Zlé veci, ktoré sa dejú v tomto svete - nešťastia, choroby, prírodné katastrofy, vojny - šíria strach, ale Pán Boh vládne nad týmto svetom. Aj mnohí ľudia, ktorí nikdy v Boha neverili, prichádzajú k Bohu, keď sú v ťažkej situácii. Keď sa k Bohu úprimne modlíme, On počuje naše modlitby. V Biblii je napísané: „K tebe, ktorý počuješ modlitbu, prichádzajú všetci.“ (Žalm 65,3) Hovor s Bohom o tom, čo prežívaš.
Ježiš je Boží Syn. Boh o Ježišovi povedal: „Kto verí v Syna, má večný život.“ (Ján 3,36). Večný život s Bohom sme stratili kvôli hriechu - neposlušnosti voči Pánu Bohu.
Pre mnohých ľudí je zložitou vecou na pochopenie, ako môže v niekom zároveň prebývať strach, radosť a spokojnosť. Strach a radosť nielenže môžu, ale musia vedľa seba existovať. Kombinácia strachu s radosťou sa nevyskytuje len v Starej zmluve. Nová zmluva varuje kresťanov pred všetkým, čo oslabuje schopnosť produkovať strach. Zdôrazňuje sa motivácia vychádzajúca z pozitívnych emócií, ako je láska a vďačnosť, pretože sa necítime komfortne, ak akýkoľvek druh strachu apeluje na naše obrátenie sa alebo rast vo svätosti. Mnohí kresťanskí lídri vedú svojich poslucháčov takým spôsobom, aby nikdy nezažívali akékoľvek nepohodlie pri rozjímaní nad Božou svätosťou, spravodlivosťou a súdom. Ignorovanie strachu, ktorý je založený na skutočnosti Božej svätosti a súdu, autori Biblie nezdieľajú.
Bertrand Russell sa vo svojej známej kritike kresťanstva zo začiatku 20. storočia zameral práve na strach. Argumentoval takto: „Myslím si, že náboženstvo je primárne a hlavne založené na strachu… Z neho sa plodí krutosť. Niet preto divu, že krutosť a náboženstvo idú ruka v ruke. Kresťania sa takisto boja strachu.
Biblia odhaľuje Boha ako zvrchovaného, mocného a Toho, kto má konečnú autoritu. Keďže je naším Stvoriteľom, patríme Mu a má plné právo nariaďovať, hroziť a súdiť. Táto skutočnosť je zaiste v rozpore s myšlienkami konečnej ľudskej autonómie a sebaurčenia. My chceme byť vo velení a určovať, čo by sme mali a nemali robiť. Tieto nároky však nejdú dohromady s realitou a ľudskými schopnosťami. Ak sa budeme hrať na Boha, zakaždým zlyháme.
Legitímna autorita však môže byť podrobená kritike a označená za neadekvátnu, panovačnú a krutú. V tej chvíli je rozhodujúci charakter a zámery toho, kto hrozí. Je krutý, pomstychtivý, neobjektívny, bezohľadný alebo milujúci, starostlivý a dobrotivý? Čo hrozbou zamýšľa? Božia láska voči nám je ústrednou témou celej Biblie. Keď sme boli ešte slabí a nespravodliví hriešnici, Boh prejavil svoju lásku skrze smrť Pána Ježiša za nás (Rimanom 5:8). Jeho láska voči vzbúrenému a padlému pokoleniu Ho motivovala poslať svojho Syna, aby nás zachránil (Ján 3:16). Boh nás chce svojimi varovaniami voviesť do pokánia, vytrvania a rastu v posvätení. Toto je tá cesta ku skutočnej radosti a pokoju.
Zdravá bázeň pred Bohom a radosť z Boha našej spásy nielenže môže ísť dohromady, ale musí. Nikdy nenájdeme v Bohu radosť, pokiaľ ochotne zotrvávame v nevyznanom hriechu. Ubezpečovanie sa o tom, že hriech nie je nebezpečný a na rozhodnutiach vlastne nezáleží, nás nevedie do úniku pred pokušením. Motivácia prichádza aj skrze rozpoznanie ohromného nebezpečenstva, ktoré hriech predstavuje. Tento strach však nie je oslabujúcim ani deštruktívnym, ale nabáda k priľnutiu ku Kristovi v dôvere. Takáto ustavičná závislosť vo viere vytvára nevysloviteľnú a nádhernú radosť. (1. Petra 1:8)
Vitajte, milí poslucháči při ďalšom pokračovaní úvah o praktickom živote kresťana. V minulom zamyslenie sme si povedali, že najväčšou prekážkou väčšiny veriacich, vo chvíli, keď majú príležitosť hovoriť s neveriacimi o viere, je strach, že nebudú mať vo vhodný okamih pohotovú a hlavne rozumnú odpoveď. To, čo by mohli povedať zvyčajne vedia až po skončení rozhovoru. A pretože sa niektoré otázky neustále opakujú, môžeme sa na ne týmto zamyslením aspoň trochu pripraviť. Ďalej sme zdôraznili, že by sme mali za všetkých okolností dodržiavať zásadu všeobecnej slušnosti, láskavosti, trpezlivosti a hlavne, nemali by sme sa s nikým hádať. Snažte sa trpezlivo načúvať, pýtajte sa doplňujúce otázky a veďte rozhovor tak, aby k rovnakému alebo podobnému záveru dospel aj ten, s ktorým hovor vediete.
Poďme sa pozrieť na časté otázky neveriacich:
- "Ja v Boha neverím".
- "Ako môže milujúci Boh poslať niekoho do pekla?"
- "Ak je Boh dobrý, prečo dopustí utrpenie nevinných ľudí?"
- "Čo bude s ľuďmi, ktorí o Kristovi nikdy nepočuli? Pošle ich Boh do pekla?"
- "Ja verím, že k Bohu vedie mnoho ciest".
- „Vždy som v Boha veril a snažím sa žiť dobrým životom.“.
Odpovede na Otázky Neveriacich
"Ja v Boha neverím"
Povedali sme si, že väčšina ateistov nepopiera existenciu Boha preto, že by sami dospeli logicky a racionálne k názoru, že ateizmus odpovedá najlepšie na otázky ako vznikol svet a život na tejto planéte. Ďalej sme si povedali, že mnohí slušní neveriaci odmietajú veriť v Boha, pretože mali zlú skúsenosť s tzv. kresťanmi a cirkvami.
"Ako môže milujúci Boh poslať niekoho do pekla?"
Povedali sme si, že ateista by sa takouto otázkou ani nemal zaoberať - pretože ten, kto v Boha neverí, nemá sa čoho báť. Ak je existencia Boha len ľudský výmysel, potom je aj peklo výmysel.
"Ak je Boh dobrý, prečo dopustí utrpenie nevinných ľudí?"
Povedali sme si, že ak Boh nie je, nikto nemá právo vynášať morálne súdy nad tým, čo vôbec zlo je. Ale ani ten, kto Boha z diania vylúči, problém zla nerieši.
Boh sa pred ľudstvom neskrýva, práve naopak, deň čo deň nám dáva príležitosť, aby sme mohli byť včas varovaní, že deň Božieho súdu sa blíži. Posledný súd bude patriť Mužovi, ktorého k tomu Boh určil, aby nám svojím životom dokázal nad akékoľvek pochybnosti, že Spasiteľom je Ten, ktorého Boh Otec vzkriesil z mŕtvych. To, kto akým metrom bude súdený je dané tým, koľko toho za života o Kristovi počul a poznal. Mnohí na vlastné oči videli zázraky, ktorými Boh Otec potvrdzoval pravosť Ježišovej služby. Mnohí o nich počuli, ale neuverili. Posledný súd predchádzajú mnohé milosrdné varovania skrze Božie dopustenie. Hospodin človeku neustále umožňuje robiť pokánie, aby skrze vieru unikol súdu a zahynutiu. Znovu vidíme, že Ježiš Kristus je kľúčom k pokániu a večnému životu.
"Čo bude s ľuďmi, ktorí o Kristovi nikdy nepočuli? Pošle ich Boh do pekla?"
Začnime tým, že Boh, teda pravý Boh, je úplne spravodlivý. Nikoho neodsúdi nespravodlivo, ale ako sme si už povedali, každého bude súdiť, podľa miery poznania, aké odmietol. Každému, bez výnimky bolo dané nejaké poznanie o existenci a vlastnostiach Boha, ale to, čo im bolo dané, svojím svedomím potlačili, pretože dali prednosť hriešne svojvôli.
Človek sa od počiatku stvorenia sveta, po tom, čo v skúške zlyhal, skrýva pred Bohom aj keď je Jeho večná moc a božstvo nad akúkoľvek pochybnosť viditeľné. Svet okolo nás, vo svojej dokonalosti a zložitosti nemôže byť výsledkom náhody, ani múdrej matky prírody, ale inteligentného zámeru.
"Ja verím, že k Bohu vedie mnoho ciest"
Ten, kto niečo také tvrdí si neuvedomuje, že svojím postojom dáva na obdiv svoju múdrosť a spravodlivosť a sám seba usvedčuje z nevery. Nepriamo hovorí: "Ja som tolerantný človek s otvorenou mysľou, ktorý rešpektuje rôznosť náboženstva a uznávam, že v každom z nich je niečo dobré. Zatiaľ čo ten, kto hovorí, že k Bohu vedie len jedna cesta, je netolerantný neznášanlivec, ktorý hovorí, že všetci, ktorí neuveria v Krista, sú na ceste do pekla. Takáto "tolerancia" stavia človeka nie len do úlohy sudcu, ale aj odsúdeného, pretože považuje duchovnú pravdu za subjektívnu a relatívnu záležitosť voľby. Ten, kto hlása toleranciu v mene rovnosti všetkých náboženských smerov, svojím postojom popiera absolútnu Pravdu. Kto si chce vybrať sám podľa svojho gusta, dáva svojvoľne prednosť Božiemu súdu a spravodlivosti.
Ak obe tvrdenia platia, potom k Bohu nevedie viac ciest, ale všetky cesty mimo Krista sú falošné. Ježiš je jediná a pravá cesta k Bohu a všetky ostatné cesty vedú do záhuby. Nikto si nemôže privlastniť štipku z učenia Ježiša, niečo z učenia Budhu alebo Mohameda a myslieť si, že spoločne dospejú k jedinému Bohu.
Mnohé lieky sú vydávané len na lekársky predpis a s poučením práve preto, že majú špecifické účinky. Ak teda Boh existuje ako večný Stvoriteľ vesmíru a Pán Ježiš Kristus prišiel na zem ako Boh v ľudskom tele, aby nám predstavil Otca, potom je Biblia jediná Pravda. Všetky ostatné náboženstvá a cesty k Bohu sú obyčajné ľudské špekulácie.
Bojujete s vierou? Ako sa dostať bližšie k Bohu: 5 krokov.
„Vždy som v Boha veril a snažím sa žiť dobrým životom.“
Kedykoľvek človek začne hovoriť sám o sebe a hovorí: ja sa snažím, ja robím, ja chodím, ja dávam, ja nikomu neškodím, ... a môžu to byť ľudia, ktorí do cirkvi pravidelne dochádzajú, aj tí, ktorí sa cirkvi z najrôznejších dôvodov vyhýbajú , zámenom JA dávajú najavo, že spoliehajú sami na seba a dúfajú, že budú po zásluhe odmenení. Takého človeka sa môžete spýtať "Ako dobrý musí človek byť, aby ho Boh prijal do neba?" Diskvalifikuje človeka 10 hriechov?, 100 alebo 1000? Máte predstavu koľkokrát ste sa proti Bohu prehrešil? Porušil ste niekedy Boží zákon? Nikdy ste neklamali? Ukradli ste niekedy niečo?
Na základe týchto dvoch prikázaní sme pred Bohom všetci VINNÍ. Na Boha často zabúdame a lásky k blížnemu preukazujeme pramálo. A čo viac, z Božieho pohľadu sme dokonca všetci vrahovia, pretože sa neustále na niekoho hneváme. Ohovárame, závidíme, stávame sa neverníkmi vo chvíli, keď nezaženieme hriešne myšlienky, ktoré vyvoláva v našej mysli všadepritomná nahota. Kto nie je schopný dodržať všetky Božie prikázania, je na tom rovnako, ako ten, kto porušil každé z nich, tak to hovorí Písmo. Akýkoľvek priestupok proti Božej svätosti je dostatočný dôvod na to, aby za neho človek niesol plnú zodpovednosť v súdny deň. Čím dlhšie žijeme, tým viac hriechov sa na našom účte "má dať - dal nazhromaždia"! Ak je dotyčný ochotný uznať, že Bohu nemá čo ponúknuť, otvára sa pred ním cesta pre dobrú novinu o tom, že naša jediná nádej a spása je v Kristovi. Premýšľajte o tom , milí poslucháči!
Jedna z možných odpovedí na pravdu, že naša úzkosť je zakorenená v nevere, znie takto: „S pocitmi úzkosti sa musím vyrovnávať takmer každý deň, a tak mám pocit, že moja viera v Božiu milosť musí byť úplne nedostatočná. Moja odpoveď na túto obavu je: Predpokladajme, že si na automobilových pretekoch a tvoj súper, ktorý si neželá, aby si závod dokončil, ti hodí na predné sklo blato. A neznamená to určite ani to, že si na nesprávnej závodnej dráhe. Ak by tomu tak nebolo, tvoj protivník - tvoj súper - by ťa neobťažoval.
Keď úzkosť udrie a rozmaže naše videnie Božej slávy a veľkosti budúcnosti, ktorú pre nás naplánoval, neznamená to, že sme neveriaci alebo že sa nedostaneme do neba. Pri prvom údere sa môže naša viera v Božie zasľúbenia drobiť a meniť smer. Či však zostaneme na správnej ceste a pretneme cieľovú pásku, závisí od toho, či z milosti dáme do pohybu proces odporu - či budeme bojovať proti nevere úzkosti. Nehovorí: „Nikdy nezápasím so strachom.“ Strach zaútočí a boj sa začína.
Biblia nepredpokladá, že skutoční veriaci nebudú mať úzkosti. Namiesto toho nám Biblia hovorí, ako máme bojovať, keď udrú.
Biblické Citáty
| Citát | Referencia |
|---|---|
| „K tebe, ktorý počuješ modlitbu, prichádzajú všetci.“ | Žalm 65,3 |
| „Kto verí v Syna, má večný život.“ | Ján 3,36 |
| "Boh sa pred ľudstvom neskrýva, práve naopak, deň čo deň nám dáva príležitosť, aby sme mohli byť včas varovaní, že deň Božieho súdu sa blíži." | Zjavenie Jána |
