História Farnosti Šarišské Dravce

Šarišské Dravce, obec s bohatou históriou, sa prvýkrát spomína v listinách roku 1330 ako súčasť panstva Torysa a ako samostatná farnosť. V rokoch 1330 - 1331 tu pôsobil farár Pavol, ktorý bol členom Fraternity horno - toryských farárov.

Vývoj názvu obce v najstarších listinách: Polom, Palim. Jeho vývoj v nasledujúcich storočiach možno sledovať takto:

• 1427 Polon
• 1689 Polyom
• 1773 Ploma
• 1786 Polom
• 1927 Poloma

Obec vznikla pravdepodobne na mieste lesného polomu, pričom sa jej názov nevyhol maďarskému vplyvu. Slovenské sídlisko s príchodom sasko-spišských šľachticov Rikolfa a Polana do Horného Potorysia nevyhlo koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia nemeckým osadníkom. Obec dosídlili podľa zákupného práva. Dodnes sa tu zachovali niektoré nemecké chotárne názvy a priezviská. Napriek tomuto vplyvu si obec zachovala slovenský ráz.

Obec roku 1427 bola zdanená od 27 port, čo ju zaraďuje k stredne veľkým obciam Šarišskej stolice. V 16. storočí obec upadla. Roku 1600 po príchode nových rodín mala 28 sedliackych domov. Roku 1691 bola obec oslobodená od platenia daní, predtým ju spustošili nemeckí vojaci.

V 18. a 19. storočí obec populačne rástla. Roku 1787 mala 338 obyvateľov a v roku 1828 už 529. Roku 1970 mala obec 680 obyvateľov a pri sčítaní ľudí v roku 1992 880 obyvateľov.

Okolo roku 1875 zachvátila obec hrozná choroba cholera, na ktorú zomrelo veľa jej obyvateľov. Koniec 19. storočia bol poznamenaný tvrdou maďarizáciou Slovákov. Učili sa v tzv. „štvrtkovej škole“ a len po maďarsky. Maďarčinu museli používať aj doma.

Počas prvej svetovej vojny zomreli aj občania obce. V dôsledku veľkej svetovej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch odišlo z Polomy veľa jej obyvateľov za prácou do ďalekej cudziny. V medzivojnovom období žili v obci aj dve židovské rodiny. Živili sa obchodom a vlastnili pohostinstvo. No počas druhej svetovej vojny boli z obce nútene vysťahovaní a odtransportovaní do nemeckých koncentračných táborov. Druhá svetová vojna sa v obci skončila 21. januára 1945.

Ukončením druhej svetovej vojny nastávajú v obci nové ekonomické, sociálne aj politické pomery. V tomto období zachvátilo obec viacero požiarov (1940, 1949, 1951). Ďalšie obdobie znamená pre obec istý rast a rozvoj. V roku 1953 bol do obce zavedený telefón. V roku 1960 bola napojená na elektrickú sieť, v 1962 bola vybudovaná asfaltová cesta do Šarišských Draviec. 12. januára 1963 začala do obce prichádzať pravidelná autobusová doprava. V roku 1973 bola ukončená výstavba vodovodu, urobila sa aj rekonštrukcia verejného rozhlasu. V roku 1975 boli vybudované asfaltové komunikácie v obci. A obec bola pričlenená k JRD Šarišské Dravce 1. októbra 1975. V 1976 bola ukončená výstavba nového nákupného strediska. V roku 1984 bola otvorená nová materská škola v obci.

Rok 1989, no najmä 1990, sa stávajú zlomovými rokmi aj vo vývoji obce Poloma. 17. novembra 1989 sa začali vyvíjať v republike udalosti, ktoré viedli k pádu vlády jednej strany - Komunistickej strany Československa. Občania obce si mohli po dlhých rokoch slobodne vybrať z kandidátov na funkciu starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. Prioritou volebného obdobia bola stavba nového kultúrneho domu.

Významnou osobnosťou obce je Vendelín Genschur. Narodil sa 18. 12. 1886. Ukončil základnú školu a v roku 1909 zmaturoval v Rožňave. Po štyroch rokoch teologického štúdia bol 23. júna 1913 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Jeho záľubou bolo poznávanie histórie rodiska a blízkeho okolia. Napísal pamäti, v ktorých informuje ako živý pamätník o renovácii kostola roku 1899. Upozornil pravdepodobne na gotické fresky, ktoré objavili na stenách sanktuária.

Na mieste pravdepodobnej slovanskej osady sa vyvinula slovenská obec, ktorú ako riedko osídlenú alebo opustenú koncom 13. storočia doosídlili podľa zákupného práva nemeckí kolonialisti, nazývajúc ju svojím jazykom Schöne Wiese. Na prítomnosť Nemcov poukazujú dodnes zachované priezviská: Hanzel, Stieber, Zimmerman a chotárne názvy: Bretovizi, Hirafki, Bruzmanka, Koligront, Vargotna, Virceľe... Isté je, že obec existovala už roku 1295, keď tu postavili kostol sv. Martina, biskupa, hoci prvá písomná zmienka spomína obec ako farnosť až v roku 1329. V rokoch 1330-31 sa uvádza v zozname Fraternity hornotoryských farárov Henrich de Schenwys. Príchodom sasko-spišských Nemcov, šľachticov Rikolfa a Polana sa obec koncom 13. storočia dostala do ich vlastníctva. Ich potomkom, ktorí používali prídomok de Berzevicze (Berzeviczy) patrila celé 14. - 15. storočie.

Z metačnej listiny Spišskej kapituly z rokov 1323 - 1327, v ktorej sa vyznačujú hranice medzi územnými majetkami Rikolfových synov vyplýva, že majetky obce patrili Jánovi, ktorý vlastnil Brezovicu a vedľajšiu obec Šarišské Dravce. Od 16. storočia do r. 1848 majetky obce patrili šľachticom Horváthovcom a panstvu Plaveč. Obyvateľstvo, ktoré sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, chovom dobytka a prácou v lesoch, bolo slovenské, ale ešte v druhej polovici 16. storočia, ako uvádza desiatkový súpis z r. 1570, väčšina osobných mien bola nemecká. Prítomnosť nemeckých osadníkov podporila rozvoj remesiel, ktoré našli odbyt na trhoviskách v Toryse, Brezovici, Lipanoch a zaiste aj v Plavči. Roku 1567 bola v obci okrem sedliackych domácností aj domácnosť slobodníka. Roku 1600 tu bolo 24 obývaných domov.

V druhej polovici 16. storočia sa obec nevyhla Lutherovej reformácii. Obyvateľstvo, ktoré bolo v tom čase prevažne nemecké, ochotne prijímalo nové náboženstvo, prichádzajúce zo starej vlasti. Fara i kostol sa dostali do rúk protestantov. Iba v rokoch 1672-74 boli vlastníctvom katolíkov. Zemepán Koloszváry, podobne ako v Šarišských Dravciach, vymohol kostol katolíkom r. 1721, ale iba na dva roky. Kostol i fara sa konečne vrátili katolíkom r. 1750. Obnovili tu kalícku farnosť. Prvým farárom sa stal Matthaeus Jerus, rodák z Prešova. Jágerský biskup František Barkóczy ho dislokoval v r. 1752 ako bardejovského kaplána do Krásnej Lúky modo solum administratorio. Býval v Toryse, ktorá podobne ako Vysoká, bola filiálkou Krásnej Lúky.

Počas účinkovania protestantského farára Jána Benkovicza postavili síce okolo r. 1718 drevenú faru na mieste staršej, ale v druhej polovici 18. storočia bola spolu s hospodárskymi budovami v zlom stave. Z Krásnej Lúky bol vtedy krátko pastoračne spravovaný aj pomerne vzdialený Ľubotín. Roku 1823 sa Krásna Lúka stala filiálkou Šarišských Draviec. V 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia nemecký element v obci populačne upadal. Roku 1773 sa tu hovorilo prevažne po slovensky. Opis stavu krásnolúckej farnosti z obdobia okolo roku 1778 tiež potvrdzuje, že tu žili Slováci, dvaja Nemci resp. dve po nemecky hovoriace rodiny a jedna Haličanka resp. Poľka. Roku 1787 mala obec už 59 domov a 397 obyvateľov.

Torysa a jej vplyv na Šarišské Dravce

Torysa je spomedzi obcí ležiacich na hornom toku rieky Torysa považovaná za jednu z najstarších. Jestvovala už pred 13. storočím ako slovanská osada, sídlištné centrum občiny a jej počiatky evidentne siahajú do dávnych slovanských čias. Prvý najstarší, písomný záznam, ktorý môžeme pokladať za hodnoverný o obci Torysa je v listine z roku 1265, v ktorej sa uvádza, že spišský prepošt Mitimír z Bosny exkomunikoval toryského farára, lebo odoprel platiť cirkevnú daň tzv. "catedraticum" Spišskej Kapitule, kam farnosť Torysa ako sídlo cirkevného dištriktu administratívne patrila. Obec svoje pomenovanie získala od rieky Torysa, ktorá prúdi obcou. Presný význam názvu "Torysa" nepoznáme, pochádza z predslovanských čias. Niektorí bádatelia názov Torysa odvodzujú od skýrtskeho „tor“ alebo od keltského „thor iza“- horská voda. Je nesporné, že naši predkovia ešte pred príchodom Maďarov nazývali rieku a obec Torysu tak ako my dnes.

Listina z roku 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse. Listina z r. 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse. Strategicky dobrá poloha uprostred regiónu i križovatka ciest, ktoré sa tu stretli od Prešova, Spišskej Kapitule, Levoče i z údolia Popradu cez Šarišské Dravce, predurčili Torysu už v 13. storočí ako trhové mestečko. Súčasne sa stala centrom cirkevnej správy v tejto oblasti ako sídlo vicearchidiakonátu.

Do dejín obce významne zasahovala rieka Torysa. Prudký tok rieky sa v minulosti častokrát pričinil o to, že aj menšia povodeň veľmi často spôsobovala ohrozenie tunajších obcí, Torysu nevynímajúc. Písomne zachytené sú veľké povodne z roku 1670, kedy boli v oblasti zaznamenané veľké materiálne škody a len v samotnej Toryse bolo zničených vyše 20 domov. Ďalšie ničivé povodne nasledovali v rokoch 1673, 1716,1724,1748,1764,1837,1846 a 1867.

Erb obce Torysa

Najnegatívnejšou udalosťou v dejinách obce bola povodeň v auguste roku 1813, ktorá okrem iného zničila aj kostol a kaštieľ s okolím. Pri tejto katastrofálnej povodni v noci z 24. na 25. augusta 1813 rieka dosiahla v oblasti Torysy neuveriteľnú výšku 4m. Obrovský dravý prúd vody z ľavého boku silne tlačený prítokom Dravčanky zmenil svoje koryto a nezadržateľne sa valil do obce. Vodný živel zmietol z cesty 32 domov aj so stajňami a inými hospodárskymi budovami a začal ohrozovať kostol a kaštieľ. Kostol neodolal náporu a v priebehu niekoľkých hodín sa zvalil. Jeho zrútené múry nestačili odraziť vodný príval od kaštieľa a naopak sa celou silou vrhol ku kaštieľu. Kaštieľ vodnému toku neodolal a o polnoci sa s veľkým rachotom zrútil. Okrem toho bol v obci zničený mlyn "na močiari", lehovar, stodoly a iné hospodárske budovy. Zahynulo 11 ľudí.

Silný prúd vody vyniesol z krypty truhly s mŕtvolami zemepánov a farárov. Mŕtve telá grófa Jozefa Tomáša Szirmayho a jeho manželky Anny sa našli pri Ďačovskom mlyne a boli uložené do krypty kostola v Šarišských Michaľanoch, o čom hovorí latinský nápis na mramorovej tabuli v stene po pravej strane oltára. Podľa bývalej farskej kroniky s vodou ohrozeného kostola sa podarilo zachrániť cibórium (veľký kalich), pacifikál (kríž), kalich a monštranciu.

Na výzvu Košického biskupa dal gróf Tomáš Szirmay v roku 1884 postaviť kostol na "vyššnom konci" na pravej strane, kde vedie cesta do Šarišských Draviec, aby ho už voda viac nevzala. Pozostatky grófa Tomáša Szirmaya ležia v tomto kostole. Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu.

Voda bola nielen zničujúca, ale aj pomocníkom. Z historických dokumentov sa dozvedáme o jej využití na výrobu papiera, keď poháňala výrobné zariadenia. Pohon bol na vrchnú vodu a prevodom z kolesa sa poháňali okrúhle kamene, ktoré drvili handry a staré papiere na kašu. Papiereň v Toryse vznikla v roku 1784 a zanikla v roku 1874. V jej tesnej blízkosti bol mlyn. Okrem toho boli ešte v obci tri mlyny. Prvý z mlynov zanikol v roku 1905 a bol v lokalite "na rybníkoch". Druhý mlyn na hornom konci obce "pri kríži", zanikol okolo roku 1860. Tretí mlyn bol údajne v lokalite "pri močiari" a bol znižený pri povodni v roku 1813. Štvrý mlyn sa zachoval ako budova dodnes. V roku 1905 bol zmodrenizovaný na tzv. valcový mlyn. Nachádza sa v lokalite "Za Markovec", ktorý je možný navštíviť a obhliadnúť si ho.

V roku 2015 si obec pripomenula 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci Torysa. Pri tejto príložitosti bol v dňoch 12. - 14. júna 2015 pripravený pre všetkých občanov, rodákov a návštevníkov bohatý duchovný a kultúrny program.

Pamätihodnosti a pamiatky v obci:

• Kostol zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu z roku 1844. Pôvodný kostol s kaštieľom, ako aj značná časť sídla obce, bol zničený pri povodni v roku 1813.
• Borhas (so vstupnou bránou) - bývalý sklad vína. Zostatok kaštieľa, ktorý zničila povodeň v auguste v roku 1813.
• Mlyn v obci Torysa, ktorý sa zachoval dodnes. Nachádza sa v lokalite "Za Markovec".

Kostol Božského srdca Ježišovho v Toryse

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Šarišských Dravciach

Šarišské dravce - Kostol sv. Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. Opravený bol v roku 1427. Stavba veže sa uskutočnila v roku 1622 a kostol bol zároveň renesančne upravený. V roku 1657 vyhorel, ale rýchlo ho opravili. Po roku 1753 bol zbarokizovaný aj s interiérom. Neskoršie opravy prebehli v rokoch 1894, 1908, 1912 a v 30. rokov 20. storočia.

Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V uzávere je gotická rebrová klenba s klinovými vyžľabenými rebrami. V strede kríženia rebier je okrúhla plocha svorníka, svorník však chýba. Loď je zaklenutá pruskými klenbami so štukovým obrazom a rokajami. Klenbové pásy dosadajú na rímsy združených pilastrov. Fasády kostola sú upravené lizénovými rámami a segmentovo zakončenými oknami. Veža je členená lizénami, pod ktorými bolo v minulosti vidno renesančnú armatúru nárožného kvádrovania. Pri podstrešnej rímse je terčík, určujúci dolný okraj nízkej cibuľovitej prilby.

Hlavný oltár má predstavanú rokokovú menzu a tabernákulum s cherubínmi. Nad menzou, na iluzívne maľovanej drapérii steny, visí obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od K. Voluckého z roku 1779 v ráme zdobenom rokajami. Zľava i sprava sú rokokové plastiky sv. Floriána a Jána Nepomuckého. Kazateľnica je rokoková, na parapete sú rokajové kartuše z polovice 18. storočia. Krstiteľnica je drevená s postavou kľačiaceho anjela, ktorý drží nad hlavou oblú nádobu zdobenú festónom a zakrytú rokokovým vrchnákom, na ktorom je menšie klasicistické súsošie Krst Krista. Dolná časť s anjelom je baroková. V kostole sa nachádza patronátna lavica, maľovaná v roku 1694, v retardovaných renesančno-barokových tvaroch.

Ďalej sa v kostole nachádza:

• procesiový kríž s korpusom z druhej polovice 18.
• drevené rokokové svietniky s anjelikmi z druhej polovice 18.
• epitaf s portrétnou bustou biskupa Szmrecsányiho z roku 1908 v neobarokovom podaní, autorom je J. Zala.

Súčasný stav kostola je veľmi dobrý.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Šarišských Dravciach

Kňazi pôsobiaci v Kamenici nad Cirochou

Zoznam kňazov, ktorí pôsobili v Kamenici nad Cirochou, poskytuje prehľad o duchovnej správe v okolí Šarišských Draviec:

• Do roku 1942 v Kamenici nad Cirochou nerezidoval kňaz. Farnosť spravovaná Matúšom Guthom a Martinom Jarabínom - humenskými kaplánmi od 17. 02. 1805 do 21. 04.
• Narodil sa 11. 04. 1909 v Myslave. Zomrel 18. 04. V Kamenici nad Cirochou pôsobil od 01. 01. 1942 do roku 1952.
• Narodil sa 18. 12. 1922 v Kendiciach. Zomrel 05. 01. V Kamenici nad Cirochou pôsobil od 01. 08. 1951 do 30. 11. 1951.
• Narodil sa 15. 03. 1899 v Solivare. Zomrel 18. 12. V Kamenici nad Cirochou pôsobil v rokoch 1952 - 1973. (1923 kaplán Ľubiša, 1924 Svinia, 1925 Solivar, 1927 Sabinov, 1928 Michalovce, 1932 admin.
• Narodil sa 01. 02. 1921 v Udavskom. V Kamenici nad Cirochou pôsobil v rokoch 1973 - 1990. (1948 kaplán Zborov, 1949 Parchovany, 1950 Sečovce, 1951 Trhovište, Veľký Šariš, voj.
• Narodil sa 28. 06. V Kamenici nad Cirochou pôsobil v rokoch 1990 - 2005.
• Narodil sa 14. 09. 1950 v Zemplínskych Hámroch. Zomrel 25. 05. V Kamenici nad Cirochou pôsobil v rokoch 2005 - 2011.
• Narodil sa 18.5.1975 v Ličartovciach. (2000 Prešov - Kráľovná pokoja, 2001 Prešov - Sv.

Zoznam farárov v Šarišských Dravciach

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam farárov, ktorí pôsobili v Šarišských Dravciach v priebehu histórie:

tags: #farnost #sarisske #dravce