História a vývoj pravoslávneho kostola vo Zvolene je úzko spätá s kultúrnym a náboženským vývojom celého regiónu. Pravoslávny chrám Svätého Ducha so svojou jedinečnou architektúrou je dominantou mesta Medzilaborce.
Pravoslávny chrám v Bardejovských Kúpeľoch.
S jeho výstavbou sa začalo s požehnaním vladyku Jelevferija, arcibiskupa pražského a českého, exarchu Moskovského patriarchátu v Československu, dňa 07.10.1947 a jeho iniciátorom, projektantom i architektom bol archimandrita Andrej (Vselovod Kolomackyj). Stavbu sa podarilo dokončiť napriek nástupu protináboženského režimu, a to aj vďaka patronátu armádneho generála Ludvíka Svobodu a označeniu chrámu Pamätník oslobodenia ČSR. Slávnostnú vysviacku vykonal (13.07.1952) vladyka Alexej, biskup prešovský a bol zasvätený sviatku Zoslania Ducha Svätého na apoštolov, čo je zároveň dňom vzniku Cirkvi Christovej. Unikátom chrámu je jeho rozpis, kompozícia 350 ikon na rozlohe cca 1.600 m2, ktorú zrealizoval v období 4 rokov americký Grék Dimitrios Leussis.
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov. Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory. Najstarší z nich, ktorého budovy sa zachovali dodnes, dal postaviť uhorský kráľ Gejza I. (1074 - 1077) z rodu Arpádovcov v Hronskom Beňadiku, necelých 50 km od Nitry. Zakladajúca listina miestneho benediktínskeho kláštora je z roku 1075, teda spred 950 rokov.
Obdobie 13. storočia po tatárskom vpáde je spojené s príchodom germánskych kolonistov. Práve prostredníctvom nich sa v 16. storočí začalo šíriť aj v tejto časti Horného Uhorska reformačné učenie Martina Luthera. Sprievodným javom toho bolo zakladanie škôl, vznik tlačiarní a vôbec rozvoj vzdelanosti.
Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku.
Popri tomto imigračnom pohybe už od 14. storočia prebiehala na Horehroní kolonizácia založená na tzv. valaskom práve. Veľmi pozoruhodné je, že prevažne rusínska komunita v obciach ako Heľpa, Pohorelá, Polomka, Šumiac, Telgárt či Závadka nad Hronom si zachovala svoju identitu dodnes, aj keď jej príslušníci sa hlásia za Slovákov (no zvyknú ich volať „rusnaci“). Tá sa spája najmä so slávením (gréckokatolíckej i pravoslávnej) liturgie v byzantskom obrade a dodržiavaním obradových zvykov, najmä pôstnej disciplíny.
K zaujímavému javu, čo sa týka sakrálnych objektov, dochádzalo v 16. a 17. storočí, keď po bitke pri Moháči bola časť Uhorska okupovaná osmanskou armádou a obyvatelia tej ďalšej žili zoči-voči každodennej osmanskej hrozbe, navyše zosilnenej viacerými protihabsburskými povstaniami. V takomto kontexte sa rozhodlo, že práve na strednom Slovensku budú tri sakrálne objekty prestavané na pevnosť so zámerom pomôcť chrániť tamojšie bohaté banské mestá.
Takéto riešenie však so sebou prinášalo zásadné stavebné zásahy, ktoré sa zďaleka neobmedzovali na vybudovanie opevnenia s vežami či baštami. Neraz išlo o nezvratné zmeny, ktoré sťažili, ak nie aj prakticky vylúčili návrat opevnených objektov k pôvodnej sakrálnej funkcii po odznení nebezpečenstva. Tento osud postihol premonštrátsky kláštor v Bzovíku, farský kostol v Banskej Štiavnici, ako aj už spomenutý benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku.
Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy (233 kostolov), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianskej diecézy (6 kostolov), spravovanej biskupom Viliamom Judákom, a Rožňavskej diecézy (153 kostolov), na ktorej čele stojí biskup Stanislav Stolárik.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Banskobystrickom kraji organizovaná v rámci piatich seniorátov: Gemerský (26 kostol), Hontiansky (35 kostolov), Novohradský (58 kostolov), Rimavský (47 kostolov) a Zvolenský (25 kostolov). Len prvý z nich je súčasťou Východného dištriktu ECAV na čele s biskupom Petrom Mihočom, ostatné senioráty patria do Západného dištriktu, ktorého biskupom je Ján Hroboň.
Gréckokatolícke farnosti sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie vladyka Peter Rusnák.
Dva chrámy pravoslávnej cirkvi patria pod Prešovskú archieparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont).
V kraji dominujú rímskokatolíci (50,24 % - 314 326), nasledujú evanjelici (9,51 % - 59 482), po nich kalvíni (1,46 % - 9 153), gréckokatolíci (1,12 % - 7 026) a pravoslávni (0,18 % - 1 122). Takmer 29 % (180 067) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 516 mestách a obciach BBSK stojí 645 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 16 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
Ide o tieto obce jednotlivých okresov:
- Banská Bystrica (8): Dolná Mičiná, Harmanec, Horné Pršany, Malachov, Môlča, Oravce, Povrazník, Sebedín-Bečov;
- Banská Štiavnica (1): Kozelník;
- Brezno (4): Braväcovo, Drábsko, Jarabá, Sihla;
- Detva (1): Slatinské Lazy;
- Krupina (4): Horný Badín, Jalšovík, Kozí Vrbovok, Selce;
- Lučenec (6): Gregorova Vieska, Kotmanová, Lehôtka, Lupoč, Píla, Ratka;
- Poltár (2): Utekáč, Zlatno;
- Revúca (2): Krokava, Ploské;
- Rimavská Sobota (10): Bottovo, Čierny Potok, Dulovo, Jestice, Kružno, Rimavské Zalužany, Stará Bašta, Studená, Večelkov, Vyšný Skálnik;
- Veľký Krtíš (10): Brusník, Červeňany, Ďurkovce, Glabušovce, Chrťany, Kiarov, Pravica, Slovenské Kľačany, Šuľa, Vieska;
- Zvolen (4): Breziny, Hronská Breznica, Lešť (vojenský priestor), Lukavica;
- Žiar nad Hronom (1): Hronská Dúbrava.
Kalvínsky kostol v Širkovciach.
Počet i podiel kostolov podľa denominácie
- Rímskokatolícke kostoly: 392 (60,78 %)
- Evanjelické kostoly: 191 (29,61 %)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 57 (8,84 %)
- Gréckokatolícke chrámy: 3 (0,47 %)
- Pravoslávne chrámy: 2 (0,31 %)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 47
- 14. storočie: 42
- 15. storočie: 23
- 16. storočie: 13
- 17. storočie: 17
- 18. storočie: 129
- 19. storočie: 198
- 20. storočie: 137 (z toho po Nežnej revolúcii 38 stojacich)
- 21. storočie: 3
Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:
- Banskobystrickej diecézy (Kostol svätej Margity Antiochijskej v Litave; Kostol svätého Michala Archanjela v Sebechleboch, diecézna svätyňa; Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách; Kalvária s Kostolom povýšenia Svätého kríža a Kostolom ukrižovania Ježiša Krista v Banskej Štiavnici);
- Nitrianskej diecézy (Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku, diecézna svätyňa);
- Rožňavskej diecézy (Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani, diecézna svätyňa; Kaplnka svätej Anny v Divíne).
Kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: Evanjelický kostol v Hronseku.
Evanjelický kostol v Hronseku.
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v krajskom meste, kde ich z celkového počtu šestnásť je národnou kultúrnou pamiatkou desať:
- rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie (13. storočie);
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (13. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Jakuba Staršieho (prvá štvrtina 14. storočia);
- rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej (14. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätých Antona a Pavla pustovníkov (14. storočie);
- rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža (1452);
- rímskokatolícky Kostol Svätého kríža (1497);
- rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (1636);
- Evanjelický kostol (1785);
- Evanjelický kostol (1807).
Zaujímavosti
- Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani (postavený v roku 2014; oficiálne daný do užívania až v roku 2022); Evanjelický kostol v Žiari nad Hronom (2017).
- Chrám vo výstavbe: pravoslávny Chrám Svätej Trojice v Novej Bani.
- Najstaršie kostoly (všetky 12. storočie): rímskokatolícky Kostol svätého Egídia v Hronskom Beňadiku; rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela v Hontianskych Tesároch (prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola); Evanjelický kostol v obci Baďan; rímskokatolícka Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku.
V kraji sa nachádza ešte jedna rímskokatolícka bazilika minor, a to Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách.
Do roku 1997, kým nebol postavený Kostol svätých Cyrila a Metoda, bol Poltár jediným okresným mestom na Slovensku, ktoré nemalo rímskokatolícky kostol.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž, zvaný aj bigbítový kňaz, výrazne podporoval výstavbu nových kostolov vo svojej diecéze. Počas funkčného obdobia (1990 - 2011) sa mu podarilo aj z fondov Nadácie Kirche in Not podporiť zrod 46 sakrálnych novostavieb, čo predstavuje vyše 10 % rímskokatolíckych kostolov postavených u nás po Nežnej revolúcii.
Najnovším píšťalovým organom je nástroj, ktorý sa nachádza v 15-ročnom benediktínskom kláštornom Kostole premenenia Pána v Sampore. Opus 7 z Organárskych dielní Žilina bratov Romana a Mariána Muškovcov bol posvätený 29. marca a návštevníci kláštora si jeho zvuk môžu vychutnať už v lete 2025 počas Samporských organových dní.
Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Pavla II. v obci Horná Ves (okres Žiar nad Hronom).
Podľa oficiálnych záznamov vyčlenil generál Grabbe kolónu, ktorá sa skladala zo 16 práporov pechoty, 22 rôt (eskadrón) jazdy a 56 kanónov - tvorilo ju celkom 17 610 vojakov.
Ale vojsko potrebovalo dennú stravu. Každý cirkulárny² (Ringház) dom hneď v prvý deň dostal dva metrické centy múky. Z nich sa muselo napiecť 43 a pol pecňa chleba o váhe tri funty a sedem lótov (1,750 dkg). Múku vydávali z improvizovaného veľkého skladu v Slovenskom kostole³.
Obyvatelia sa ponáhľali, aby si prevzali určený podiel zrna a do stanoveného času ho aj spracovali.
17. augusta, dve ruské vojenské hudby koncertovali pred palácom biskupa. V ňom bol ubytovaný generál Grabbe aj so svojím súrodencom. Svojím vystúpením spríjemňovali letný čas a súčasne sa pripravovali aj na oslavný ceremoniál nasledujúceho dňa.
„HabsburgLothringeni ház“ (dom) si 18. augusta pripomínal 19. Príslušníci ruskej armády slávili sviatok „Premenenie Pána“.
Zrána sa z biskupského paláca pohol slávnostný sprievod, v čele s generálom Grabbem. K sprievodu sa pripojili v plnom počte členovia mestskej rady aj banskej komory. V nemeckom farskom kostole (kostol Nanebovzatia Panny Márie) sa uskutočnila rímskokatolícka svätá omša.
Po nej sa prítomní premiestnili na hlavné námestie s tribúnou. zabezpečovali štyri pešie stotiny. Pravoslávny obrad sa končil kropením svätenou vodou9 a bozkaním kríža.
duchovní, nasledoval generál Grabbe, dôstojníci a po nich všetci prítomní, ktorí predstúpili pred pravoslávnych duchovných. Počas bozkania kríža zneli zvony a salvy z kanónov.
bohoslužby prítomné jednotky defilovali pred veliteľským zborom a vrátili sa do tábora.
Cisársky komisár Mattyus pripravil na počesť dôstojníckeho zboru o 16. hodine v župnom dome10 veľkolepý obed.
pasáž Emil Jurkovich zakončil konštatovaním, že „zábava prebiehala popíjaním maďarského vína pri naozaj ruskej zábave. koncu hostiny sa von oblokmi vyhadzovali taniere, fľaše, poháre, ba aj peniaze.
a pokorne prijíma svätenú vodu“.
Banskobystrickí obyvatelia zažili 22. nezvyčajnú udalosť. Horné lúky15 sa stali miestom veľkej vojenskej prehliadky. Zúčastnilo sa na nej 12 000 vojakov, 500 koní a 24 kanónov.
V ten istý deň (22. august 1849) sa 19 občania „Liptovskosvato-Mikulášski“ stretli s generálom Pavlom Grabbem. Medzi nimi sa nachádzal aj Michal Miloslav Hodža.
čím sa myslelo napomenutie postoja, ako obyvateľov Banskej Bystrice, tak aj všetkých obyvateľov Zvolenskej stolice. „Lebo vidělo sä nám, že u Vás niet napospol takého smýšlänia, jako v Liptove“.
Nasledujúcu noc, po prehliadke, krátko po polnoci, objavili sa v meste dvaja kuriéri - uhorský a ruský. Grabbemu svoje depeše. Generál následne už v skorej rannej hodine (o 2. hod.) vydal nariadenie zrušiť tábor a pripraviť sa na pochod.
O 9. hodine stáli oddiely pripravené na odchod. Smerovali cez Štiavnicu pod Komárno.
K tomuto účelu sa spotrebovali aj zásoby mesta.
tags: #pravoslavny #kostol #zvolen