Kostol Najsvätejšej Trojice, známy aj ako Piaristický kostol, je jeden z troch historických kostolov v Prievidzi. Vďaka jeho prepojeniu s rehoľným rádom trinitárov sa stal známejším pod názvom Kostol sv. Trojice.
História a vznik kostola
Trojičný kostol bol postavený na mieste staršieho Kostola sv. Michala, ktorý obrancovia mesta dali zbúrať v roku 1529 spolu s osadou sv. Michala v čase tureckých vojen, aby mali lepší prehľad o útočiacich Turkoch. V roku 1717 začal rád trinitárov so stavbou nového kostola, ktorý bol vysvätený o desať rokov neskôr. Zároveň tento rád vybudoval vedľa kostola aj kláštor. V roku 1782 však cisár Jozef II.
Architektúra a štýl
Celý kostol sa nesie v barokovom štýle. Projekt kostola odráža nové myslenie 18. storočia, čo sa prejavovalo vo funkcii a tvare barokových kostolov, podčiarkujúcich priestor a svetlo. Architektonický návrh Kostola trinitárov sa údajne inšpiroval Kostolom sv. Petra vo Viedni. Je možné, že architekt viedenského kostola k projektu nejakým spôsobom prispel.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Prievidzi je jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. S výstavbou sa začalo v roku 1666. Dokončený bol pod vedením rehoľného staviteľa P. Hangheho v roku 1740-1753. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokajová ornamentika. V presbytériu iluzívna nástenná maľba od J.A. Schmidta (1750-1765), v lodi od viedenského maliara J.Š. Bopovského (1783). Hlavná fasáda členená pilastrami je zakončená štítom, do ktorého je vstavaná veža.
Interiér a umelecké diela
V kostole sa nachádza hlavný oltár a niekoľko bočných oltárov. Dominantou kostola je hlavný oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a s ústredným obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorého dej pokračuje v plastickej kompozícii vznášajúcej sa v priestore. Obrazy na všetkých piatich bočných oltároch sú podobného štýlu. Ich autorom je rovnako Š.
Pozrite sa hore a ešte aj dnes tam uvidíte modro-červený kríž, symbol rádu trinitárov. Najvýznamnejším dielom nachádzajúcim sa v chráme je veľký oltárny obraz predstavujúci sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois - zakladateľov rádu trinitárov - ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. Autorom tohto veľdiela z roku 1745 je Franz Xaver Palkó. Je zaujímavé, že si umelec na obraz namaľoval svoju podobizeň. Oltár z oboch strán lemujú sochy sv. Agnesy (naľavo) a sv. Kataríny Alexandrijskej (napravo), ktoré sa pripisujú bavorskému sochárovi Johannovi Baptistovi Straubovi. Ďalej napravo od hlavného oltára vyčnieva umelecky prepracovaný oltár, ktorý vznikol roku 1736 na objednávku grófa Zičiho.
| Umiestnenie | Oltár |
|---|---|
| Vpravo vpredu | Oltár sv. |
| Vpravo v strede | Oltár sv. |
| Vpravo vzadu | Oltár sv. |
| Vľavo vpredu | Oltár sv. |
| Vľavo v strede | Oltár sv. |
| Vľavo vzadu | Oltár sv. Jána Envanjelistu (autor evanjelia sv. |
Sprievodca je napísaný tak, aby pamätihodnosti na seba nadväzovali, ale aj tak niekedy treba odbočiť a potom sa vrátiť späť. Je to náročné na čas a preto je potrebné dopredu si vybrať čo chcete navštíviť. Ak vám nejaká pamätihodnosť chýba, alebo by ste chceli niečo doplniť tak nám napíšte. Uvítame informácie ktoré sa vzťahujú ku Slovensku.