Objavte Fascinujúcu Históriu a Kultúrne Poklady Farnosť Šarišské Michaľany!

Farnosť Šarišské Michaľany má bohatú históriu, ktorá sa prelína s históriou samotnej obce Šarišské Michaľany. Obec vznikla pri kostole sv. Michala a po tomto patrónovi má aj pomenovanie.

Názov obce sa v priebehu storočí menil:

1248: Szent Mihaly
1773: Mihalyany
1786: Mihalane
1920: Michaľany
1927: Michaľany nad Torysou
Od 1960: Šarišské Michaľany

Dominantou blízkeho okolia Šarišských Michalian je Šarišský hrad s nadmorskou výškou 570 m, pochádzajúci z 13. storočia.

Šarišský hrad

Kostol svätého Michala Archanjela

Kostol svätého Michala je rímskokatolícky farský kostol v Šarišských Michaľanoch. Prvá zmienka o michalianskej farnosti je z roku 1248. Prvá zmienka o kostole sv. Michala Archanjela je zo 14. storočia - v roku 1314 tu stál románsky kostol. Pôvodný románsky kostol sv. Michala pochádzal z 11. - 12. storočia. V roku 1961 bola pôvodná stavba úplne zničená.

Súčasný kostol bol postavený na jej základoch v roku 1785 podľa románskeho vzoru - oblúkovité okná, klenby a polkruhové sanktuárium. Terajší kostol bol postavený na základoch starého kostolíka v r. 1785 podľa románskeho vzoru - oblúkovité okná, klenby a polkruhové sanktuárium. Terajšie zariadenie chrámu je zo 17. storočia a 20. storočia. Najstaršie sochy v chráme sú socha sv. Jána Krstiteľa so soškou Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

K umeleckým vzácnostiam kostola patrí baroková monštrancia a kalich z 18. storočia, z dielne levočského majstra Jána Szilassyho. Do roku 1916 bolo v kostole starobylé medené lavatórium z roku 1766, s vyobrazením Rákocziho erbu na držadle (teraz v Národnom múzeu v Budapešti). Okenné vitráže boli vyrobené za pôsobenia veľadôstojného pápežského preláta Msgr. Melichara Zeleného. Rekonštrukcie kostola, hlavne výmena strechy sa začala po príchode duchovného otca Antona Lesníka. Podľa zaužívaných zvyklostí mal patronát nad kostolom najvýznamnejší zemepán obce Gejza Pulszký.

Kaštieľ a kaplnka

Na mieste kaštieľa stála už v 15. storočí zemianska kúria. V rokoch 1585-1642 bola prebudovaná na renesančný kaštieľ. Je to prízemná budova so 4 nárožnými baštami. V 16. storočí patrila zemanom Darholcovcom a Rakaczayovcom. Títo zemania tu dali v roku 1585 postaviť kuriu, ktorá bola po stavebných úpravách prebudovaná na renesančný kaštieľ.

Majiteľom kaštieľa a veľkej časti pozemkov bola v 17. až 19. storočí rodina grófa Szirmaya, potom grófa Péchyho a velkostatkára Gejzu Pulszkého. Jeho vnútrajšok je bohatý na dekoratívne prvky, najviac zaujme baroková štuková výzdoba stropu v jednej z miestností. V budove dnes sídli obecný úrad.

Súčasťou kaštieľa je baroková kaplnka, ktorá vznikla počas barokovej prestavby v r.1736 pristavením k rohovej veži. Fasáda kaplnky má typický barokový dekor s bohatou štukovou výzdobou a barokovým štítom. Nad vchodom je nástenná maľba sv. Floriána a slnečné hodiny. Interiér kaplnky zdobia nástenné maľby. Najpozoruhodnejšia je maľba ukrižovanej ženy.

Kaplnka je súčasťou starobylého kaštieľa. Jeho základy pamätajú časy tatárskeho pustošenia v roku 1241, keď panovník Belo IV. z obavy pred ďalšími vpádmi podporoval financiami šľachtu a veľmožov, aby stavali kamenné hrady, čo by Tatárom vzdorovali. V historickej šarišskej župe tak postavili asi 90 dedinských kúrií, kaštieľov a zámkov, medzi inými aj v Šarišských Michaľanoch. Tamojšiu stavbu neskôr upravili v renesančnom štýle, charakteristickom pre dedinské kaštiele východného Slovenska.

Ku kaštieľu okolo roku 1736 pristavil gróf Tomáš Szimay nevelkú barokovú kaplnku sv. Kríža, v ktorej sa zachovali pozoruhodné nástenné malby. Najzaujímavejšie spomedzi nich je freska s nezvyčajným motívom ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Po obnovení jej interiéru sa dňa 12. decembra 1999 konala posviacka za účasti terajšieho emeritného biskupa Mons. Jána Hirku.

Kaštieľ v Šarišských Michaľanoch

Cirkevné dejiny

Z desiatku, ktorý dostávala od poddaných cirkev, putovala štvrtina miestnemu farárovi, druhá zemplínskemu arcidiakonovi a zostávajúca polovica jágerskému biskupovi. Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice. Tak vznikli pri vyberaní tohto pápežského desiatku veľmi cenné registre z rokov 1332 - 1337, ktoré dokumentovali vtedy existujúci stav rímskokatolíckych farností v Zemplínskej župe i v hornom Uhorsku /na Slovensku/. /Uličný, DOZŽ, 2001, s.686/ Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.

Prvé poznatky o existencii kostola v Novej Ville sú z rokov 1332 - 1337, keď vyberači pápežských desiatkov zanechali záznam o tom, že v dedine existoval kostol, v ktorom vysluhovali Sväté omše farári Ján /“Johannes de Nova Villa“/ a vikár Mikuláš /“Nicolas vicarius de Nova Villa“/. V texte uvedeného registra sa okrem názvu sídla Nova Villa používajú aj ďalšie, ako „de Wyfolu“ a „de Vyuola“, čo naznačuje, že dedina nemala ešte ustálené pomenovanie, a preto sa vyskytovalo v rôznych obmenách. Všetko nasvedčuje tomu, že rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.

Od 28. novembra 1993 sa za pôsobenia o. Vojtecha Boháča slúžia sväté liturgie vo východnom obrade. Veriaci spolu so správcom farnosti o. Sväté liturgie sa konajú pravidelne v nedele, vo sviatky a tohto času aj 2x v týždni. Zúčastňujú sa ich veriaci západného obradu i východného obradu. O duchovné potreby veriacich sa v súčasnosti starajú: o. ThLic.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Životné osudy kňazov, ktorí výrazne vstúpili do duchovného života rímskokatolíckych veriacich v Slivníku /Silvaši/:

Andrej Novotný /1778 - 1780/ zomrel 6. januára 1781.
Adam Vitlinský (1781- 1783): narodil sa 9.12.1754 v Košiciach, zomrel 28.11.1823 vo Forró.
Štefan Jelenffy prišiel do Szilváša v jeseni roku 1783.
Stanislav Vornáč sa stal farárom v Szilváši roku 1790. Počas jeho pôsobenia bola pristavaná k farskému kostolu namiesto drevenej kamenná veža. Vo farnosti pôsobil do jesene 1797.
František Vajnarovits sa narodil 9.9.1772 v Kurime, okres Bardejov, zomrel 20.3.1819. Pôsobil roku 1795 ako kaplán v Užhorode. Po prechodnom pôsobení v Humennom /1797/ sa stal kňazom v Silvaši /1797-1812/, odkiaľ odišiel do Sabinova /1812-1819/. V rokoch1813-1816 excurrendo Šarišské Michaľany.
Ján Zsiffcsay sa narodil 6.12.1784 v Hodkovciach na Spiši, zomrel 19.11.1837. Pôsobil: 1808 - kaplán Nižný Medzev,1809 - nemecký kaplán v Prešove, 1811- 1812 - administrátor Hubošovce, 1812 - 1817 - farár Slivník, december1817-1837 - administrátor - farár Červenica, prísediaci súdnej tabule Sabolčskej stolice /Szabolcs megye/.
Ján Henn sa narodil 23.10.1790 v Bočiari, zomrel 3.10.1833. Vyše dvanásť rokov /1817-1829/ bol farárom v Szilvási /Slivníku/.
Jozef Dollák sa stal silvašským farárom roku 1829. Zomrel roku 1838 a pochovali ho v krypte patrónov.
Ľudovít Dick bol v rokoch 1838 - 1848 farárom - administrátorom v Silvaši /Slivníku/ a prísediacim súdnej tabule Abovskej a Šarišskej stolíc.
Eduard Kaczvinszký pôsobil v Silvaši /Slivníku/ v rokoch 1848 - 1857.

Pri analýze života rímskokatolíckej cirkvi v obci nemožno vynechať ani kňazov pôsobiacich v tejto farnosti po roku 1951, teda po odchode dlhoročného tamojšieho kňaza Vojtecha Sedláka. Predstavme teda tých, ktorí prišli po ňom a rozhodujúcou mierou ovplyvnili ďalší duchovný život rímskych katolíkov v Slivníku.

Karol Džupina / nar. 22. 12. 1919/ pôsobil ako farár v Slivníku v roku 1951 a pôsobil tam necelé dva roky. Zomrel 14. februára 1999 v Raslaviciach.
František Šárocký /nar. 1. 12. 1924, Petrovany/. Zomrel 13.8.1988 v Prešove, pochovaný v Petrovananoch. Administrátorom v Slivníku sa stal roku 1953.
František Cicholes /nar. 23. 3. 1919, Košice - Barca, zomrel 23. 9. 2005 v Haniske/. Slivnickým farárom bol veľmi krátko, od 1.6.1954 do 12. 6. 1954, keď bol zatknutý a väznený.
Roman Blaščík /nar. 5.1.1919 Chicago (USA)/ Do Slivníka nastúpil ako administrátor v januári 1954 a v kňazskej službe tam pôsobil dva roky. Zomrel 25. decembra 1979.
Ján Glinský /nar. 12. 5. 1911 v Stropkove/ Do Slivníka nastúpil na uprázdnené kňazské miesto roku 1956 a pôsobil tam vyše štrnásť rokov. Zomrel 20. novembra 1996 a pochovaný je v Stropkove.
Ján Záles, Rozár OP /nar. 27.1.1919 Košice - Myslava, zomrel 17. 5. 1999, Košice/ Od roku 1970 nastúpil ako administrátor do Slivníka, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku roku 1993.
Mgr. Jozef Mager /nar. 1. 1. 1957 v Bardejove/ Roku 1993 nastúpil na svoje prvé farárske miesto do Slivníka. Po desiatich rokoch pôsobenia v Slivníku bol preložený roku 2003 do obce Turany nad Ondavou.
Mgr. Igor Čellár /nar. 28. 9. 1967 v Sečovciach/ Na prvé kňazské miesto nastúpil roku 1997 v Haniske.

Desiatky a cirkevná správa

Prvé písomné záznamy o cirkevných dejinách obce sú zachované z tridsiatych rokov 14. storočia, keď silvašskí podaní odovzdávali desiatok do pápežskej pokladnice. Popri dani kráľovi odovzdávali títo poddaní v 14. storočí aj cirkevný desiatok jágerskému biskupovi, zemplínskemu arcidiakonovi a miestnemu farárovi. Z desiatku, ktorý dostávala od poddaných cirkev, putovala štvrtina miestnemu farárovi, druhá zemplínskemu arcidiakonovi a zostávajúca polovica jágerskému biskupovi. Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice.

Tak vznikli pri vyberaní tohto pápežského desiatku veľmi cenné registre z rokov 1332 - 1337, ktoré dokumentovali vtedy existujúci stav rímskokatolíckych farností v Zemplínskej župe i v hornom Uhorsku /na Slovensku/. Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.

Zaujímavé citáty z knihy Mon. Vat. hist. regni Hungariae:

Mikuláš, kňaz (kostola) sv. Michala, prísažne odhadol desiatok za (svoje) benefícium na 19 grošov, ktoré zaplatil a je zo Šarišskej župy.
Gregor, kňaz z Ostrovian (teraz fil. far. Šarišské Michaľany), prísažne vypovedal, že desiatok z jeho benefícia nie je viac ako 12 grošov, ktoré zaplatil.
Pán Mikuláš z (kostola) sv. Michala zo Šarišských Michaľan prísažne zaplatil 20 grošov.
Juraj, (kňaz) z Ostrovan (teraz filiál. far. Šarišské Michaľany) zaplatil 10 grošov.
(Kňaz) z Šarišských Michaľan zaplatil 7 (grošov).
(Kňaz) z Ostrovan (teraz filiál. far. Šarišské Michaľany) zaplatil 5 (grošov).
(Kňaz) z (kostola) sv. Michala zo (Šarišských Michaľan) zaplatil 8 (grošov).
Tiež (kňaz) Ostrovan (teraz filiál. farnosti Šarišské Michaľany).

Citáty z knihy Trochta, J.: Zoznam stredovekých fár na Sl., XVI.:

OSTROVANY, (o. 0-209/104: Osztrópataka. Schem. 82: Ostroviany, (zf), fara: Ňaršany, (str. 81-teraz Ražňany). Dedina "Ostropathaka" mala r. O starobylosti prestavaného kostola svedčí aj staré jeho patrocínium sv. Kozmasa a Damiana. O fare máme záznam v dikálnom výkaze kňazov z r. 1543, (Oztropataka).(1) Ostropotoka, (1248);(2) poss. regia Ostropatak, (1390).(3)
ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY, (o. a) 208: /Nicolaus sacerdos Sancti Michaelis... 0-203/81: Szentmihály. Schem. 88: Michaľany nad Torysou. Patrocínium kostola sa zachovalo doteraz. "Parochialis plebanus de Szentmihaly", (1493).(2) Fara dediny "Zent Myhaly", (1543).(3) O kostole je zmienka v istej metačnej listine z r. 1314,(...ad quandam antiquam metám contra ecclesiam beati Michaelis Archangeli...). "Villa episcopalis Szent Mihaly",(1248);(5) "Possessio regalis Zenthmihal", (1403);(6) "Zenthmimihal" s 28 portami, (1427). Nemenovaný farár z Michalian sa vyskytuje aj r.

Požehnanie obnovenej Kaplnky sv. Kríža

tags: #farnost #sarisske #michalany #znak