Kostol Premenenia Pána v Oravskej Jasenici: História a súčasnosť

Oravská Jasenica je obec s bohatou históriou, ktorá sa odráža v jej kultúrnom dedičstve a cirkevnom živote. Kostol Premenenia Pána v rázovitej dedinke na severe Slovenska - v Oravskej Jasenici, nemožno prehliadnuť. Pyšne sa totiž týči v strede dediny na kopci a výhľad z neho ponúka nádhernú scenériu panenskej prírody.

Tento článok sa zameriava na históriu farnosti Oravská Jasenica, jej vývoj a významné udalosti, ktoré formovali túto komunitu.

História obce Oravská Jasenica

Územie Jasenice sa uvádza v rokoch 1246 - 1250 spolu s Bytčou ako majetok bána Fila, ktorý ho dostal od kráľa Bela IV. za zásluhy v boji s Tatármi. V súpise majetku nitrianskeho biskupstva z roku 1269 na severozápadnom Slovensku (za čias biskupa Vincenta II.) sa spolu s Bytčou a Urbanovom (dnes miestna časť obce Maršová - Rašov) uvádza aj latinský názov „possessionis Jezencha“ (vlastník Jasenice). Išlo pravdepodobne o územie Veľkej Jasenice.

V tomto období Jasenica krátky čas patrila aj Matúšovi Čákovi, keď obsadil cirkevné majetky na Považí. Do majetku nitrianskeho biskupstva však Jasenica patrila až do roku 1394, keď nitriansky biskup Michal II. s podporou nitrianskej kapituly predal Mikulášovi Suňogovi (Szúnyogh, Zvnyvgdictus) z Abova a jeho synom právo richtárstva v dedine Jasenica (villicatum possessionis nostre Yezenche vocate) za 50 mariek. Mikuláš bol ešte v roku 1930 podžupanom Abovskej stolice. Jeho potomkovia sa do trenčianskej oblasti vysťahovali a začali si písať prídomok z Jasenice.

Podľa histórie obcí Papradna a Brvnišťa chotár Veľkej Jasenice siahal až do týchto končín. Keď v 14. storočí začala do severnej časti Papradňanskej doliny prúdiť valašská kolonizácia, určovaná feudálnym panstvom Bytča, z pôvodného chotára Veľkej Jasenice sa neskôr v 15. storočí vyčlenil ucelený Papradňanský chotár. Potomkovia tejto kolonizácie v 16. storočí založili tiež v pôvodnom chotári Veľkej Jasenice obec Brvnište.

Pôvodný majetok nitrianskeho biskupstva sa zakrátko rozčlenil na dve obce: Malú Jasenicu a Veľkú Jasenicu. Stalo sa tak pravdepodobne v polovici 16. storočia, keď sa majiteľmi panstva v Bytči stali Thurzovci, ktorí preberali bývalý majetok Nitrianskeho biskupstva.

Malá Jasenica

Malá Jasenica prešla pod majetok panstva Bytča (uvádza sa v jeho urbári v roku 1592,1673 a 1721) a Veľká Jasenica pod šľachtický rod Suňogovcov. Od roku 1536 patrila časť Jasenice aj bratom Jánovi a Rafaeolovi Podmanickým (lúpežní rytieri, potomkovia uhorského šľachtického rodu na Považí), ktorý ju dostali darom od Jána Zápolského.

Malá Jasenica so Stupným a Podvažím patrila do panstva kniežaťa Esterházyho. V Jasenici býval len jeho správca v Majeri. V tom čase sa všetci obyvatelia zaoberali roľníctvo a chovom dobytka. Obyvatelia ako poddaní museli každý deň robiť na pánskom. Kto mal poťah, aj s poťahom. Poddaní museli všetky pánske role poorať, zasiať, zožať zbožie, vymlátiť, pokosiť lúky a spratať seno.

Za túto prácu dostali od panstva bývanie a taký podiel rolí, aby sa mohli uživiť (mohli užívať osminu alebo dve osminy, ktoré potom od panstva dostávali ako svoje vlastníctvo.). V závislosti od toho, koľko dal gazda panstvu baranov, toľko dostal dielov na papradňanských horách, ktoré v tom čase patrili do jasenického chotára.

V Malej Jasenici bola zriadená továreň pivo - pivovar. Veľká časť chotára tejto obce bola vysadená chmelom, z čoho pochádza aj názov miestnej lokality - Chmelové. Pivovar však veľmi neprekvital, neudržal sa hlavne kvôli zlej úrode chmelu, a tak sa z neho stala továreň na dorábanie liehu - pálenica a začal sa dorábať lieh. Následkom nepozornosti zamestnancov však vznikol požiar a pálenica ľahla popolom.

V 19. st. Malú Jasenicu, ako súčasť hradného panstva Bytča, odkúpil drevokupec Leopold Popper. Od Poppera ju neskôr kúpila barónka Hanka (1917) a od nej kúpil tento majetok žid Eduard Schlesinger. Nakoniec tento majetok kúpili gazdovia z Papradna a nasledovala parcelácia majetku.

Veľká Jasenica

Veľká Jasenica, od rozdelenia obcí, ostala vo vlastníctve jasenickej vetvy šľachtického rodu Suňogovcov. V roku 1626 dal Daniel Suňog postaviť kaštieľ. Okrem výstavby kaštieľa Suňogovci vo Veľkej Jasenici, v manufaktúrnom období, založili veľkú továreň na výrobu súkna a plátna. Potrebné suroviny na výrobu, ako vlnu a konope, skupovali z celého okolia a takto vyhotovené látky vyvážali až do zahraničia. Plavili ich po Váhu na pltiach.

V továrni bolo zamestnaných veľa ľudí, najviac z Moravy a z Čiech. Dôsledkom vypuknutia cholery však neskôr továreň zanikla a takmer všetci zamestnanci prišli o život. Tí, ktorí prežili, odišli späť do svojej vlasti.

Ján (János), ďalší z rodu Suňogovcov, v miestnej lokalite na kopci Dielec hľadal uhlie. Trochu ho síce našiel, pokúšal sa ho aj ťažiť, ale bez väčšieho úspechu. Namiesto zisku sa tak dostal do dlžôb a panstvo prešlo do konkurzu, čo trvalo veľmi dlho. Dlžoby sa kopili a z tohto stavu sa nebolo možné dostať. Zadĺžený majetok prešiel do rúk žida Davida Kufflera z Beckova. Ten sa však o továreň nestaral a nechal ju úplne zaniknúť.

Kuffler tu okolo roku 1850 založil pálenicu. Majetok Veľkej Jasenice získal po Kufflerovi zeman Jozef Lord. Neskôr prešiel do rúk zemana Lajosa Rozsu z Budapešti a nakoniec skončil v rukách žida Marmorsteina. Do vlastníctva miestnych gazdov prešiel majetok až v roku 1910, keď si ho rozparcelovali.

Historické územné členenie obcí

Obidve obce patrili do Trenčianskej stolice, okrem prechodného obdobia (koniec 14.st. - začiatok 15.st.), keď patrila do Bystrickej stolice (Comitatus Bisztriczniensis), ktorá nemala dlhé trvanie. Celé územie ležalo na hranici tzv. stredného a horného okresu a inklinovalo viac k hornému okresu, čo dosvedčuje aj zoznam zemianskych rodín na území stolice z roku 1748.

V roku 1890 patrila Veľká a Malá Jasenica do Važsko-bystrického okresu (Vág-beszterczej járas). Obvodný notár mal sídlo v Papradne. Od roku 1920 bol v Považskej Bystrici okrem okresného úradu pre obce aj slúžnovský úrad. Berný úrad sídlil v Bytči a obvodný lekár v Marikovej. Obce prešli do obvodu notariátu v Považskom Podhradí, kde v tom čase bola zriadená najbližšia pošta, do ktorej obvodu aj patrili. Obce patrili do obvodu četníckej stanice v Papradne.

Genéza a vývoj pomenovania obce

Od prvej písomnej zmienky o Jasenici z roku 1269, keď sa Jasenica uvádza ako súčasť majetku nitrianskeho biskupstva, sa jej názov v rôznych historických dokumentoch vyskytuje v jednotlivých časových obdobiach v rôznych obmenách.

Dve samostatné dedinky Malá Jasenica a Veľká Jasenica sa po dlhom čase, keď boli vlastnené rôznymi vlastníkmi, zjednotili v roku 1924 do jednej obce s názvom Jesenica. V roku 1946 sa pomenovanie obce úradným rozhodnutím zmenilo na Jasenica.

Kostol Premenenia Pána v Oravskej Jasenici

Pôvodný kostol bol postavený v polovici 19. storočia. Kostol v Oravskej Jasenici bol postavený v roku 1882, v roku 1910 udrel do kostolnej veže blesk a musela byť nanovo vystavaná. V roku 1978, v rámci veľkej rekonštrukcie kostola, bol rozšírený chór.

Vzhľadom k svojej vysokej kvalite je najpoužívanejším médiom pre výrobu fotografických obrazov. Farebnú sýtosť a stálofarebnosť zabezpečujú použité eko solventné pigmentové farby bez zápachu. Z každého námetu je možné vybrať si z ponúkaných rozmerov. Ak je originálny obraz kompozične orientovaný na výšku, platí rozmer 30x40. Ak je kompozícia obrazu na šírku, platí rozmer 40x30.

Pred samotnou tlačou foto plátna je veľkosť plátna potrebné prispôsobiť na požadovaný rozmer. Počítajte s prídavkom na zahnutie, aby boli potlačené aj boky rámu- tzv.

Kostol Premenenia Pána v Oravskej Jasenici bol postavený v roku 1870, ale hodiny na veži doposiaľ neboli. Od tejto jari sa môže dedina pochváliť novými hodinami na kostolnej veži. Hodiny na kostol nechala samospráva nainštalovať v apríli.

Samospráve sa podarilo nápad zrealizovať aj vďaka sponzorom, investícia vo výške takmer 5000 € (150 tis. Sk) bola podľa starostu dobrou investíciou. „Doteraz sme hodiny na kostole vôbec nemali,“ povedal J. Verček.

Starosta tvrdí, že Jaseničania si na hodiny rýchlo zvykli. „Keď náhodou nefungujú, ľudia mi hneď volajú, čo sa deje, prečo hodiny nejdú.“ Teraz, aj keď hodiny na kulturáku zastanú, Jaseničania len otočia hlavu smerom k veži na kopci nad dedinou a hneď vedia presný čas.

Inštalácia hodín na kostolnú vežu bola posledným z viacerých zásahov na budove kostola, nasledovala po sérii niekoľkých opráv.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Organ v Kostole Premenenia Pána

Pravdepodobne pri tejto príležitosti bol v jasenickom kostole postavený terajší, pôvodne cvičný nástroj. Na to, aby sa nástroj mohol zmestiť do podvežia kostola, boli potrebné úpravy, ktoré sa negatívne podpísali pod technický stav a zvukový obraz tohto nástroja. Zaujímavosťou tohto nástroja nie sú len neobvykle veľké rozsahy klaviatúr, ale aj tvaroslovie hracieho stola - korpus evidentne pochádza od firmy Rieger z obdobia 30.-40. rokov, hracie sklopky sú však typické pre produkciu firmy Organa z 80.

• Farnosť: Oravská Jasenica
• Kostol: Premenenia Pána
• Organár: Ján Tuček ml.
• Rok postavenia: 40. roky 20. stor.
• Traktúra: pneumatická
• Vzdušnice: kuželkové
• Počet manuálov: 2
• Počet registrov: 13

Dispozícia organu

• I. Hauptwerk: (C - h3):
  • Principál 8
  • Flauta 8
  • Salicionál 8
  • Roh Kamzíkov 4 (Gemshorn)
  • Mixtúra 2
• II. Schwellwerk (C - h3):
  • Gamba 8
  • Kryt 8 (Gedeckt)
  • Principál 4
  • Flauta 4
  • Flauta 2
  • Sequialtéra 2 2/3
• Pedál: (C - g1):
  • Subbas 16
  • Cello 8
• Spojky / Koppeln:
  • I-P 8, II-P 8, II-I 16, II-I 8, II-I 4, I-I 4
  • II-II 16, II-II 4
• Pomocné zariadenia / Spielhilfen:
  • Vypnutie ručných registrov / Handregister ab
  • Automatický anulátor pedálu / Piano Pedal
  • Pevné kombinácie / Feste Kombinationen: PIANO, MEZOFORTE, FORTE, PLÉNUM
  • Voľná kombinácia / Freie Kombination
  • Crescendový válec / Crescendowalze
  • Žalúzie pre II. manuál / Schwelltrit

Poznámky: Nástroj pochádzajúci zo 40. rokov 20. storočia pôvodne stál v budove pražského Rudolfínia (vtedajšieho sídla Hudobnej fakulty AMU), kde pravdepodobne slúžil ako cvičný nástroj. V 80. rokoch 20. storočia ho organár Jan Tuček ml. preniesol do Oravskej Jasenice, pričom pravdepodobne vymenil resp. upravil hrací stôl. Nástroj stál farnosť 40 000 Kčs. V poslednej dobe bol nástroj v zlom stave. V roku 2019 vykonal opravu Štefan Tyrol, v rámci ktorej bol nástroj vyčistený, boli vymenené membrány traktúry a organ bol naladený. Nástroj slúži denne pri bohoslužbe.

Farári pôsobiaci v Oravskej Jasenici:

• Kostol sv. Cyrila a Metoda: PhDr. Peter Hasidlo, SDB
• Kostol sv. Alžbety (P. M.): Marián Leškovský, SDB
• Kostol Povýšenia sv. Kríža: Ján Zauška, SDB
• Kostol sv. Márie Magdalény (Mútne): Mgr. Richard Jurík, farár
• Kostol sv. Jozefa (Rabča): Doc. JCDr. Miloš Pekarčík PhD., farár - dekan
• Kostol sv. Martina (Oravská Polhora): Mgr. Martin Schreiner, farský vikár (kaplán)

Krížová cesta stúpa svahom nad rímskokatolíckym farským Kostolom Premenenia Pána z polovice 19. storočia. Štrnásť kaplniek je usporiadaných v rade za sebou popri chodníku. Z prostredia Kalvárie je možné na všetky strany vidieť nádhernú oravskú prírodu. V kaplnkách sú osadené drevené zastavenia, zhotovené rezbárom. Krížová cesta končí pri mariánskej kaplnke a kríži s prístreškom, kde si môže udýchaný pútnik odpočinúť. Ako prvá bola postavená na podnet miestnych veriacich práve kaplnka v roku 2002 a Kalvária pribudla o dva roky neskôr. V kameni sú vytesané spolu s rokom postavenia asi mená najvýznamnejších zhotoviteľov. Neďaleko záveru Kalvárie stojí ešte jeden kríž.

tags: #kostol #premenenia #pana #oravska #jasenica