Narodenie Ježiša Krista, cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa, patrí aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádzal v cirkvi 40-dňový pôst, nazývaný Filipovka. Je to liturgické obdobie podobné adventu v latinskej cirkvi, má však pôstnejší charakter.
Liturgické slávenie Vianoc
Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, teda gregoriánskeho kalendára. V tento deň (24. 12.) sa v chrámoch v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy). Počas tejto bohoslužby sa čítajú žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov "kráľovské" pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom.
Poobede (okolo 16.00 h) sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Štedrovečerná večera
Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré obvykle prednesie otec - hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov v jednotlivých regiónoch Slovenska: med, cesnak, hubová polievka nazývaná mačanka, kapustnica, hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, varená pšenica s medom a iné.
| Jedlo | Popis |
|---|---|
| Med a cesnak | Symbol zdravia a sladkého života. |
| Mačanka | Hubová polievka. |
| Kapustnica | Polievka z kyslej kapusty. |
| Hrach a fazuľa | Symbol hojnosti. |
| Bobaľky | Opekance s makom. |
| Ryba | Pôstne jedlo. |
| Varená pšenica s medom | Kutia, tradičný pokrm. |
Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na Veľkom povečerí (slávi sa neskoro večer okolo 21.00 - 22.00 h). Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: "S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!"
V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale tzv. Veľké povečerie. Slávnostná svätá liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána 25. decembra predpoludním.
Deň po sviatku Narodenia Pána 26. decembra slávia gréckokatolíci Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana slávia na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi až na tretí deň 27.
Pôst a duchovná obnova
Christová cirkev odkazuje svojím dietkam, aby viedli mierny spôsob života, ale aby nezabúdali na zvláštne obdobia zdržanlivosti - pôsty. Pôst držali starozákonní pravedníci, pôst držal aj samotný Christos (Mt.8 kap). Pôst nie je len o odriekaní sa, ale predovšetkým o duchovnej obnove. Postiaci sa si majú uvedomiť svoje slabosti, prehĺbiť svoju pokoru, posilniť svoju vieru a tiež silnú vôľu.
V kresťanskom kontexte ide o obdobie, kedy sa veriaci snažia priblížiť k Bohu prostredníctvom modlitby, odriekania, dobrých skutkov a solidarity s ľuďmi, ktorí trpia nedostatkom. Pôst pred Veľkou nocou je silnou tradíciou, ktorá má hlboké korene v kresťanskej viere. Ponúka príležitosť na duchovnú obnovu a sebareflexiu a prípravu na najväčší kresťanský sviatok.
Pôst je istým druhom sebazapierania, napodobňovaním Kristovho sebazrieknutia, aby mal účasť na našom ľudskom stave. Liturgia to vyjadruje poeticky: „Kvet zdržanlivosti vyrastá pre celý svet zo stromu kríža. Prijmime teda pôstne obdobie s láskou a tešme sa z ovocia Kristových božských prikázaní“ (Utiereň, Prvá streda Veľkého pôstu).
Pôstne dni a obdobia
Pôstnymi dňami počas celého roka sú streda a piatok okrem (voľnice). Pôst v stredu bol ustanovený na pamiatku zrady Christa Judášom a v piatok - kvôli Christovým mukám a smrti na kríži. V tieto dni je zakázané konzumovať mäso a mliečne potraviny a vajcia.
Počas roka sú 4 dlhodobé pôsty:
- Veľký pôst: Trvá 7 týždňov pred Paschou. Najprísnejší z týchto týždňov je prvý a posledný. Tento pôst je ustanovený na pamiatku 40 dňového pôstu Christa na púšti.
- Uspenský pôst: Od 14 do 27 augusta. Týmto pôstom Sv. cirkev oslavuje Presvätú Bohorodičku, ktorá stojí pred Bohom a neprestajne sa za nás modlí.
- Roždestvenský pôst (Filipovka): Trvá 40 dní od 28. novembra do 6. januára. V tomto pôste je možné konzumovať ryby, okrem pondelka, stredy a piatku. Po sviatku Svätého Nikolaja (19. decembra) možno ryby konzumovať iba v soboty, nedele. Perióda od 2-6.januára je čas, kedy sa má postiť prísne.
- Pôst Svätých Apoštolov (Petrov): Začína sa v nedeľu všetkých Svätých a končí dňom pamiatky Apoštolov Petra a Pavla - 12.7. Podmienky v tomto pôste sú také, ako v prvej perióde Roždestvenského pôstu.
Dňami prísneho pôstu sú aj predvečer Bohojavlenia (Bohozjavenia) (18. januára), sviatok sťatia hlavy Svätého Jána Krstiteľa (l 1.9) a Vozdviženije (Povýšenie) Hodspodinovho Kríža (27.9).
V čase týchto prísnych pôstov je možné konzumovať rybu iba 3-krát, na sviatok Blahoviščenija (Zvestovania) Presvätej Bohorodičky (7. apríl), na Hospodinov vchod do Jeruzalema (týždeň pred Paschou) a na Preobraženije Hospodinovo ( 19. augusta).
Výnimky v prísnosti pôsta sú chorým a taktiež ťažko pracujúcim ľuďom, tehotným a kojacím ženám povolené. Robí sa to preto, aby počas pôstu nedošlo k úpadku síl a aby mal kresťan sily pre modlitebné pravidlo a nevyhnutnú prácu.
Pôstna disciplína a zdržanlivosť
Mýli sa ten kto počíta, že pôst je iba v zdržanlivosti od jedla. Avšak pôst musí byť nielen telesný, ale aj duševný. Pravdivý pôst, - učí Svätý Ján Zlatoústy: „Pôst je vzdialenie sa od zla, zazubenie jazyka, odloženie hriech, skrotenie žiadostivosti, zastavenie klebetenia, lží a krivoprísažníctva“.
Telo postiaceho sa neodtiahne od jedla, stáva sa ľahkým, upevňuje sa pre prijatie Blahodarných darov. Pôst utišuje želania tela, zmäkčuje povahu, potláča hnev, zdržuje ti bolesti srdca, tvorí čulý um, prináša spokojnosť duše, upokojuje nezdržanlivosť.
tags: #post #filipovka #jedalnicek