Baziliky sv. Petra. Určite sa mnohí z Vás chystajú v tomto roku prejsť niektorou zo svätých brán, ktoré sú otvorené v určených Jubilejných chrámoch. Svätý rok je výnimočným časom zmierenia a duchovnej obnovy.
Plánuje sa Národná púť (3.-6. apríl 2025). Médiá pripomínajú napríklad starú pútnickú trasu s názvom Romea Strata. Všetci peší pútnici, ktorí na ceste do Ríma prejdú aspoň 100 kilometrov, budú môcť získať špeciálny certifikát na pergamene. Špeciálne pre nich bude otvorená samostatná brána, aby sa mohli rýchlejšie a ľahšie dostať k Svätej bráne Baziliky sv. Petra.
Tento rok prináša jedinečnú príležitosť znovu objaviť hodnotu duchovnej púte, ktorá nás vedie k spojeniu so sebou, Cirkvou a Bohom. Na Slovensku bolo určených 82 jubilejných chrámov, kde majú veriaci príležitosť zastaviť sa v duchovnom rozjímaní a získať úplné odpustky.
Význam gesta prechodu cez Svätú bránu odkazuje pútnika na Kristove slová z evanjelia: „Ja som brána. Ak niekto vojde cezo mňa, bude spasený - vojde a vyjde a nájde pokrm“ (Jn 10, 9). Pre veriacich tento úkon vyjadruje ochotu nasledovať Ježiša, ktorý je Dobrým pastierom a túžbu, aby ich Ježiš viedol. Zároveň je to brána, ktorá vedie do Cirkvi.
Začína sa v estónskom hlavnom meste Tallinne a vedie cez srdce východnej Európy: Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Českú republiku, Rakúsko a ďalej do Talianska. V Taliansku vedie trasa z Tarvisia vo Friuli a prirodzene končí v Ríme. Tesne pred začiatkom jubilejného roka 2025 bol predstavený nový úsek trasy v Taliansku - medzi Toskánskom a Laziom -, ktorý prechádza cez najkrajšie historické a prírodné lokality oboch regiónov.
Sväté brány a odpustky
Obrad začiatku jubilea spočíva v otvorení tzv. svätej brány. Je to brána, ktoré je otvorená iba počas Svätého roka, inak je zamurovaná. Svätú bránu majú všetky štyri hlavné baziliky Ríma: sv. Petra, sv. Jána v Lateráne, sv. Pavla za hradbami a Santa Maria Maggiore.
Obrad otvorenia svätej brány symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti Svätého roku sa veriacim ponúka osobitá cesta smerom k spáse. Svätá brána na ostatných bazilikách bude otvorená po Bazilike sv. Petra. Z rozhodnutia Svätého Otca budú sväté brány otvorené i vo všetkých katedrálnych chrámoch po celom svete, ako aj v iných chrámoch, ktoré na to špeciálne určí miestny biskup.
Aby veriaci mohli zažiť a dosiahnuť odpustky musia na znak hlbokej túžby po opravdivom obrátení uskutočniť krátku púť k svätej bráne, ktorá bude otvorená na každej katedrále alebo na kostole, ktorý určí diecézny biskup, a tiež na štyroch pápežských bazilikách v Ríme. Taktiež stanovujem, že bude možné získať odpustky vo svätyniach, kde bude otvorená brána milosrdenstva, a v kostoloch tradične považovaných za milostivé.
Je dôležité, aby bol moment získania odpustkov spojený predovšetkým so sviatosťou zmierenia a so slávením Eucharistie, zahrnujúcim reflexiu nad milosrdenstvom. Moje myšlienky smerujú v prvom rade k všetkým veriacim, ktorí budú prežívať milosť svätého roku či už v jednotlivých diecézach alebo ako pútnici v Ríme.
Želám si, aby sa odpustky svätého roku pre každého stali skutočným zážitkom Božieho milosrdenstva, ktoré všetkým vychádza v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, a úplne zabúda na spáchaný hriech.
Okrem toho myslím aj na tých, čo z rozličných dôvodov nemôžu prísť k svätej bráne - predovšetkým na chorých, starých a opustených, ktorí často nie sú schopní vyjsť z domova. Pre nich bude veľkou pomocou, ak budú prežívať chorobu a utrpenie ako zakúšanie blízkosti Pána, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, svojej smrti a zmŕtvychvstania ukázal kráľovskú cestu, ako dať bolesti a osamelosti zmysel.
Moje myšlienky sa uberajú aj k väzňom, ktorých sloboda je obmedzená. Svätý rok vždy bol príležitosťou na rozsiahlu amnestiu určenú tým, ktorí si síce zaslúžili trest, no uvedomili si spáchanú neprávosť a úprimne si želajú znova sa začleniť do spoločnosti a priniesť do nej svoj poctivý vklad. Títo všetci môžu konkrétne dosiahnuť milosrdenstvo Otca, ktorý chce byť blízko tých, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Môžu získať odpustky vo väzenských kaplnkách a tiež zakaždým, keď prejdú bránu svojej cely a obrátia sa myšlienkou a modlitbou na Boha Otca.
Želal som si, aby Cirkev v tomto milostivom čase znovu objavila bohatstvo obsiahnuté v dielach telesného i duchovného milosrdenstva. Skúsenosť milosrdenstva sa totiž stáva viditeľnou skrze svedectvo konkrétnych znamení, ako nás to učil sám Ježiš. Zakaždým, keď veriaci sám vykoná jeden alebo viac takýchto skutkov, určite dosiahne odpustky svätého roku. Z toho plynie povinnosť žiť z milosrdenstva, ak chceme dosiahnuť úplné a všetko zahŕňajúce odpustky z moci Otcovej lásky, ktorá nikoho nevylučuje.
Poď s nami na púť do Ríma - MONTEFIASCONE
A konečne odpustky svätého roku môžu dosiahnuť aj tí, ktorí zomreli. S nimi sme spojení cez svedectvo viery a lásky, ktoré nám zanechali.
Jedným z vážnych problémov našej doby je zaiste zmenený postoj k životu. Veľmi je rozšírená mentalita, z ktorej sa vytratila náležitá osobná i spoločenská citlivosť voči prijatiu nového života. Tragédiu potratu niektorí prežívajú len povrchne, akoby si neuvedomovali obrovské zlo, ktoré takýto skutok v sebe nesie. Iní však, naopak, prežívajú tento moment ako porážku, hoci si myslia, že nemajú inú cestu.
Zvlášť myslím na všetky ženy, ktoré podstúpili potrat. Dobre viem, pod akým tlakom urobili toto rozhodnutie. Viem, že ide o životnú i morálnu tragédiu. Stretol som toľké ženy, ktoré nosili v srdci jazvu po tomto prekonanom a bolestnom rozhodnutí. To, čo sa stalo, je hlboko nesprávne; je možné nestratiť nádej, avšak len vtedy, ak to v celej pravde pochopíme. Božie odpustenie nie je možné odoprieť nikomu, kto ľutuje, najmä ak s úprimným srdcom pristúpi k sviatostnej spovedi, aby dosiahol zmierenie s Otcom.
Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol udeliť všetkým kňazom - bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie - počas svätého roka fakultu: dať rozhrešenie od hriechu potratu všetkým, ktorí sa ho dopustili, a s kajúcim srdcom prosia o odpustenie. Kňazi nech sa pripravia na túto veľkú úlohu, aby vedeli pripojiť slová úprimného prijatia spolu s myšlienkami, ktoré pomôžu kajúcnikom pochopiť spáchaný hriech.
Posledné zamyslenie venujem veriacim, ktorí z rozličných dôvodov navštevujú kostoly spravované kňazmi z Bratstva sv. Pia X. V tomto Svätom roku milosrdenstva nechcem nikoho vylúčiť. Z rozličných strán mi spolubratia biskupi referovali o správnej viere a sviatostnej praxi týchto veriacich, ktorá je však spojená s nevýhodou, že žijú v pastoračne ťažkej situácii. Dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nájdu riešenia ako nadobudnúť plné spoločenstvo s kňazmi a predstavenými tohto bratstva. Dovtedy, vedený potrebou postarať sa o dobro týchto veriacich, zo svojho vlastného rozhodnutia ustanovujem, že tí, ktorí počas Svätého roku milosrdenstva pristúpia k sviatosti zmierenia u kňazov Bratstva sv. Pia X., platne a dovolene prijmú sviatostné rozhrešenie.
Zoznam jubilejných chrámov na Slovensku
Na Slovensku bolo určených 82 jubilejných chrámov, kde majú veriaci možnosť získať úplné odpustky. Tu je zoznam niektorých z nich:
- Banskobystrická diecéza
- Banská Bystrica: Katedrála sv. Františka Xaverského
- Staré Hory: Bazilika Navštívenia Panny Márie
- Kláštor pod Znievom: Prepoštský kostol Panny Márie
- Sebechleby: Farský kostol sv. Michala, archanjela
- Šahy: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Žiar nad Hronom: Farský kostol Povýšenia sv. Kríža
- Bratislavská arcidiecéza
- Bratislava: Katedrála sv. Martina
- Šaštín: Národná bazilika Sedembolestnej Panny Márie
- Marianka: Bazilika narodenia Panny Márie
- Báč: Farský kostol sv. Antona Paduánskeho
- Šenkvice: Farský kostol sv. Anny
- Bratislavská gréckokatolícka eparchia
- Bratislava: Katedrála Povýšenia svätého Kríža
- Trenčín: Chrám sv. Cyrila a Metoda
- Žilina: Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
- Telgárt: Chrám Najsvätejšej Trojice
- Košická arcidiecéza
- Košice: Katedrála sv. Alžbety, Diecézna svätyňa Božieho Milosrdenstva
- Prešov: Konkatedrála sv. Mikuláša
- Bardejov: Bazilika sv. Egídia
- Vranov nad Topľou: Bazilika Narodenia Panny Márie
- Gaboltov: Diecézna svätyňa sv. Vojtecha
- Nitrianska diecéza
- Nitra: Katedrála-Bazilika sv. Emeráma
- Hronský Beňadik: Bazilika sv. Benedikta, opáta
- Skalka Pri Trenčíne: Diecézna svätyňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika
- Topoľčany: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Bíňa: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Košická gréckokatolícka eparchia
- Košice: Katedrála Narodenia presvätej Bohorodičky
- Michalovce: Bazilika Zoslania Ducha Svätého (Redemptoristi)
- Klokočov: Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky
- Sobrance: Chrám sv. Sedmopočetníkov
- Sečovce: Chrám sv. Cyrila a Metoda
- Rožňavská diecéza
- Rožňava: Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
- Cinobaňa: Diecézna Svätyňa Božieho Milosrdenstva
- Brezno: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Rimavská Sobota: Farský kostol sv. Jána Krstiteľa
- Gelnica: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Prešovská gréckokatolícka archieparchia
- Prešov: Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
- Poprad: Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla
- Lutina: Bazilika minor Zosnutia Presvätej Bohorodičky
- Litmanová: Chrám Nepoškvrneného Počatia Presvätej Bohorodičky
- Humenné: Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
- Spišská diecéza
- Spišské Podhradie (Kapitula): Katedrála sv. Martina
- Poprad: Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie
- Levoča: Bazilika Navštívenia Panny Márie, Bazilika sv. Jakuba
- Kežmarok: Bazilika Sv. Kríža
- Smižany: Svätyňa Božieho Milosrdenstva
- Žilinská diecéza
- Žilina: Katedrálny chrám Najsvätejšej Trojice
- Martin: Farský kostol sv. Martina biskupa z Tours
- Oščadnica: Kostol Sedembolestnej Panny Márie
- Dubnica nad Váhom: Kostol sv. Jakuba St.
- Rajecká Lesná: Bazilika Narodenia Panny Márie
- Trnavská arcidiecéza
- Trnava: Katedrála sv. Jána Krstiteľa, Bazilika sv. Mikuláša
- Komárno: Bazilika sv. Ondreja
- Nové Mesto nad Váhom: Prepoštský chrám Narodenia Panny Márie
- Piešťany: Farský kostol sv. Cyrila a Metoda
- Hlohovec: Farský kostol sv. Michala, archanjela
Poznámka: Zoznam nie je úplný a obsahuje len vybrané chrámy.
Púte ako súčasť viery
Pre niekoho sú púte trápnym uctievaním zjavení, ktoré vyprodukovali pomätené mysle. Iným sa zdá, že cirkvi ide najmä o obchody s odpustkami, či biznis, keď cestičky k miestam na rozjímanie lemujú stánky s predraženým tovarom, ktorý s duchovnom často nič nemá. Vo svete chodia na púte desiatky miliónov ľudí, pre katolíkov sú udalosťou aj u nás. Zúčastňujú sa ich státisíce ročne, pričom len v roku 2009 na najväčšiu púť do Levoče prišlo za dva dni okolo 600 tisíc veriacich.
Podľa kňaza Mariána Gavendu to vyplýva z tradícií. „Keď sa Izraeliti usídlili v zasľúbenej zemi, každý rok sa vybrali na púť do Jeruzalema. Keď chcel Eliáš objaviť pôvodnú rýdzosť starozákonného náboženstva, vydal sa na púť na svätý vrch Horeb, kde Boh uzavrel so svojím ľudom zmluvu a dal mu Desatoro."
Púte sprevádzajú aj celé kresťanské dejiny. Gavenda vraví, že najskôr smerovali najmä na miesta, kde žil Kristus, neskôr do Ríma, najmä k hrobom kniežat apoštolov Petra a Pavla. V stredoveku začali ľudia prechádzať cestou do Santiaga de Compostela, od polovice 19. storočia sú cieľom predovšetkým miesta mariánskych zjavení.
Dodáva, že renesanciu púte prežívajú posledných 100 rokov. „Nejde o babky, nostalgicky spomínajúce na staré časy, ale o mladých, ktorých chodí naozaj veľa." Púte pritom pre veriacich nie sú povinné, podľa Gavendu ani nemusia veriť v cirkvou potvrdené zjavenia.
Riaditeľ kancelárie Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík vraví, že „putovanie je jedným z najvýraznejších znakov viery". Hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko dopĺňa, že vyjadruje zmysel života, ktorý je tiež púťou. „Každý putuje k prechodu z pozemského do večného života. Ide nielen o symbol, ale aj o skutočné prežívanie spoločenstva, prekonávajúc námahy putovania. Nechýba v tom askéza, pričom všetko je zamerané na duchovno."
Hovorca Nitrianskej diecézy Miroslav Lyko vníma púť rovnako, „symbolizuje putovanie ľudského života do večnosti, za horizont viditeľného." Gavenda považuje za definíciu púte „pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom", v dôvodoch má jasno - ľudia „chcú vidieť, modliť sa, splniť sľub, dosiahnuť vypočutie prosieb, získať odpustky, prípadne sprevádzať blízkych."
Kňaz Marek Vadrna z pútnického miesta Marianka tvrdí, že sa na ne chodí najmä z dvoch dôvodov: „Ľudia sa chcú odľahčiť od ťažoby a získať Božiu milosť."
Ako Cirkev preveruje zjavenia
Za vznikom týchto miest je často mimoriadna udalosť - zjavenia Panny Márie, nepoškodená ikona v do tla vyhorenom chráme, nájdenie stratenej sošky na mieste, kde vytryskne prameň, ale ide aj o chrámy zasvätené svätcom, či rodiská duchovných, ktorí zomreli mučeníckou smrťou. Podľa cirkvi tieto miesta majú pozitívny vplyv na človeka buď na fyzickej, duchovnej, či morálnej úrovni.
Cirkev podľa Petríka dôsledne preveruje „zázraky", keďže špekulantov nemožno vylúčiť. V zásade platí, že udalosť skúma najskôr miestna farnosť, biskupstvo a nakoniec Vatikán. Podľa Gavendu v komisiách sedia lekári, psychológovia, psychiatri a ďalší odborníci, brzdiaci spontánne nadšenie. Skúmanie vraj „trvá roky, počas ktorých obyčajne aj čas vytriedi pravé od falošného".
Najväčšie pútnické miesto gréckokatolíkov v Prešovskej arcieparchii je Ľutina. Petrík vraví, že v roku 1851 sa tamojšej obyvateľke počas sviatku, keď šla do lesa na huby, zjavil sv. Mikuláš. Povedal jej, že má byť na liturgii, na prácu sú určené iné dni. Pri opakovaných zjaveniach jej dal aj ikonu Bohorodičky pre kňaza na ich potvrdenie.
Prípad skúmalo lekárske konzílium aj biskupský úrad, výsledky schválil Vatikán. Pápež Pius IX. v roku 1855 vydal dekrét so všetkými odpustkami, ktoré môžu veriaci v Ľutine získať.
Zvláštne udalosti sa v rokoch 1990 až 1995 odohrali v Litmanovej, konkrétne na hore Zvir. Údajne šlo o zjavenia Panny Márie. Slovo „údajne" Petrík vysvetľuje tým, že sú predmetom skúmania už druhej komisie. Dve dievčatá vo veku 11 a 12 rokov tam upadali do extáz. Lekári ich sledovali aj počas nich, odborníci preverovali ich tvrdenia, a došli k záveru, že hrať to nemohli.
„Litmanová je vyhlásená za pútnické miesto zatiaľ z pastoračných, nie dogmatických dôvodov, aby sa cirkev mohla duchovne starať o tých, čo tam prichádzajú," vraví Petrík.
Hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička uvádza ako najznámejšie pútnické miesta v ich pôsobnosti Rajeckú Lesnú, Višňové a Turzovku. Na prvých dvoch sa podľa neho ľudia uzdravili na základe prosieb, venovaných Panne Márii pri jej soche.
Na hore Živčák v Turzovke sa horárovi údajne zjavila priamo Panna Mária. Biskup miesto určil za pútnické, dnes sa tam stavia nový chrám.
Zuzana Juhaniaková, hovorkyňa Banskobystrickej diecézy za najvýznamnejšie v okolí považuje Staré Hory. Ich obyvatelia počas občianskych nepokojov v 17. storočí v Kráľovskom Uhorsku ukryli sochu Panny Márie. Zakopali ju v lese. S jej nájdením sa spája legenda, podľa ktorej na mieste vytryskla voda. V 19. storočí prameň uzdravil vtedajšieho farára. „Miesto, kde bola socha zakopaná, sa volá Studnička," dodáva Juhaniaková.
Najstarším pútnickým miestom u nás je Marianka. Doložené je od 12. storočia, legenda podľa tamojšieho kaplána Mareka Vadrnu hovorí dokonca o roku 1030.
Vraví, že tu žil pustovník, ktorý z dreva vystrúhal sošku Panny Márie s Ježiškom na kolenách. Tá sa neskôr stratila. Po takmer 200 rokoch ju našiel mních, ktorý videl zo zeme vystupovať žiaru, pričom tam vytryskol zázračný prameň. „O nájdení sošky existuje viac podaní, pričom každá legenda nesie pravdivé jadro," usmieva sa Vadrna.
Kritici pútiam vyčítajú takzvané odpustky. Ide o čiastočné alebo úplné odpustenie trestov za hriechy, pričom tie boli odpustené ešte v rámci spovede. Podľa Jozefa Haľka sa človek na získanie odpustku musí hlboko vnútorne odpútať od každého zla a hriechu.
Miroslav Lyko dodáva, že je to vždy bezplatná záležitosť. Mýty o platení vyplývajú ešte z dávnej minulosti, keď sa finančne prispievalo trebárs na stavbu chrámov. „Ak sa aj tento inštitút zneužíval, nikdy nešlo o oficiálny postoj cirkvi." Súhlasí aj Gavenda. „Kedysi sa finančne prispievalo na stavby, napríklad na Baziliku svätého Petra. Niekto s tým kupčil, ale podstata odpustkov je o inom.
Vybrané pútnické miesta na Slovensku
Tu je zoznam vybraných pútnických miest na Slovensku:
- Bratislavská arcidiecéza
- Šaštín
- Marianka
- Lurdská jaskyňa v Bratislave
- Nitrianska diecéza
- Kalvária v Nitre
- Nová Ves nad Žitavou
- Skalka nad Váhom
- Hronský Beňadik
- Žilinská diecéza
- Rajecká Lesná
- Višňové
- Turzovka - hora Živčák
- Oščadnica
- Dubnica nad Váhom
- Spišská diecéza
- Levoča - Mariánska hora
- Trnavská arcidiecéza
- Kalvária v Hlohovci
- Ikona slziacej Panny Márie v bazilike sv. Mikuláša v Trnave
Pôvodná kaplnka sv. Anny bola postavená v rokoch 1918-1920. Kaplnka je postavená na ceste z Rajeckej Lesnej do Ďurčiny, Šuje a Rajca. Je to starobylá cesta, kde sa lúčili s rodnou dedinou všetci tí, čo odchádzali do sveta za prácou i do vojen. Pán kanonik Pavol Šadlák na prosbu vdp. Alexandra Klabníka dal postaviť v roku 1999 novú. Pôvodnná kaplnka stojí uprostred ako oltár. Baldachýn, ktorý je dielom majstrov - drevorezbárov Milana Pekného z Frivaldu a Martina Svrčka z Oškerdy. Projekt vyhotovil Ing. arch. Stanislav Machovčák. Stavbu viedol Ivan Biely.
Na slávnosť Krista Kráľa starú i novú sochu posvätil dňa 21. 11. 1999 apoštolský nuncius arcibiskup Luigi Dossena. Novú sochu sv. Anny priniesol z Ríma vdp. Marek Smatana, farár z Čadce-Kýčerky (v súčastnosti výpomocný duchovný v Rajeckej Lesnej). Nová kaplnka bola posvätená v jubilejnom roku 2000 na sviatok sv. Anny. Jej svätiteľom bol nitrianský pomocný biskup Mons. Marián Chovanec.