Do hudobného diania vstúpil Igor Fiodorovič Stravinskij na začiatku 20. storočia. Od narodenia avantgardného hudobného skladateľa uplynie v piatok 17. júna 140 rokov. V roku 1882 sa narodil známy ruský hudobný skladateľ a dirigent Igor Fiodorovič Stravinskij, ktorý sa pri svojej tvorbe výrazne inšpiroval ruskou folklórnou hudbou.
Časopis Time zaradil Stravinského medzi sto najvplyvnejších osobností 20. storočia a v roku 1987 dostal posmrtne cenu Grammy za prínos hudbe. Jeho balet Svätenie jari ovplyvnil mnohých popredných skladateľov a je jedným z najznámejších v klasickom repertoári. Napríklad renomovaný francúzsky hudobný skladateľ a dirigent Pierre Boulez o tomto balete povedal, že "vystavil rodný list hudbe 20. storočia".
Igor Fiodorovič Stravinskij sa narodil 17. júna 1882 v mestečku Oranienbaume neďaleko Petrohradu v rodine speváka, sólistu Mariinského divadla Fiodora Ignatieviča Stravinského. Jeho matka Anna Kirilovnna Cholodovskaja hrala na klavíri. Keďže v rodnom dome budúceho vynikajúceho skladateľa neustále znela hudba, zaujímal sa o ňu od malička. Ako neskôr sám priznal, "už ako trojročný som si uvedomil, že bude hudobníkom".
Napriek rodinnému prostrediu si však jeho otec neželal, aby sa venoval profesionálne hudbe a poslal ho na štúdiá práva na Petrohradskú univerzitu. Ale hudba bola čoraz silnejšia a keď sa v roku 1902 bližšie zoznámil s rodinou popredného ruského skladateľa a pedagóga Nikolaja Rimskeho-Korsakova bolo rozhodnuté. Skladateľ sa ujal Stravinského, začal mu dávať súkromné lekcie a pod jeho vedením skomponoval v roku 1906 aj svoje prvé diela.
Prvé diela a prelomové Svätenie jari
Už v prvých skladbách Stravinského sa prejavili umelecké prvky hudobného impresionizmu a symbolizmu, napríklad v orchestrálnej fantázii Ohňostroj, v balete Vták Ohnivák či lyrickej opernej rozprávke Slávik. Avšak dielo, ktorým ešte vtedy mladý skladateľ otriasol hudobným svetom, sa stal legendárny balet Svätenie jari s podtitulom Obrazy z pohanskej Rusi. Komponoval ho v rokoch 1911 až 1913 na podnet Sergeja Ďagileva, svojho priateľa, ktorý viedol svetoznámy súbor Ruský balet v Paríži.
Igor Stravinskij
Premiéra baletu sa odohrala 29. mája 1913 v divadle Champs Elyssées. Parížske publikum prijalo dielo s veľkou nevôľou - bolo šokované barbarským námetom i novátorskou hudbou. Novátorstvo nestrávili nielen poslucháči, ale ani interpreti. Dirigent premiérového uvedenia baletu Pierre Monteaux mal pri prvom zoznámení sa s dielom, podľa vlastných slov, chuť ujsť a samotného autora ´vyhnali´ posmešky i pokriky publika za kulisy. Táto premiéra sa zapísala do histórie ako jeden z najväčších škandálov v dejinách hudby.
V súčasnosti patrí balet Svätenie jari, ktorý čerpá námet z mytológie, medzi najhranejšie Stravinského diela. Svätenie jari: Stretnutie rôznych kmeňov, hry a boje, obetovanie dievčiny bohu jari, aby ľudia získali jeho náklonnosť. V diele Svätenie jari sa nejedná o popisné rozpovedanie príbehu „pohanskej Rusi“ tak, ako to ukladá predloha, ide v ňom o symboliku obetovania ľudského života ako takého. Predstaveniu dominuje fenomén obety vlastného života v prospech spoločnosti alebo vyšších ideí. Ide v ňom o ľudské duše, do ktorých človek nemôže nahliadnuť, no ony majú vlastné motivácie a vlastný život.
Balet Igora Stravinského Svätenie jari patrí k inscenáciám, s ktorými sa pre ich náročnosť zriedkavo stretávame nielen na domácich, ale aj na zahraničných scénach. Skladateľ Igor Fiodorovič Stravinskij dielo komponoval v rozmedzí rokov 1911 až 1913 a označil ho v podtitule ako Obrázok z pohanského Ruska v dvoch obrazoch. Námet čerpal z mytológie obdobia, v ktorom pohanský rítus ovládol život Ruska. Každý rok bola vtedy jar rituálne vykúpená jedným ľudským životom a iba tak sa podľa povier mohlo zaistiť obnovenie plodnosti zeme po zime.
Stravinskij o ňom napísal: „Raz som vo sne neočakávane zazrel obraz veľkého pohanského náboženského kultu - starí žreci sedia v polkruhu a pozorujú tanec smrti mladej dievčiny, ktorú obetovali bohu jari, aby získali jeho náklonnosť.” Význam Svätenia jari spočíva v revolučnom, celkom novom ponímaní rytmického prvku. Stravinskij v skladbe narába so špeciálnymi rytmickými konštrukciami, ktoré sa označujú ako „rytmické bunky” a majú charakter a úlohu samostatných motívov. Samotný hudobný materiál hýri nesymetrickými, zdanlivo náhodne sa meniacimi metrami a prudkými disonanciami, polytonálnosťou, ostrými, akoby nezladenými zvukmi.
Štruktúra diela
Dielo je napísané pre orchester obrovských rozmerov: päť fláut, štyri hoboje, anglický roh, päť klarinetov, päť fagotov, osem lesných rohov, päť trúbok, tri pozauny, dve tuby, tympany obsluhované dvoma hudobníkmi, veľkú zostavu neladených bicích nástrojov a bohaté obsadenie sláčikových nástrojov. Hudobní analytici zaznamenali v eruptívnej partitúre výrazné prvky ruskej ľudovej hudby, Stravinskij mal ale tendenciu popierať inklináciu k citácii ruských ľudových motívov vo svojej tvorbe.
Olivier Messiaen v knihe rozhovorov s Claudom Samuelom povedal: „Stravinskij má nesmierny význam, pretože bol prvým, kto presunul v hudbe pozornosť na rytmus: používaním čisto rytmických tém, kombináciou ostinát, ale predovšetkým evolučnosťou rytmu...“ So Svätením jari, ktoré „vystavilo rodný list hudbe 20. storočia“ (Pierre Boulez), sa spája aj jeden z najznámejších škandálov v dejinách umenia.
Tvorivé obdobia Igora Stravinského
Tvorba Stravinského prešla niekoľkými zásadnými štýlovými premenami. Tri hlavné obdobia jeho umeleckého vývoja - slovanské, neoklasicistické a obdobie seriálnej techniky - sa od seba odlišujú tematicky, umeleckým zameraním i použitím rôznych kompozičných postupov.
- Slovanské obdobie: Charakteristické inšpiráciou ruskou ľudovou hudbou a mytológiou.
- Neoklasicistické obdobie: Návrat k formám a štýlom klasickej hudby s moderným nádychom.
- Obdobie seriálnej techniky: Experimentovanie s dvanásťtónovou technikou a modernými kompozičnými postupmi.
Ovplyvnený hudobným klasicizmom skomponoval okrem iných diel aj Symfóniu v C, balet Bozk víly alebo operu Osud zhýralca. Jeho vrcholnými neoklasicistickými dielami sú Žalmová symfónia a opera-oratórium Kráľ Oidipus. K dielam seriálneho tvorivého obdobia, ktorému sa venoval po usadení v USA, patrí napríklad skladba Monumentum pro Gesualdo.
Stravinskij skomponoval vyše 120 skladieb všetkých hudobných foriem - opery, symfonické a baletné diela, oratóriá, kantáty, omše.
Svätenie jari
Život v exile a smrť
Igor Stravinskij, bol umelcom, ktorý patril celému svetu. Narodil sa v cárskom Rusku. Na začiatku roku 1914, pred vypuknutím prvej svetovej vojny, odišiel s rodinou do Švajčiarska. Od roku 1920 žil prevažne v Paríži, v roku 1934 prijal francúzske štátne občianstvo. Po začatí druhej svetovej vojny sa rozhodol žiť v Spojených štátoch, v roku 1945 získal americké občianstvo.
Jedna z ikon hudobného života 20. storočia, skladateľ a dirigent Igor Fiodorovič Stravinskij zomrel 6. apríla 1971 v New Yorku vo veku 88 rokov.
„Narodil sa v Sankt Peterburgu, žil vo Švajčiarsku, Francúzsku a v Kalifornii; zomrel v New Yorku a pochovali ho v Benátkach. Do života vstúpil ako Rus, žil ako Francúz a zo sveta odišiel ako Američan. Učil sa od veľkých mužov devätnásteho storočia, spolupracoval s poprednými umelcami dvadsiateho a neprestáva zaujímať tvorivých duchov a ovplyvňovať naše životy ani dnes. Otriasol svetom hudby Svätením jari, opäť tento svet stvoril v Pulcinellovi a zaskočil ho prostredníctvom Movements.“
Takto výstižne charakterizovali ikonu hudby 20. storočia Igora Stravinského (1882-1971) Louis Andriessen a Elmer Schönberger v knihe The Apollonian Clockwork.