Na Slovensku sa ku kresťanstvu hlásia približne tri štvrtiny obyvateľstva, avšak počet zaviazaných nasledovníkov Krista je nepomerne nižší. Ide o natoľko zrejmé tvrdenie, že jeho pravdivosť netreba dokazovať ani ilustrovať. Túto disproporcionalitu medzi deklarovanou príslušnosťou a bezpodmienečnou oddanosťou možno badať aj inde vo svete, hoci jej miera je - aj v závislosti od politického režimu - odlišná.
Život a učenie Ježiša Krista
Ježiš, ktorý sa narodil Panne Márii v Betleheme, žil pokorným životom tesára, kým sa pustil do svojej verejnej služby. Podľa Nového zákona sa Ježiš narodil v Betleheme Márii a jej manželovi Jozefovi. Jeho narodenie sa odhaduje medzi 6 a 4 pred Kristom. Počas Ježišových čias bola oblasť Judea pod rímskou nadvládou, čo výrazne ovplyvnilo spoločenskú, politickú a náboženskú scénu. Židovské obyvateľstvo bolo rozdelené do rôznych skupín, vrátane farizejov, saducejov, esénov a zelótov, pričom každá mala svoje odlišné presvedčenie a praktiky.Ježiš mal dvanástich hlavných učeníkov, tiež známych ako apoštoli, ktorí ho sprevádzali počas celej jeho služby. Pochádzali z rôznych prostredí a povolaní, ako napríklad rybári, vyberači daní a horlivci. Učeníci zohrali rozhodujúcu úlohu pri šírení Ježišovho učenia a založení ranej kresťanskej cirkvi po jeho smrti a zmŕtvychvstaní.
Celý film: Ježiš Kristus, od narodenia až po zmŕtvychvstanie, podľa evanjelia Matúša | Slovak
Ježišovo učenie
Ježišovo učenie, ako je zaznamenané v evanjeliách, zdôrazňuje lásku, súcit, odpustenie a pokoru. Jeho podobenstvá, ako napríklad o milosrdnom Samaritánovi alebo o márnotratnom synovi, slúžia ako morálne ponaučenie pre spravodlivý život. Ježišovo učenie malo v dejinách hlboký vplyv na etické a morálne myslenie. Jeho dôraz na lásku, súcit a odpustenie inšpiroval princípy ako ľudská dôstojnosť, rovnosť a starostlivosť o menej šťastných.Vo verši 26 je artikulovaná prvá podmienka autentického nasledovania: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Tento verš reprezentuje jeden z Ježišových takzvaných „proti-rodinných výrokov“, ktoré nachádzame v predmetnom evanjeliu (8:19-21, 9:59-62, 12:51-53, 18:29, 21:16). Samotný Ježiš učil svojich nasledovníkov milovať všetkých ľudí vrátane nepriateľov (Mt 5:44). Prirodzené rodinné putá medzi deťmi a rodičmi, súrodencami či manželmi - hoci mimoriadne dôležité - nemôžu mať prednosť pred odpovedaním na Božie volanie a plnením Božej vôle.
Dôležitou zvesťou ortodoxnej kresťanskej viery je, že „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (R 5:8).
Smrť a zmŕtvychvstanie
Ježišove posledné dni na zemi sa začali Poslednou večerou, stolovaním so svojimi učeníkmi predtým, ako ho zradil Judáš Iškariotský. Ježiš bol potom zatknutý, odsúdený a nakoniec ukrižovaný rímskymi úradmi na čele s Pontským Pilátom na príkaz židovských náboženských vodcov. Ježiš mal v čase svojej smrti približne 33 rokov.
Svätý Pavol zdôrazňuje kľúčový význam udalosti Kristovho zmŕtvychvstania a píše, že ak zmŕtvychvstanie nebolo, márna je naša viera. Kresťanská viera je v najhlbšej podstate nasledovaním života tohto muža. Ježiš inšpiroval a inšpiruje milióny ľudí.
Druhý príchod Krista sa vzťahuje na prorokovaný návrat Ježiša na zem, udalosť, o ktorej kresťania veria, že prinesie konečný súd nad ľudstvom a nastolenie Božieho kráľovstva.
Ježiš v iných náboženstvách
Niektorých ľudí však prekvapí, že jednou z najdôležitejších postáv islamu je Ježiš. Moslimovia ho majú v hlbokej úcte ako veľkého Božieho posla a proroka. Biblia a Korán píšu o Ježišovi ako o človeku, ktorý mal prorocké poslanie. Ježiš ohlasuje, že je Boží služobník, ktorému bolo zjavené Písmo a ktorého Boh ustanovil prorokom. Ježiš (Isá) v Koráne sa narodil zázračným spôsobom z panny Márie. Ježišom sa Korán zaoberá v celkom 15 súrach s vyše 90 veršami. Korán dokonca viackrát označuje Ježiša ako Mesiáša, no v tom zmysle, že je pomazaný Božím požehnaním a vyslaný do služby. Moslimovia odmietajú, že by Ježiš pred svojím narodením existoval ako druhá božská osoba. Napokon, moslimovia popierajú svätú Trojicu. Islam nevidí v Ježišovi ani Božieho syna ani vykupiteľa.Korán rovnako popiera, že by bol Ježiš skutočne ukrižovaný: „Oni ho však nezabili a neukrižovali ho, ale zjavila sa im jemu podobná postava. A oni ho istotne nezabili, ale Boh ho zdvihol k sebe. Korán síce Ježiša Krista spomína ako významného proroka, no zohráva tu podstatne menšiu úlohu ako Ježiš v Biblii. Základná ľudská logika však signalizuje, že nemôže byť zároveň pravdivé aj kresťanstvo aj islam. Nemôže byť pravdivé aj A aj B. C.S. Lewis píše, že človek, ktorý chce byť verný pravde, musí pristúpiť vážne k Ježišovmu vyhláseniu, že je Boh. Buď je to podvodník alebo blázon alebo skutočne Boh.
Symboly spojené s Ježišom Kristom
Život a učenie Ježiša Krista mali nesmierny vplyv na svet, ovplyvnili nespočetné množstvo životov a formovali beh dejín. Ježiš ako ústredná postava kresťanstva stelesňuje posolstvo lásky, odpustenia a vykúpenia a ponúka nádej a spásu všetkým, ktorí v neho veria.- Kríž - je najvýznamnejším kresťanským symbolom. Pripomína obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy.
- Ryba - po grécky (v jazyku, v ktorom bola napísaná Nová zmluva) sa povie „ichthys“ V gréčtine sa ichthys hláskuje ako Iota, Chí, Théta, Ypsilon, Sigma.
- Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie). Večera Pánova je sviatosť, v ktorej prijímame Ježišovu obeť za nás, skutočnosť, že Ježiš aj za nás prelial svoju nevinnú krv.
- Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
- Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
- Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého
Ježiš Kristus a Jeho jedinečnosť
Kresťanstvo je výnimočné medzi svetovými náboženstvami a centrom kresťanstva je skutočná jedinečnosť Pána Krista. Pravda o Ježišovi Kristovi je založená v prvom rade na dokumentoch Novej zmluvy, o ktorých je inde dokázané, že sú autentické. Záznamy Novej zmluvy a najmä evanjeliá sú jedny z najspoľahlivejších dokumentov staroveku. Ježiš bol jedinečný, lebo On jediný zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, bol aj Bohom aj človekom. Nová zmluva učí o plnej jednote božskej a ľudskej podstaty Krista. Nicejské učenie (325) vyhlásilo jednotu viery všetkých pravých kresťanov, že Kristus bol plne Bohom aj človekom v jednej osobe.Zázračné počatie a život plný zázrakov
Čo sa týka Pána Ježiša, všetci bludári odmietajú jedno alebo obidve tieto tvrdenia. Toto samotné tvrdenie Ho robí výnimočným medzi ostatnými náboženskými vodcami a ľuďmi, ktorí kedy žili a je podložené faktami. Pán Ježiš žil život plný zázrakov a mal nadprirodzenú moc od počatia až po vstúpenie. Proroci to predpovedali o Ňom storočia pred Jeho narodením. Stará zmluva, ktorú poznal aj ten najzúrivejší kritik, existovala storočia pred Kristom a predpovedala, kde ( Micheáš 5:1), kedy (Daniel 9:26) a ako (Izaiáš 7:14) vstúpi Kristus do tohoto sveta. Mal sa narodiťzo ženy (1. M 3:15), z línie Adamovho syna Šéta (1. M 4:26), cez Noachovho syna Šéma (1. M 9:26) a Abraháma (1. M 12:3; 15:5). Mal byť z pokolenia Júdovho (1. M 49:10) a mal byť Dávidovým synom (2. S 7:12c). Stará zmluva predpovedala, že Kristus zomrie pre naše hriechy (Ž 22; Iz 53; Dan 9:26; Zach 12:10) a vstane z mŕtvych. (Ž 16:10) Všetky tieto nadprirodzené predpovede sa výnimočne splnili v Ježišovi Kristovi.Kristus bol nielen nadprirodzene predpovedaný, ale bol aj zázračne počatý. Matúš pri ozname o Jeho panenskom počatí poukazuje na Izaiášovo proroctvo (Iz 7:14). Lukáš, lekár, zaznamenáva tento zázračný počiatok ľudského života (L 1); Pavel sa o tom zmieňuje v Liste Galatským (4:4). Od prvého zázraku v Káne Galilejskej (J 2:11) bola služba Pána Ježiša poznamenaná zázrakmi (J 3:2; Sk 2:22). To nebolo liečenie nejakých vymyslených chorôb, ani sa uzdravenie nedalo vysvetliť prirodzeným spôsobom. Bolo to vyliečenie okamžité, vždy bolo úspešné, choroba sa viac nevrátila, bolo to liečenie z choroby, ktorú medicína nevedela vyliečiť. Napríklad to bolo vyliečenie slepého od narodenia (J 9). Pán Ježiš premenil vodu na víno (J 2), chodil po vode (Mt 14:25), rozmnožil chlieb (J 6:11), otvoril oči slepému (J 9:7), uzdravil porazeného (Mk 2:3), vyháňal démonov (Mk 3:10), uzdravoval všetky choroby (Mt 9:35) vrátane malomocenstva (Mk 1:40-42) a pri viacerých príležitostiach kriesil i mŕtvych (Mk 5:35-43, L 7:11-15, J 11:43-44).
Keď sa Ho pýtali, či je Mesiášom, použil tieto zázraky ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia so slovami: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú a mŕtvi vstávajú.“ (Mt 11:4-5) Toto množstvo zázrakov bolo určené vopred, v čase prorokov, ako zvláštny znak Mesiáša, keď príde.
Zázračná smrť a zmŕtvychvstanie
Aj udalosti pri smrti Pána Ježiša boli zázračné. Bola to tma od poludnia až do tretej hodiny poobede (Mk 15:33) a zemetrasenie, ktoré otváralo hroby a roztrhlo chrámovú oponu. (Mt 27:51-54) Spôsob, akým Pán Ježiš trpel a bol ukrižovaný, bol zázračný. Postoj, aký zaujal k tým, čo sa Mu vysmievali a trýznili Ho, bol zázračný, keď povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ (L 23:34) Aj spôsob, ako zomrel, bol zázračný, lebo povedal: „… kladiem svoj život, aby som ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne.“ (J 10:17b-18) V samotnej chvíli odchodu smrť nad Ním nezvíťazila. Skôr On dobrovoľne prepustil svojho Ducha. Ježiš povedal: „Dokonané!Zázrakom, ktorý korunoval zemské pôsobenie Pána Ježiša, bolo zmŕtvychvstanie. Bolo predpovedané nielen v Starej zmluve (Ž 2; 16), ale sám Ježiš ho predpovedal od úplného začiatku svojej služby. Tak ako Ježišov vstup do tohoto sveta aj Jeho odchod bol zázračný. Potom, ako dal poverenie svojim učeníkom, „vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. - Ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich.“ (Sk 1:9b-10) Napriek názoru niektorých ľudí to nebolo ’podobenstvo’, ale doslova telesné vstúpenie do neba, odkiaľ znovu príde v tom istom tele, aby súdil tento svet.
Bez hriechu
Čo si mysleli Ježišovi najbližší o Jeho charaktere popisuje List Židom 4:15, že bol pokúšaný ako človek, ale predsa „bol bez hriechu“. Ježiš sám raz vyzval tých, čo na Neho žalovali: „Kto z vás usvedčí ma z hriechu?“ (J 8:46) Nikto však nebol schopný obviniť Ho. To bol prípad, keď bezchybný Ježišov charakter dával dvojité svedectvo pre pravdu Jeho vyhlásenia.Ježišov charakter bol výnimočný z mnohých hľadísk. Dokonale prejavil najvyššiu čestnosť. Toho dôkazom je Ježišove dobrovoľné podrobenie sa potupnému utrpeniu a smrti na kríži, zatiaľ čo On prejavoval lásku a odpustenie tým, čo Ho zabíjali. (L 23:34, 43) On sám dokonale žil to, čo aj učil v kázni na vrchu. (Mt 5:7) Neodplácal sa svojim nepriateľom, namiesto toho im odpúšťal. Napomínal svojich učeníkov, že každý kto berie meč, mečom zahynie (Mt 26:52), zázračne sa dotkol odťatého ucha uzdravil jedného člena zberby, čo vyšla, aby Ho zajala. (L 22:50) Ježiš bol dokonalým príkladom trpezlivosti, láskavosti a zľutovania. Bolo Mu ľúto zástupov, (Mt 9:36) až plakal nad Jeruzalemom. (Mt 23:37) Hoci priamo obvinil farizejov (a nie v nejakých neistých okolnostiach), ktorí zvádzali nevinných ľudí (Mt 23), neváhal hovoriť so židovskými vodcami, ktorí mali záujem.
Jednou z výnimočných čŕt Pána Ježiša bolo, že spájal v sebe charakteristiky, čo bolo nemožné u akéhokoľvek iného človeka. Bol dokonalým príkladom ľudskosti až do tej miery, že učeníkom umýval nohy. (J 15) Predsa však urobil smelé vyhlásenia o svojom božstve, ako: „Ja a Otec jedno sme“ (J 10:30) a „Prv, ako bol Abrahám, ja som.“ (J 8:58, porovnaj 2. M 3:14) Vyhlásenie „Som krotký a pokorný v srdci“ znie arogantne, ale On hovoril tieto slová medzi malými deťmi. (Mt 18) Bol však taký silný, že prevracal stoly predavačom v Božom dome a bičom vyháňal tých, čo predávali zvieratá. (J 2) Ježiš bol známy svojou láskavosťou, ale bol tvrdý na pokrytcov, ktorí zavádzali prostých ľudí.
Výnimočné učenie
Pán Ježiš sám vyhlasoval, že korene Jeho učenia, sú v Starej zmluve. (Mt 5:17-18) Odsudzoval nezmyselnosť tradícií a nesprávne vysvetľovanie Starého zákona (Mt 5:21 a ďalšie verše, 15:3-5) Aj keď podstata toho, čo učil, nebola nová, forma a spôsob, akým učil, boli výnimočné. Kázeň na vrchu obsahovala živú metódu vyučovania. Jasné podobenstvá, ako o milosrdnom Samaritánovi (L 10), o márnotratnom synovi (L 15) a o stratenej ovci (L 15:4 a ďalšie) sú majstrovskými ukážkami komunikácie. Podobenstvá stoja priamo v strede štýlu učenia Pána Ježiša. Ukazuje pravdu opisovaním štýlu života ľudí, zjavuje pravdu a odhaľuje chyby. A tiež tým, že hovorí v podobenstvách, vyhýba sa ’hádzaniu perál pred svine’. Prekvapil a pomýlil tých, čo nechceli veriť, ale osvietil tých, čo túžili uveriť. Používanie alegórií a podobenstiev samo osebe nie je výnimočné, ale výnimočný bol spôsob, akým Pán Ježiš používal podobenstvá. Učenie o tajomstve večnosti pozdvihol do nových rozmerov, a to v skúsenostiach v každodenného života. ’Zákony vyučovania’, ktoré identifikovali moderní pedagógovi...| Náboženstvo | Postavenie Ježiša |
|---|---|
| Kresťanstvo | Boží Syn, Spasiteľ |
| Islam | Prorok, Boží posol |
| Judaizmus | Sociálno-náboženský reformátor (pre niektorých) |
| Hinduizmus | Jeden z mnohých bohov (Krišna) |
| Budhizmus | Nový majster |
| Ateizmus | Reálna historická osobnosť, obhajca láskavosti |