Dóm sv. Alžbety v Košiciach je najvýznamnejšia gotická stavba na východe Európy. Na mieste dnešného dómu stál pravdepodobne už od konca 13. storočia kostol postavený v gotickom slohu. Jeho patrónkou bola uhorská sv. Alžbeta, vyhlásená za svätú roku 1235.
Predošlý jednoloďový kostol sa svojím pôdorysom v podstate kryl s hlavnou loďou dnešného. Predošlý kostol postavený v gotickom slohu asi v tretej štvrtine 14. storočia sa stal obeťou požiaru a k postaveniu dnešného kostola došlo po roku 1378. Výstavba trvala zhruba až po roky 1520, avšak stavba kostola dodnes nebola ukončená.
História a Vývoj
Archeologické výskumy dokázali, že neznámy staviteľ svojimi nápaditými a odvážnymi riešeniami vytvoril z pôvodne plánovanej trojloďovej baziliky monumentálnu stavbu so základmi s rozlohou 1200 metrov štvorcových. Hlavná časť stavebných prác sa previedla za vlády kráľa Žigmunda a Mateja. Sanktuárium bolo podľa všetkého vystavané už začiatkom 15. storočia. V štyridsiatych rokoch 15. storočia bola zaklenutá aj loď kostola. Do tejto doby spadá aj výstavba severného vchodu, ktorý je z vonkajšej výzdoby najpozoruhodnejší; jeho tympanón má najbohatšiu sochársku výzdobu.
O niečo mladší je západné priečelie, ktoré, i keď je hlavným, je vo výzdobe portálov omnoho chudobnejším. Kostol silne utrpel požiarom v roku 1556. Z jeho oltárov zachránili iba štyri, a to hlavný oltár sv. Alžbety, oltár navštívenia p. Márie, oltár smrti p. Márie a krídla sv.
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Architektonické Detaily
Na západnom portáli sú reliéfy s výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Hlavný Oltár sv. Alžbety
Oltár sv. Alžbety patrí k jedinečným skvostom dómu. Jeho názov je v jednotnom čísle, aj keď sväté Alžbety sú tam hneď dve. Tá druhá (ale prvá zľava) je sv. Alžbeta Biblická (191 cm), matka sv. Jána Krstiteľa. V strede oltára je, samozrejme, Madona s malým Ježiškom (247 cm) a napravo je tá, ktorej je kostol zasvätený, sv. Alžbete Uhorskej (194 cm). Má v rukách lyžicu a nádobu, lebo nimi kŕmievala chudákov a aj inak im pomáhala aj ich „sponzorovala“, hoci jej šľachtickému pôvodu to neprináležalo.
Viac z jej životopisu sa dozviete z 12 obrazov na oltárnych krídlach. Ak to práve nemôžme vidieť, tak je oltár zatvorený (čo je počas 40-dňového predveľkonočného pôstu), ale zasa vidno obrazy z druhej strany oltárnych krídel, plus ukážu sa ďalšie dve oltárne krídla.
Variabilný oltár so 48 obrazmi namaľovalo 4 - 5 talentovaných, no neznámych umelcov a ďalší im pomáhali. V rokoch 1474 - 1477 tak vznikol jediný oltár v Európe s takým množstvom obojstranne maľovaných obrazov, ktorý sa zachoval v pôvodnej koncepcii a nepremaľovanom stave. Oltár odvtedy upravovali, takže napr. Pod „skriňou“ oltára sa sochami v nadživotnej veľkosti nájdeme pás, na ktorom je v krásnom reliéfe zoradených 5 rozumných a 5 “blbých“ panien, o ktorých sa píše v Biblii. Ešte nižšie je Ježiš obklopený Pannou Máriou a sv. Koncom minulého storočia oltár prešiel ostatnou rekonštrukciou.
Tabernákulum
Nachádza sa na ľavej strane víťazného obluka, tam, kde sa stretáva presbytérium so severnou časťou hlavnej lode. Bohato zdobenú kamennú skrinku so šturmi rudnými dvierkami člení päť bočných pilierov ozdobených modliacimi sa anjelmi. Pestro zdobené dvierka tabernákula so železnými pántami a rozmermi 110x40 cm svojim ozdobným kovaním s miniatúrami štátnych a rodových erbov z čias kráľa Mateja Korvína, patria k jedinečným remeselníckym umeleckým dielam 15. storočia. Do r.
Freska Ferenca II. Rákócziho
Nástennú maľbu zachytávajúcu život Ferenca II. Rákócziho nájdete ju nad severnou bránou na priečelí bočnej lode. Zľava, v spodnej časti obrazu vidíme Ilonu Zrínyi držiacu v náručí malé dieťa, vyššie stojí mladý Ferenc II. Rákóczi po boku svojho vychovávateľa arcibiskupa Kollonicha. Nasleduje obsadenie Blatného Potoka (Sárospatak) a na samom vrchole obrazu vidíme na koni sediaceho Rákócziho, hrdinu protihabsburského stavovského povstania. Rákóczi, už ako vyhnanec, je na audiencii u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.
Krypta Ferenca II. Rákócziho
Pri severnej bráne je za železnými mrežami podzemná krypta, do ktorej boli 29. 10. 1906 prevezené telesné pozostatky Ferenca II. V strednom sarkofágu s erbom sú pochovaní Ferenc II. Rákóczi (v truhle z bronzu), jeho matka Zrínyi a jeho syn József Rákóczi. V krypte sa nachádza aj pohrebná zástava, ktorú niesol rytier v brnení na čele smútočného sprievodu. Náhrobné kamene z hrobov v tureckom Tekirdagu umiestnili do stien Kaplnky sv.
Dňa 24. 7. 1938 umiestnili vonku na východnej strane severnej brány Rákócziho pomník, postavený podľa návrhov košického stavebného inžiniera Vojtecha Siposa. Relief na pomníku je dielom košického sochára Vojtech Lofflera. „V krypte tohto dávneho kostola odpočívajú v Pánu kosti kniežaťa Františka Rákócziho II., jeho matky Heleny Zrinyskej, syna Jozefa a troch verných druhov, ktorých po dvestoročnom vypudení z vlasti, zavinenom nežečlivým osudom, pietne nespäť priviezlo z dlhého vyhnanstva vďačné potomstvo a 29. októbra 1906 uložilo k pokojnému odpočinku na toto posvätné miesto, za najokázalejších pohrebných obradov, posvätnou úctou a dôstojným spôsobom. Pamätník dala postaviť rada a obyvateľstvo mesta v roku Pána 1938 podľa návrhu Ing.
Orgánový chór tvorili 4 manuálne a 56 rôznorodých orgánov zhotovených v roku 1896 firmou Angster v Päťkostolí.
Modrý Kostolík v Bratislave
V bratislavskom Starom Meste sa vyníma secesná perla, kostol svätej Alžbety, ktorý obyvatelia mesta nenazvú inak ako Modrý kostolík. Medzi rokmi 1909 a 1913 vznikol pod rukami budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera, ktorý je známy svojimi secesnými dielami. Kostolík očarí návštevníka modrou omietkou a strešnou krytinou, ktorá je typická pre secesný štýl. Fasáda je oživená talianskou mozaikou sv. Alžbety a hlavný oltár zdobí olejomaľba s podobným motívom. Aj napriek malej veľkosti kostola, Lechner dosiahol majstrovskú harmóniu v ornamentálnom dizajne. Konštrukčnou zaujímavosťou sú železobetónové klenby, ktoré realizovala renomovaná bratislavská firma.
Kostol sv. Vnútro kostola očarí návštevníka svojimi plynulými tvarmi a zoomorfnou mystickosťou. Symbolické zobrazenie ružového altánku odkazuje na legendu o sv. V hlavnom oltári sú uložené relikvie svätej Alžbety spolu s ostatkami ďalších svätcov. Nad oltárom je obraz sv. Bočný oltár je venovaný svätej Terézii a zdobí ho reliéf Madony s Teréziou. Modrý kostolík je miestom, kde sa spája história, umenie a duchovno.
Architektúra Modrého Kostolíka
Kostolík sv. Alžbety je jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou. Kostolík je pomerne malý ale architekt na ňom majstrovsky udržal jednotu v ornamentálnom tvarovaní. Pôvodne architekt plánoval kupolu na oválnom pôdoryse, ale nakoniec Lechner použil pásovú klenbu oválneho profilu, ktorý zakryl strmou valbovou strechou pokrytou krásnou modrou glazovanou škridlou. Konštrukčnou zaujímavosťou sú klenby, ktoré sú zo železobetónu. Realizovala ich jedna známa bratislavská firma. Stavbu viedol bratislavský staviteľ Anton Durvay.
Dňa 26. júna 1910 bol slávnostne vztýčený kostolný kríž a 14. mája 1911 boli inštalované zvony, ktoré postavil biskup dr. Medard Kohl.
Architekt Ödön Lechner sa však v závere svojej tvorby zdržiaval ísť cestou hýrivých orientálnych výbojov. Aj na kaplnke sv. Alžbety je ústup od kupoly k strmej streche príklonom od orientálneho k európskemu.
Po pôvodnom architektovom zámere predsa len ostala nejaká stopa. Nad kazateľnicou sa nachádza malá kupolka, ktorá je presnou zmenšeninou tej pôvodne uvažovanej hlavnej. Edmund Lechner ani vežičku neukončil strmou špicatou kužeľovou strechou, ktorú nakreslil na už spomenutom skoršom projekte, ale vrcholcom prilbicového tvaru.
Kostol má vďaka organickým plynúcim tvarom trochu záhadnú zoomorfnú mystickosť aj v interiéri. Zvlnené rámovanie na miestach pod kupolou prechádza do zaujímavého motívu oblakov. Najpôsobivejšie pôsobia prvky maďarskej secesnej proveniencie sú stlačené masívne oblúky nad oboma vstupmi. Nesú ich dvojice už spomínaných stĺpov, ktoré sú veľmi podobné románskym stĺpom.
Interiér symbolizuje ružový altánok už podľa spomínanej legendy o dobročinnosti sv. Alžbety, ktoré dary pre chudobných sa ihneď v okamihu ohrozenia zmenili na kvety ruží.
Umelecké diela a relikvie
Nad vchodom do chrámu vidíte mozaiku s motívom legendy o sv. Alžbete s ružami, nad hlavným oltárom visí olejomaľba sv. Alžbety od Júliusa Túryho z r. 1911, na ktorej svätica rozdáva milodary chudobným.
Relikvie svätej Alžbety boli uložené s ostatkami sv. Klimenta Rímskeho, sv. Vincencie a sv. Teodory do hlavného oltáru. Nad hlavným oltárom je už spomínaný zavesený obraz sv. Alžbety rozdávajúcej milodary od Júliusa Túryho z roku 1911. Vysoké drevené svietniky po stranách oltára, zdobené ružami, vyhotovil oveľa neskoršie rezbár Jozef Dorosinyi.
Architekt Lechner situoval do interiéru šesť nástenných malieb. Na víťazný oblúk Baránka Božieho, do lode obrazy svätých Arpádovcov. Obrazy boli namaľované budapeštianskymi maliarmi Bezsédom a Zsillem.
Pri ľavom múre kostolnej lode stojí bočný oltár zasvätený španielskej vizionárke svätej Terézii. Zdobí ho polychrómovaný reliéf sediacej Madony s kľačiacou svätou Teréziou (dielo bratislavského sochára Alojza Rigeleho). V ľavom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduánskeho. Pri vchode na chór je drobný mramorový reliéf mladého Petra Szapáryho. Nika je pendatom valcovitej kazateľnice situovanej v protiľahlom rohu lode.
Ďalšie Kostoly sv. Alžbety na Slovensku
Kostolík sv. Alžbety postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála. Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom. To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne.
Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv.
Kostol sv Alžbety je veľmi dobre dostupný električkou, ktorá má blízko zastávku. Dopraviť sa sem môžete i na bicykli, alebo veľmi ľahko pešo z historického centra. Rehoľa alžbetínok prišla z Viedne do Bratislavy (vtedajšieho Prešporka,) na popud arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Ich činnosť smerovala najmä k starostlivosti o chorých a siroty.
Kaplnka sv. Michala v Košiciach
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.
Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď.
V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006.
Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova Veža v Košiciach
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner.
Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov.
To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo. V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912.
Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.