Rímskokatolícky farský kostol sv. Alžbety vdovy je situovaný uprostred námestia vo Zvolene a je jednou z najstarších stavebných pamiatok mesta. Farský kostol sa spája s najstaršou históriou Zvolena, ktoré si pripomína výročie obnovenia mestských privilégií.
Ústrednou dominantou námestia v meste Zvolen je prekrásny samostatne stojaci farský Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety z konca 14. storočia. Patrí k tunajším najstarším a najvýznamnejším kultúrnym pamiatkam. Hoci bol viackrát prestavaný, zachoval si svoj stredoveký ráz.
Počas svojej histórie bol viackrát prestavovaný, ale svoj stredoveký výraz si zachoval do dnes. Aj keď takmer každé obdobie zanechalo na tejto stavbe nezmazateľnú stopu, jeho stredoveký ráz môžeme obdivovať do dnes.
Kostol sa nachádza v historickom centre mesta Zvolen, takmer uprostred hlavného námestia (nám. SNP). Počas dňa je voľne prístupná bočná kaplnka Sedembolestnej P. Márie a podvežie kostola. V kostole bývajú pravidelné bohoslužby.
VEŽA KOSTOLA SV. ALŽBETY VO ZVOLENE
Vznik a rané obdobie
Ranogotický kostol sv. Alžbety vo Zvolene vznikol niekedy okolo pol. 13. storočia, ako pomerne veľký jednoloďový kostol s rovným dreveným stropom. Zvolen sa prvý krát spomína už v roku 1222 v listine zvolenského richtára Ditricha. Vznik kostola sv. Alžbety sa spomína v listine Bela IV. (kde okrem aj iných výsad, povoľuje Zvolenčanom voliť si farára).
Z tohto obdobia sa nám zachoval ranogotický portál v južnej stene lodi kostola, ktorý môžme datovať práve do obdobia okolo roku 1250. Ako ukázal pamiatkový prieskum v tom čase, teda v polovici 13. stor., tu stál neskororománsky kostol s cintorínom, z ktorého boli odkryté základy karnera.
Presný rozsah zachovania pôvodnej hmoty kostola, ako aj informácie o celom historickom vývoji tejto stavby, by zodpovedne odhalil až architektonicko-historický výskum, ktorý však ešte nebol vykonaný.
Gotická prestavba a ďalšie úpravy
V rokoch 1381 - 90 bola pôvodná neskororománska (ranogotická) stavba kostola prestavaná. V 14. storočí to bola iba jednoloďová stavba s rovným stropom v hlavnej lodi a polygonálne ukončenou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou. Ku svätyni bola na severnej strane pristavaná dnešná sakristia s malou kaplnkou. Tvaroslovné prvky v sakristii však naznačujú, že mohla byť postavená aj skôr (začiatok 14. storočia).
Niekedy v tomto období (okolo r. 1395) mohol vzniknúť južne od kostola aj gotický karner ("pohrebná kaplnka" kruhového pôdorysu s polkruhovou apsidou), ktorého základy odhalil nedávny archeologický výskum v roku 20... Presbytérium kostola bolo zaklenuté dnešnou krížovou rebrovou gotickou klenbou, ktorá však bola v roku 1859 zo statických dôvodov rozobratá a znova zaklenutá. Kostol pochádza z rokov 1244-1250 a pôvodná jednoloďová neskororománska, resp. ranogotická stavba kostola bola v rokoch 1380-1390 prestavaná do gotického slohu.
V priebehu 2. pol. 15. storočia bol ku severnej stene lode kostola pristavaný dvojpodlažný priestor, ktorého časť slúžila aj ako kráľovské oratórium (súkromná logia odkiaľ sa panovník účastnil na bohoslužbe) a ďalšia časť ako radnica. Spojenie medzi touto prístavbou a kostolom dnes dokladá už iba zamurovaný gotický portál na severnej stene lode kostola. Približnú podobu tejto prístavby z tohto obdobia nám približuje Willenbergova rytina Zvolena z roku 1596.
Stavebné úpravy v období protestantizmu
Stredovekú podobu kostola najviac zmenili stavebné úpravy z čias protestantizmu (obdobie približne medzi rokmi 1522 - 1673), kedy patril i zvolenský kostol, ako veľa iných, evanjelikom. Narastajúci počet veriacich zapríčinil okolo roku 1580 rozšírenie kapacity kostola o bočné empory, pričom zaklenuli aj hlavnú loď dnešnou hrebienkovou klenbou.
V roku 1648 bola pôvodná drevená povala nahradená renesančnou valenou klenbou. Pravdepodobne niekedy v tomto období pristavali na západnej strane aj mohutnú vežu s renes. vstupným portálom.
Krátko po tom, ako sa kostol opäť vrátil do rúk katolíkom dal bohatý mešťan a hrolivý katolík Jozef Ebecký k južnej stene kostola pristavať ranobarokovú kaplnku Sedembolestnej P. Márie. V tom čase pribudla pri južnej stene kaplnka Sedembolestnej Panny Márie spojená s kostolom románskym portálom.
Barokové a neskoršie úpravy
Na začiatku 18. storočia, značne poškodený kostol Rákocziho vojskami, získal počas prestavby barokovú nádstavbu veže s vežovými hodinami. V 18. stor. Pri renesančnej prestavbe premiestnili hlavný portál z južnej na západnú stranu a samostatnú zvonicu nahradili vstavanou vežou s dvoma poschodiami. K nim pribudlo tretie pri oprave, ktorá bola nevyhnutná po vypálení mesta ustupujúcimi kurucmi v roku 1708. Krov veže dostal barokový vzhľad. Týči sa do výšky 49 metrov s ochodzou vo výške 21 a pol metra. Na tento vyhliadkový balkón vedie vo veži točité schodište so 71 kamennými a 20 drevenými schodmi.
V interiéri sa do dnes zachoval iba drevený vypuklý parapet, ktorý rozširuje organovú emporu. Z kanonickej vizitácie, ktorú v roku 1713 vykonal zvolenský archidiakon Mikuláš Medňanský, sa dozvedáme o vtedajšej podobe kostola, najmä čo sa týka jeho interiéru.
V 19. storočí bol kostol neogoticky upravený, čo sa týkalo najmä interiéru - výmaľba, hlavný oltár atď. v tomto duchu dali v roku 1929 do kostola osadiť aj nový organ, ktorý stojí na mieste staršieho barokového organu.Veľký význam pre zvolenský kostol mal II. Vatikánsky koncil, po ktorom sa interier kostola zmenil do dnešnej podoby.
Posledná veľká zmena prišla až roku 1999, kedy bol celý interiér kostola novodobo vymaľovaný Mgr. P. Čambálom. V súčastnosti (rok 2012) sa dokončila úprava okolo kostola, čo zahŕňalo prezentovanie bývalých zaniknutých stavieb v areály kostola a vymenila sa aj časť strešnej krytiny.
Architektonické prvky a zaujímavosti
Stavbu charakterizuje jednoloďový gotický priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a s predstavanou vežou. K sakristii na východnej strane je pristavaná malá gotická kaplnka. V kostole sa zachovalo viacero gotických architektonických článkov - portály, lomené gotické okná.
Na južnej strane pristavali roku 1650 jednoloďovú kaplnku Piety, v ktorej je pekný barokový oltár Piety z roku 1693. Renesančné epitafy sú zo 16.a 17.storočia.
Medzi významné architektonické prvky a zaujímavosti kostola patria:
- Kamenárske stavebné prvky z najstarších čias kostola, ako napr. gotická klenba vo svätyni s kružbovými konzolami, alebo got. rebrové klenby v sakristii, neskorogotická rebrová klenba pod organovou meporou, alebo renesančný hl. vstupný portál v podveží kostola.
- Ranogotickú sakristiu zaklenutú rebrovou krížovou klenbou s menšou pristavanou kaplnkou tiež zaklenutou. Sú dohady, že tento priestor dnešnej sakristie, mohol slúžiť ako samostatná malá kaplnka. Každopádne jej rozšírenie o malý štvrocový priestor na východnej strane cez ktorý sa dnes vstupuje lomeným got. portálom do sakristie, vytvára nevšedný unikát.
- Kamenné renesančné epitafy. Nikodéma Sartoriusa - niekdajšieho evanjelického farára z roku 1595 ?, Timotea Stimela - zvolenského richtára z roku 1638 ?
- Barokový erb Zvolena, ktorý nesú dvaja anjeli na parapete organovej empory. Pravdepodobne je to súčasť bývalého hlavného oltára, ktorého podobu si vieme predstaviť iba vďaka kanonickej vizitácii. Ďalšia zvláštnosť je tá, že zvolenský mestský erb bol takmer totožný s uhorským erbom, preto interpretácia tohto diela môže byť aj celkom iná.
Z interiéru je zaujímavá masívna kamenná krstiteľnica z roku 1621 a dva renesančné epitafy so šľachtickými erbami. Hlavný portál kostola je neskororenesančný.
- románsko-gotický portál v južnej stene hl.
- renesančná krstiteľnica v lodi zo 16. stor.
- štukový terč vo vrchole renes. klenby v hl.
V kaplnke sa nachádzajú tri renesančno-barokové oltáre.
Zvolenská veža
Súčasťou kostola je aj 49m vysoká Zvolenská veža, ktorá bola postavená v druhej polovici 16. storočia. Veža kostola sv. Alžbety vo Zvolene by sa po rekonštrukcii mohla stať zaujímavým turistickým objektom. Na balkón veže sa dostanete točitým kamenným schodiskom, ktoré má 75 schodov. Veža má štyri balkóny, ktoré sú orientované na všetky svetové strany.
Na opravu, ktorá sprístupní vyhliadkovú ochodzu, treba ešte viac ako 25 tisíc €. Dekan zvolenskej farnosti požiadal o finančnú pomoc občanov mesta. Mesto Zvolen a rímsko-katolícka farnosť prejavili záujem sprístupniť vežu verejnosti, aby si mohli obyvatelia a turistickí návštevníci z vtáčej perspektívy bezpečne prehliadnuť jedno z najväčších námestí u nás.
Stáročia, ktoré ubehli od výstavby veže, sa podpísali na vzhľade schodišťa. Neodolal ani tvrdý kameň.
Ide o dokončenie rekonštrukcie kamenného schodišťa, opravu nosníkov, podláh a iných drevených častí veže, osadenie drevených dvier vo vstupe do veže a na balkón a napokon aj o zabránenie náletom holubov, ktoré znečisťujú interiér veže. Ide o práce v hodnote okolo 25 700 €, ktoré však farnosť ako majiteľ kostola k dispozícii nemá. Preto sa dekan Vojtech Nepšinský obrátil letákom na občanov Zvolena s prosbou o finančnú pomoc.
Karner
V rokoch 2005 a 2006 bol počas archeologického výskumu pri farskom Kostole sv. Alžbety vo Zvolene objavený a odkrytý gotický karner zo 14. storočia. V roku 2012 bola nad nimi postavená z dreva náznaková rekonštrukcia stavby.
Karnerovú Kaplnku Božieho tela postavili pri farskom kostole ako centrálnu stavbu niekedy okolo polovice 14. storočia. O jej založení sa píše v testamente vdovy Kateríny z roku 1395, v ktorom uvádza, že karner dal postaviť z vlastných zdrojov jej prvý manžel, zvolenský mešťan Pavol. V roku 1473 sa v mestskej knihe spomína oprava kaplnky.
V prípade zvolenského karneru išlo o stavbu menej zvyčajného šesťuholníkového pôdorysu. Vonkajší priemer lode je 9 m, vnútorný priemer suterénnej časti je 8 m. K šesťbokej lodi sa vo Zvolene pripájala z východnej strany neveľká svätyňa polygonálneho pôdorysu (vnútorný priemer je 2,8 m) a zo západnej strany prístavba kopírujúca tvar troch strán šesťuholníka.
Farnosť dnes
Farnosť sv. Alžbety vo Zvolene patrí medzi živšie farnosti v diecéze. Je tu množstvo ľudí, ktorí často a pravidelne pristupujú k sviatostiam. Je tu viacero rodín, ktoré sa snažia žiť kresťanským životom. Je tu hodne mládeže, ktorá žije duchovným životom. Robia tak aj mnohí študujúci na univerzite vo Zvolene, ktorí sú i z iných krajov Slovenska. Je tu rad vedeckých pracovníkov, osobitne z lesníctva, ktorí ako veriaci navštevujú bohoslužby.
V liturgii účinkujú viacerí ako lektori a viacerí ako rozdávatelia sv. prijímania, ktorí nosia sv. prijímanie chorým do domácností. Viacerí pracujú ako katechéti pri vyučovaní náboženstva na školách. Vo farnosti úspešne funguje aj Cirkevná škola sv. Dominika Savia.
tags: #rimskokatolicky #kostol #sv #alzbety #zvolen