Prešov, tretie najväčšie mesto Slovenska, je známe svojimi historickými pamiatkami, ktoré sa rozprestierajú okolo Hlavnej ulice. Ústrednou dominantou mesta je Kostol sv. Mikuláša s vysokou regotizovanou vežou.
Hlavná ulica v Prešove s Kostolom sv. Mikuláša
Historické pamiatky Prešova sa rozprestierajú sa okolo Hlavnej ulice, ktorej radovú zástavbu poznačil v roku 1887 požiar. Medzi ďalšie pamiatky Prešova patrí napríklad Klobušického palác, mestská reduta, súbor budov Čierny orol, Rákocziho palác (vlastivedné múzeum s expozíciou hasičstva na Slovensku), Neptúnová fontána, radnica a súkromné múzeum vín, Katedrála sv. Jána Krstiteľa z 18. storočia, Námestie legionárov a Divadlo Jonáša Záborského, Bosáková banka, Caraffov dom - bývalá mestská väznica, vodná bašta, mestské hradby, budova Župného domu, právoslávny chrám Alexandra Nevského s typickými cibuľovými kopulami, židovská synagóga a palác Pulských (divadlo Alexandra Duchnoviča). Do parčíka v centre mesta pribudla busta cisárovnej Alžbety, ktorú poznajú ľudia pod menom Sissi. V meste sídli najstarší futbalový klub na Slovensku - Tatran Prešov.
Šarišský región a Prešov
ŠARIŠSKÝ REGIÓN tvoria okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov a Svidník. Zo západnej a juhozápadnej strany hraničí región so Spišom na východe siaha po severný Zemplín, na juhovýchode susedí s Abovom. Región Šariša je mierne hornatý, pričom nížinné oblasti sa pravidelne striedajú s pohoriami. Južnou časťou Šariša - Košickou kotlinou - viedla kedysi obchodná cesta Via regale (kráľovská cesta), ktorá spájala Čierne more a Baltské more. Región Šariš je tvorený povodiami riek Torysa, Topľa a Ondava. Preteká ním i rieka Poprad a Hornád. Na juhozápade sa rozprestiera Šarišská vrchovina. Historickým centrom Šariša bol Šarišský hrad , od roku 1647 Prešov. K najnavštevovanejším mestám oblasti patrí Bardejov , ktorý je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a centrum regiónu - Prešov . Prešov je tretie najväčšie mesto Slovenska.
V regióne sa nachádza niekoľko hradných komplexov ako Kamenický hrad, Kapušanský hrad, Hrad Plaveč, Hrad Šebeš, Zbojnícky hrad, Šarišský hrad, Bodoň, Hanigovský hrad, Zborovský hrad a hrad Lipovce. Poväčšine ide o zrúcaniny. K charakteristickým pamätihodnostiam Šariša patria drevené kostolíky. V letných mesiacoch je najnavštevovanejším miestom dovolenkárov vodná nádrž Domaša. Nádherné prírodné scenérie, kultúrne pamiatky, špecifický folklór s rusínskymi prvkami, ako aj stále sa zvyšujúca úroveň služieb v oblasti cestovného ruchu sú prísľubom príjemne strávených chvíľ. Za zmienku stoja aj pamiatky technického charakteru ako soľné bane v Prešove Solivare alebo Opálové bane pod Dubníkom. Boje počas 2. svetovej vojny pripomína viacero vojenských pamiatok v okolí Duklianskeho priesmyku. Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím, ktoré ostatní Slováci rozpoznajú na prvé počutie, a dotvárajú nevšedný kolorit tohto územia.
Požiare v histórii Prešova
Požiare predstavovali hrozbu pre jestvovanie spoločenstva ľudí žijúcich vo vnútri mesta, ale aj v jeho najbližšom okolí. Ohrozovali životy a zdravie obyvateľov, poškodzovali a ničili ich majetok a narúšali ekonomicko-sociálne väzby mestskej komunity. Množstvo budov a domov postavených z dreva sa ľahko stávalo obeťou plameňov. Dôležitú úlohu v negatívnom slova zmysle zohrávala nepozornosť obyvateľov a mnohokrát slabé bezpečnostné opatrenia, výnimkou neboli ani podpaľačské útoky adresované konkrétnej osobe alebo celému mestu.
Vďaka kráľovským privilégiám, nebývalému rozvoju obchodu i remeselnej výroby stal sa Prešov už v období stredoveku významným hospodárskym, politickým, vojenským a kultúrno-vzdelávacím centrom. Mestu sa však v jeho dlhodobej histórii nevyhli ani tragické udalosti. Okrem vojenských akcií mu najviac uškodili morové epidémie a nespočetné ničivé požiare, ktoré v priebehu niekoľkých hodín dokázali ohroziť majetok i životy chudobných aj zámožných obyvateľov. Keďže prevládali budovy s ľahko zápalnými strešnými krytinami, vo dvoroch sa uskladňovali krmoviny, slama a rôzne suroviny remeselníkov a obchodníkov, čo zvyšovalo nebezpečenstvo požiaru. K tomu sa pridružoval nedostatok vody, s čím zápasilo mesto od najstarších čias.
Prvý požiar, o ktorom sú archívne záznamy, bol v roku 1418. Podľa slov kráľa Žigmunda domy zhoreli až do základov, z čoho sa dá usudzovať, že prevažovali stavby z dreva. Pri požiari v roku 1441 zhorel Kostol sv. Ladislava. Za vystopovanie podpaľača požiaru roku 1500, bol odmenený maliar Peter a osoba menom Bernat 64 denármi. Požiar v máji 1504 zničil na hlavnej ulici 40 domov, takže stavebné práce v tom čase na výstavbe Kostola sv. Mikuláša na určitý čas nepokračovali. Roku 1526 Prešov spolu s predmestiami úplne vyhorel, preto kráľ Ľudovít II. na dobu 12 rokov oslobodil mesto od všetkých daní. Rozsiahly požiar, ktorý spôsobil mestu veľké škody roku 1554, donútil kráľa Ferdinanda I. listinou vydanou 1.12.1554 oslobodiť postihnutých na štyri roky od všetkých daní. Od daní na osem rokov boli panovníkom Maximiliánom II. oslobodení obyvatelia mesta, ktorých poškodil požiar v r. 1566. Ďalší požiar sa spomína v roku 1583. Od blesku zachvátil požiar Prešov na Veľký piatok roku 1643. Významný český exulant Jakub Jakobeus pri tejto príležitostí predniesol kázeň Pascha lachrimosum... Nasledovali požiare v rokoch 1672 a 1678. Roku 1679 pri hornej bráne zhorelo 20 domov. Čo nezničil požiar, to dokončil mor. Mesto vtedy stratilo približne tritisíc obyvateľov. Na Popolcovú stredu 7. 3. 1696 zhorela takmer polovica mesta. Pridružil sa k nemu opäť mor, Nažive ostala len polovica obyvateľstva. Požiare v rokoch 1711, 1714 a 1720 vypukli v krátkom časovom rozpätí. Pri poslednom z nich vyhorelo kolégium, bolo zničených 32 domov, 2 kostoly a budova mestských kúpeľov. Roku 1763 následkom požiaru vybuchol mlyn na pušný prach a poškodil budovy ležiace v jezuitskej záhrade, ktorá bola pod dnešnou budovou Tesca smerom k železničnej trati. Mali v nej tiež včelín a rybník. 5. júla 1788 vypukol požiar v kláštore minoritov pričom všetky domy na Hlavnej ulici zhoreli, vrátane Kostola sv. Mikuláša. Pripomína to dátum požiaru nad jeho severným vchodom: 1788 DIE 5 JULY. Keďže roku 1787 Jozef II. zrušil kláštor minoritov v Prešove, rozšírila sa správa, že kláštor podpálili sami minoriti z pomsty a sfanatizovaný dav tiahol do budovy kláštora, kde našli iba jedného bezvládneho rehoľníka, ktorému však neublížili.
7. februára 1820 zhorela strecha evanjelického kolégia. Požiar vznikol od komína, v susedstve ktorého učiteľ Szenowitz mal uskladnené svoje seno. Prešovská ochotnícka divadelná spoločnosť, ktorej členmi boli výlučne katolíci 12. marca tohto roku odohrala divadelnú hru Kotzebueho Die falsche Scham (Falošná hanba) a čistý výťažok vo výške 200 forintov odovzdali do rúk dozorcu kolégia. Ďalšie ničivé požiare zaznamenávame v rokoch 1835, 1841 a 1845. Posledný požiar zničil mesto tak, že na jeho obnovu museli pozvať tesárov aj zo susedných miest. Zhubné požiare vážne narúšali finančný rozpočet mesta. Suma za opravy v roku 1846 činila 4154 zlatých. Túto čiastku pre neschopnosť mesta musel uhradiť štát. Nasledoval požiar františkánskeho kostola roku 1870, pri ktorom bol zničený hlavný oltár. O šesť rokov neskôr vypukol veľký požiar na Slovenskej ulici, našťastie bolo bezvetrie a zhorelo iba 10 domov. Podľa týždenníka Felvidék pri hasení nastal zmätok, k dispozícii nebola ani voda, preto časopis neskôr súril založenie dobrovoľného hasičského zboru v Prešove. Pri požiari roku 1886 bola silne poškodená veža Kostola sv.
Tragický požiar Prešova v roku 1887
Avšak požiar s najtragickejšími následkami pre mesto v jeho histórii vypukol v piatok 6. mája 1887. Pamätný deň - požiar Prešova 6. Požiar s najtragickejšími následkami pre mesto v jeho histórii vypukol v piatok 6. mája 1887 o 10. Zhorelo skoro celé mesto, oheň úplne zničil niektoré ulice. Zhoreli takmer všetky významné budovy a stavebné pamiatky (farský Chrám sv. Mikuláša, evanjelický a. v. Chrám sv. Trojice, evanjelické kolégium, stará mestská škola, reduta - dnes Čierny orol a PKO, župný dom, františkánsky kostol s kláštorom, synagóga na Konštantínovej ulici a i.). Na cintoríne zhoreli všetky krypty a kríže, na hlavnej ulici gaštany. Požiaru padlo za obeť 7 osôb, ďalších 100 osôb bolo ťažko ranených. Celková škoda presahovala 2 mil. zlatých.
Vznikol na Jarkovej ulici v dome č. 362, ktorého majiteľom bol Andrej Hortulányi. Zhorelo skoro celé mesto. Okrem 482 budov zhoreli na cintoríne všetky krypty a kríže, na Hlavnej ulici gaštany. Požiaru padlo za obeť 7 osôb, ďalších 100 osôb bolo ťažko ranených. Požiar vypukol o 10. hodine dopoludnia, avšak o hasení a zachraňovaní možno hovoriť až v neskorých odpoludňajších hodinách, keď na telegrafickú výzvu poslali z Košíc jednu striekačku a zvláštnym vlakom pricestovalo 16 vycvičených hasičov, ktorí vynaložili nadľudské sily na zastavenie a lokalizovanie požiaru. Veľkú prácu vykonali hasiči z Veľkého Šariša a Solivaru, ktorí sa ešte pred Košičanmi snažili zabrániť šíreniu požiaru. Asistovalo aj vojsko z Košíc, Prešova a Sabinova, ktoré v odpoludňajších hodinách, v noci a počas ďalších dní neúnavne pracovalo pri lokalizovaní, záchrane a odstraňovaní trosiek.
K najvzácnejším fotografickým dokumentom zachycujúcim následky skazonosného požiaru Prešova 6. mája 1887 patria fotozábery významného prešovského fotografa Karola Divalda st.. Oheň vypukol na Jarkovej ulici v Hortulányiho dome č. 362. Ako najpravdepodobnejšia verzia jeho vzniku sa uvádza neustrážený horiaci popol. Silný vietor a nedostatočné množstvo vody pre striekačky spôsobili rýchle šírenie ohňa napriek tomu, že vtedajšie stanovisko hasičov bolo vzdialené iba sto krokov. Za krátky čas horela budova súdu, župný úrad, mestský dom, kolégium, evanjelický kostol, sporiteľňa, ľudová banka, veľká sála Reduty /Čierny orol/, vojenská nemocnica, synagóga a cintorín. Hustý dym, oheň a nesmierna páľava znemožňovali akékoľvek záchranné práce. Do obrovského rachotu, ktorý spôsobovali padajúce strechy a horiace klady, sa miešal krik zranených ľudí a plač matiek hľadajúce svoje stratené deti. Následky požiaru boli katastrofálne. Spolu aj s vedľajšími prístavbami zhorelo 600 budov. Dnešná Hlavná ulica, Slovenská a Ulica sv. Márie /Konštantínova/ ľahli popolom. Na cintoríne zhoreli krypty, ba aj väčšie drevené kríže, na Hlavnej ulici gaštany. Podarilo sa zachrániť divadlo a zo zničeného kolégia vyniesť 45 000 zväzkov kníh. Požiar si vyžiadal sedem mŕtvych a vyše sto ranených. Mestská rada na svojom zasadnutí 12. mája 1887 navrhla 6. máj 1887 zapísať do mestskej kroniky ako smútočný deň. Zábery z veže Konkatedrály sv. Mikuláša sú jedinými známymi dokladmi tejto tragédie spôsobenej ľudskou nedbanlivosťou.
Miestne noviny Eperjesi Lapok (Prešovské noviny, roč.1887, č.30) konštatovali, že príčinou rozsiahlej katastrofy bol malý počet hasičov, nedostatočná podpora hasičstva, zlé technické vybavenie a nedostatok vody pre striekačky. Dážď prišiel, až keď zhubný požiar dokončil svoje dielo. Pršalo potom štyri týždne. Celková škoda presahovala 2 mil. forintov. Následkami požiaru sa zaoberal aj uhorský snem. Cisár František Jozef odpustil platenie daní a z vlastnej pokladne vyplatil mestu 10 tisíc forintov. Pomáhali všetky vrstvy obyvateľstva, ba aj tí najchudobnejší. Robotníčky košickej tabakovej továrne zozbierali 600 zlatých, robotníci Veľkošarišského mlyna 556 zlatých. Spomenieme tiež zásluhu spisovateľa Móra Jokaiho, ktorý podnietil vydanie almanachu Segitség (Pomoc), do ktorého prispelo vyše 100 významných maďarských literátov a 50 výtvarných umelcov. Výťažok z neho bol venovaný v prospech požiarom postihnutých miest Nagy-Károly, Törockö a Prešov. Za pomoc, ktorú poskytol mestu, bol zvolený za čestného občana mesta Prešova. Do Prešova pricestoval 1. júla 1888, aby prevzal diplom o čestnom občianstve.
Častý výskyt požiarov, ktoré v priebehu stáročí postihli Prešov vyvolávajú otázku, aké opatrenia jeho obyvatelia a predstavení urobili, aby minimalizovali často katastrofálne následky tohto živlu na hospodársky a kultúrno-spoločenský rozvoj mesta. Je to však už ďalšia rovnako zaujímavá a významná téma.
Text: Mgr. Igor Lazorík - KM PO.
TATRAN V SLOVNAFT CUPE KONČÍ (Prešov)
Tabuľka: Prehľad požiarov v Prešove
| Rok | Opis udalosti |
|---|---|
| 1418 | Domy zhoreli až do základov. |
| 1441 | Zhorel Kostol sv. Ladislava. |
| 1504 | Zničených 40 domov na hlavnej ulici. |
| 1526 | Prešov úplne vyhorel, oslobodenie od daní na 12 rokov. |
| 1554 | Rozsiahly požiar, oslobodenie od daní na 4 roky. |
| 1566 | Požiar, oslobodenie od daní na 8 rokov. |
| 1788 | Požiar v kláštore minoritov, zhoreli domy na Hlavnej ulici vrátane Kostola sv. Mikuláša. |
| 1887 | Najničivejší požiar v histórii mesta, zhorelo takmer celé mesto. |
Kostol sv. Mikuláša v Prešove