Šaštín je v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne.
ŠAŠTÍN patrí medzi najstaršie obce na Slovensku. Prvá zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1218 pod názvom Saswar. Už v tom čase bol Šaštín sídlom archidiakona. Obec bola majetkom Stibora a od konca 15. storočia patrila Czoborovcom. K tomuto obdobiu sa viaže aj vznik pútnického miesta v Šaštíne.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
Neďaleko šaštínskeho zámku Czoborovcov na strome visel obraz Panny Márie, ku ktorej sa ľudia prichádzali modliť. Medzi nimi aj Angelika Bakičová, rod. Czoborová, manželka Imricha Bakiča de Ande, ktorý žil neusporiadaným životom. Vo svojich modlitbách pri obraze prosila Pannu Máriu o pomoc. Jej prosby boli v roku 1564 vyslyšané a jej manžel sa zmenil. Na znak vďaky dala vyhotoviť sochu Panny Márie Sedembolestnej. Sochu uložili do trojhrannej kaplnky postavenej pri mieste, kde sa Angelika chodievala modliť.
Vývoj pútnického miesta
- 1564: Začiatok pútnictva. Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej.
- 1654: Sochu preniesli do zámku počas tureckých vojen.
- 1710: Socha bola znova uložená do kaplnky.
- 1732: Sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole. Vyhlásili sochu za zázračnú.
Počas tureckých vojen (1654) sochu preniesli na zámok. V roku 1710 ju znova vyniesli a uložili v kaplnke. Ľud sa k nej chodieval modliť a rozširovali sa chýry o zázrakoch pri uzdravovaní ľudí na tele i duchu. Preto sochu 25. augusta 1732 dali preniesť do Loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí.
Vtedajší arcibiskup Esterházy vymenoval komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jánom Angelim, aby preskúmala 726 zázračných prípadov. Výsledky šetrenia Angeliho komisie preverila ďalšia cirkevná komisia v Bratislave a potvrdila, že socha Panny Márie Sedembolestnej je zázračná. Na sv. omši vyhlásenia zázračnej sochy Panny Márie sa zúčastnilo vyše desaťtisíc pútnikov.
Provinciál rádu paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor. Požiadal, aby zázračná socha bola zverená rádu paulínov. V roku 1736 sa konala posviacka základného kameňa kostola. Stavbu viedol viedenský staviteľ Ján Damiani a po ňom Matej Vépy. V roku 1751 bol kostol zastrešený. Vnútorná výzdoba chrámu sa realizovala podľa návrhu Františka Antona Hillenbrandta. Fresky vyhotovil Jean Joseph Chamant.
Vysviacka chrámu a slávnostné prenesenie sochy Panny Márie Sedembolestnej z kaplnky na hlavný oltár chrámu sa uskutočnila 15. augusta 1764 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkéczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela cisára Františka Lotrinského, ktorí na výstavbu chrámu finančne prispeli. O rok neskôr sa konala vysviacka zvonov. V roku 1771 bol postavený organ a postupne maľované bočné oltáre - dielo Jána Lukáča Krackera.
Po zrušení rádu paulínov v roku 1786 (na základe výnosu Jozefa II.) starý farský kostol v Šaštíne zatvorili a na 150 rokov sa z neho stala sýpka. Kláštor sa stal majetkom cisárskej komory.
V roku 1864 bola oslava tristoročného výročia uctievania Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Pri tejto príležitosti boli dobudované dve veže a zrekonštruovaný celý chrám. 8. Septembra 1864 bola socha Panny Márie korunovaná zlatými korunkami posvätenými pápežom Piom IX.
V roku 1927 pápež Pius XI. Dekrétom Celebre apud Slovacham genten vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. O rok neskôr (1928) bola vysviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4745 kg.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol saleziánsky kláštor v Šaštíne zatvorený a správa kostola prešla do rúk diecéznych kňazov. Osud mnohých rehoľníkov a kňazov bol rovnako nepriaznivý ako osudy stoviek ich oltárnych bratov a sestier. Napriek cielenej ateizácii spoločnosti v období socializmu sa v Šaštíne stále konali púte za širokej účasti veriacich z celého Slovenska.
V roku 1964 na žiadosť biskupov A. Lazíka a E. Neczyho, pápež Pavol VI. vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej Panny Márie za Baziliku minor. V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.
Po politickom prevrate 1989 prichádzajú do Šaštína saleziáni a začínajú reštaurátorské práce kláštora i baziliky pod vedením farára - dekana Jána Malženického. Dňa 9. mája 1990 sa konala v Šaštíne prvá celonárodná púť za účasti tisícov veriacich, deväťsto kňazov a všetkých slovenských biskupov. Baziliku poctil svojou návštevou aj pápež Ján Pavol II. Šaštín ako pútnické miesto sa každoročne stáva miestom stretávania tisícov veriacich zo Slovenska a Moravy.
Šaštín je súčasťou mesta Šaštín-Stráže, ktoré vzniklo zlúčením dvoch samostatných obcí v roku 1960. Pôvodne to boli dve obce, každá s vlastným kostolom históriou siahajúcim do 13. storočia. V roku 1960 však Šaštín a Stráže nad Myjavou spojili a premenovali na Šaštínske Stráže. Uprostred približne päťtisícového mestečka sa vyníma baroková Bazilika Sedembolestnej Panny Márie.
Úcta k Matke bolesti pretrváva od roku 1564. „Gróf po hádke vysadil manželku z koča práve na mieste, kde dnes stojí bazilika, ale potom po ňu poslal, takže grófka z vďaky dala urobiť sochu Bolestnej Panny Márie. Vtedy bola rozšírená, respektíve sa rozširovala po celom svete úcta k Bolestnej Panne Márii. Spolu s grófkou začali postupne chodiť aj ľudia v zmysle hesla čie panstvo, toho náboženstvo. Spočiatku bola milostivá soška osadená na stĺpe vedľa cesty, tam, kde gróf Czobor vysadil manželku z koča. Neskôr vznikla murovaná trojhranná kaplnka a po dostavbe baziliky našla Pieta svoje stále miesto na hlavnom oltári.
Pôsobenie saleziánov
8. septembra 1924 prišli do Šaštína Saleziáni dona Bosca na pozvanie otcov biskupov a prevzali správu Šaštínskej farnosti. Saleziáni farský kostol elektrifikovali, obnovili zvony a dali postaviť nový organ.
Pôsobenie saleziánov v Šaštíne sa končí po dvoch dlhých obdobiach (1924-1950 a 1990-2017). „Je potrebné ďakovať Bohu za všetko dobré čo urobili, predovšetkým pôsobenie Gymnázia sv. Jána Bosca, ktoré bolo vynikajúce, pôsobenie čo sa týka národnej baziliky vo vzťahu k mnohým veriacim a požehnané pôsobenie vo farnosti Šaštín-Stráže. Samozrejme, že im ďakujeme a prosíme o Božie požehnanie pre každého z nich, ktorý tu pôsobil,“ povedal pri svätej omši Mons.
Po zrušení rehoľných společností totalitným režimom v roku 1950, kláštor zabralo ministerstvo vnútra a zriadilo si tu sklady. Farnosť spravovali diecézni kňazi, s krátkym prerušením v rokoch 1968 - 70, kedy ju spravovali Saleziáni dona Bosca.
Hneď v úvode vystúpil provinciál don Jozef Ižold a poďakoval spolubratom šaštínskej komunity aj prítomným, pričom krátko vysvetlil rozhodnutie. Svoje poďakovanie za dlhoročnú spoluprácu so saleziánmi vyjadril v mene kňazov z okolia aj miestny dekan dp. Čaniga.
Od 1. marca prevezme správu farnosti a pútnického miesta rehoľa Pavlínov (Rád svätého Pavla prvého pustovníka), ktorá v Šaštíne pôsobila od roku 1733 a aj vybudovala súčasnú baziliku a kláštor.
Rozhovor s primátorom Radovanom Prstekom, Šaštín-Stráže
V nedeľu 26. februára pri svätej omši o 10.30 v Národnej svätyni Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne ďakoval bratislavský arcibiskup Mons.
K rozhodnutiu došlo po viacročnom uvažovaní a konzultáciách aj s hlavným predstaveným saleziánov v Ríme, po vyjadrení sa provinciálnej kapituly slovenských saleziánov na jar 2016 a po rokovaniach bratislavského arcibiskupa Mons.
Popoludní o 17.00 h odhalil provinciál na chodbe vedľa baziliky pamätnú tabuľu donovi Ernestovi Macákovi a následne pokračoval v telocvični bývalého gymnázia ďakovný program, ktorý pripravili farníci na rozlúčku pre miestnu saleziánsku komunitu. Prítomní boli aj viacerí bývalí študenti Gymnázia Jána Bosca a mnoho ďalších farníkov.